Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7C-214-2013.pdf
PDF · 81.7 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/214/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a. s., so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného: JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Na vŕšku 12, proti žalovanému I.. Y. Z., V.. XX. X. XXXX, P. K. R., J. XXX/X, B.. Č.. I., Y. XX, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 153,08 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a.
Žalovanému sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 29. 7. 2013 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 153,08 eur s 9,25% ročným úrokom z omeškania od 28. 6. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil uzavretou zmluvou o úvere č. 420101171 dňa 19. 5. 2010, účastníkmi konania. Žalovanému na základe zmluvy bol poskytnutý úver vo výške 500 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť vo výške 845 eur, mesačnými splátkami vo výške 65 eur, splatné do 30. dňa po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalovaný splnil dlh čiastočne, úhradou sumy 691,92 eur. Z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným, žalobca oznámil stratu výhody splátok a splatnosť celého dlhu dňom 27. 6. 2011. Rozdiel medzi dlžnou sumou 845 eur a zaplatenou čiastkou 691,92 eur, predstavuje žalovanú istinu 153,08 eur. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením dlhu žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie listinami: zmluvou o úvere č. 420101171 zo dňa 19. 5. 2010, obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou, oznámením o zosplatnení záväzku, zistiac nasledovné:
Dňa 19. 5. 2010 účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere č. 420101171, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 500 eur. Úver bol poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20% z istiny za celú dobu splácania úveru (ďalej len poplatok za správu úveru, ktorý zahrňuje ako odplatu, tak dohodnutý úrok). Žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 845 eur, pravidelnými mesačnými splátkami v počte 13, vo výške 65 eur, s tým, že prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia splátka 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Priemerná RPMN predstavovala 51,49 eur. Úrok podľa obchodných podmienok RPMN činila 206,73%. Písomnosťou zo dňa 30. 6. 2011 adresovaná žalovanému, žalobca oznámil splatnosť celého dlhu vo výške 153,08 eur. Písomnosťou zo dňa 3. 12. 2010 bol žalovaný opakovane vyzvaný na zaplatenie dlhu.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodol aj v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu ako aj žalovaného, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne predvolaní. Nepožiadali o odročenie súdneho pojednávania, nevzniesli dôkazné návrhy. Súd rozhodol prihliadajúc na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vydať meritórne rozhodnutie a nebol zistený vážny dôvod odročenia súdneho pojednávania.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka:
Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 4 ods. 2 písm. i) , ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov:
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať:
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j), k), a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov..
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka:
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka:
Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení, úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení od 01. 01. 2009):
Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobu zamietol, keď vykonaným dokazovaním nebola preukázaná jej dôvodnosť. Listinnými dôkazmi bolo preukázané uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 19. 5. 2010, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 500 eur. V konaní nebola sporná výška čiastočného plnenia zo strany žalovaného 691,92 eur. Z dôvodu absencie obligatórnej náležitosti zmluvy podľa § 4 ods. 2 písmeno i), ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z., o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov podľa
(zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov), bolo potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Zákonom stanovené rozlíšenie jednotlivých čiastok úveru je právne významné, keďže predstavuje presné a určité vymedzenie povinnosti dlžníka tak, aby sa dokázal rozhodnúť pre ponúkaný úver a aby si veriteľ voči nemu neuplatňoval aj nároky, ktoré mu neprináležia. Predovšetkým v zmluve nebola presne a určite vymedzená sadzba úroku, od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé splátky. V zmluve bola uvedená len výška úroku 20%, pričom celá suma budúcich úrokov bola zahrnutá v sume 345 eur, ktorá bola označená ako celkový poplatok za správu úveru. Takýmto postupom dochádza k obchádzaniu jednotlivých ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, obsahujúcich obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Keďže úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, možno ich požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, nie je možné, aby suma celkových úrokov bola zahrnutá do poplatku za úver. Nebola tak v zmluve naplnená základná náležitosť podľa § 4 ods. 2 písmeno i) zákona č. 258/2001 Z. z., teda rozčlenenie jednotlivých čiastok, nielen výšku splátok (splátok istiny, úrokov a iných poplatkov). Úver bolo preto potrebné považovať za bezúročný. Z dôvodu, že žalovaný už zaplatil žalobcovi výšku poskytnutého úveru 500 eur (podľa tvrdenia žalobcu, žalovaný uhradil sumu 691,92 eur, posledná splátka uhradená 25. 9. 2011), došlo zo strany žalovaného k úplnému splneniu dlhu. Žalovanému už nebolo možné uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 153,08 eur, keďže úver, ktorý bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, bol vrátený pred začatím konania. Z dôvodu, že žalobcovi nebolo možné priznať istinu, nevznikol mu ani nárok na príslušenstvo predstavujúce úroky z omeškania.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ustanovenia žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný vznikol nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v konaní neúspešnému. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal, keďže sú túto náhradu trov neuplatnil.
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.