Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/734/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti H. S., r. č. XXXXXX/XXXX, s hláseným pobytom bezdomovca v meste T. B., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom v Bratislave, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, zastúpeného HKP Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Sasinkova 6, IČO: 36 727 334, o zaplatenie sumy 1.449,46 € s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 31. 01. 2013, č. k. -74, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi Spotrebiteľské združenie OSA so sídlom Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086 trovy odvolacieho konania vo výške 29,29 € do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka advokátskej kancelárii HKP Legal, s. r. o., so sídlom Sasinkova 6, Bratislava , č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi - Spotrebiteľské združenie OSA trovy konania v sume 165,91 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, č. účtu: XXXXXXXXXX/ XXXX. Zároveň nariadil Daňovému úradu v Bratislave vrátiť časť zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh v sume 46,87 eur navrhovateľovi v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia uznesenia príslušnému daňovému úradu. V rozhodnutí uviedol, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1449,46 € s príslušenstvom. Podaním došlým súdu dňa 24. januára 2013 zobral navrhovateľ podaný návrh späť, žiadal konanie zastaviť a nepriznať náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi.

Keďže navrhovateľ svoj návrh zobral späť ešte pred prvým pojednávaním, súd podľa ustanovenia konanie vo veci zastavil. O trovách konania rozhodol podľa veta prvá Pretože konanie bolo zastavené, na základe procesného zavinenia navrhovateľa priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu - Spotrebiteľskému združenie OSA. Zároveň súd nariadil prostredníctvom Daňového úradu Bratislava vrátiť navrhovateľovi súdny poplatok zaplatený navrhovateľom za návrh, a to podľa , , ktorý bol krátený o sumu 6,63 eur, nakoľko vo veci doposiaľ nedošlo k začatiu pojednávania.

Proti rozhodnutiu sa odvolal navrhovateľ, a to proti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka. Uznesenie v tejto časti žiadal zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania neprizná.

Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 19,33€. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že cieľom Spotrebiteľského združenia OSA je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa a zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka ( ). Zastáva názor, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva.

Z dôvodovej správy k vyplýva, že cieľom novelizácie bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv a umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby, najmä združenia na ochranu spotrebiteľov. Navrhovateľ je toho názoru, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktorý bude v danej oblasti aj materiálne a personálne vybavený a odborne kompetentný.

Poukázal na to, že z vlastných skúseností má vedomosť, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu oznámením o vstupe do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov. Z toho je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia.

Navrhovateľ je toho názoru, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa Združenie v konaní nevystupuje ako splnomocnený zástupca odporcov, ktorí o vstupe združenia do konania pravdepodobne ani nemali žiadnu vedomosť.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril vedľajší účastník. Uznesenie žiadal potvrdiť ako vecne správne a priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 42,82 €, a to za jeden úkon právnej pomoci, vyjadrenie k odvolaniu.

K námietkam uvedeným v odvolaní uviedol, že vedľajší účastník vstúpil do konania oznámením, ktorým zároveň vzniesol námietku premlčania, pričom relevantne právne argumentoval, v dôsledku čoho táto skutočnosť viedla k späťvzatiu návrhu na začatie konania.

Námietka premlčania nebola daná zo strany hlavného účastníka a nemohla byť daná ani zo strany súdu. Námietka premlčania je právnou námietkou vyplývajúcou z hmotnoprávnych predpisov. Bez právneho posúdenia veci a bez vznesenia námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka by v danom konaní nemohlo byť na ňu zo strany súdu prihliadnuté, pričom je možné a aj pravdepodobné, že hlavný účastník by bol vo veci neúspešný obdobne ako boli neúspešní mnohí ďalší spotrebitelia, od ktorých navrhovateľ vymáhal premlčané nároky v prevažnej väčšine zo spotrebiteľských zmlúv, ktoré naviac obsahovali aj neprijateľné podmienky.

Početnosť spotrebiteľských vecí navrhovateľa s obdobným skutkovým a právnym základom pojednávaných na všeobecných súdoch a tým aj možnosti právnej ochrany determinoval svojím postupom výlučne navrhovateľ. Vedľajší účastník považuje za odporujúce zásade rovnosti podmienok súdnom procese v zásade spravodlivosti súdneho procesu, ale aj dobrým mravom, aby navrhovateľovi so silným ekonomickým zázemím, ktorý žaluje spotrebiteľov obvykle žijúcich často na hranici existenčného minima, o zaplatenie premlčaných záväzkov, väčšinou z neplatných spotrebiteľských

zmlúv, súd priznával v týchto súdnych konaniach s rovnakým kauzálnym základom právo na náhradu trov právneho zastúpenia a občianskemu združeniu pôsobiacemu v nepodnikateľskej sfére a konajúcemu výlučne na prospech spotrebiteľa, ktorý nemá a zväčša si ani nemôže dovoliť právneho zástupcu, právo na náhradu trov právneho zástupcu nepriznal a tým mu odňal základné procesné právo na zastúpenie advokátom. Je zrejmé, že spotrebiteľské združenie si nemôže na vlastné náklady dovoliť realizovať kvalifikovanú ochranu práv spotrebiteľa v súdnom procese, v ktorom si navrhovateľ pri uplatňovaní svojich hromadných, zjavne nedôvodných a premlčaných nárokov a pri podaní „formulárových žalôb“ v plnom rozsahu uplatňuje svoje základné právo na advokáta.

Nepriznaním náhrady trov konania by súd priamo poprel rovnosť podmienok v súdnom konaní, zasiahol do procesných práv vedľajšieho účastníka garantovaných aj v ustanovení Súd by zároveň fakticky odňal spotrebiteľovi právo na kvalifikovanú pomoc spotrebiteľského združenia v rámci občianskeho súdneho procesu.

Argument, že za formálne a obsahovo podobné podania, ak ich podávajú aj v iných právnych veciach, by účastníkom konania nemala prináležať v prípade plného úspechu v konaní náhrada trov konania, je do istej miery absurdný. Advokátovi nemôže byť na ujmu postup, ak z formálnej stránky upravuje každé svoje podanie podobne, a taktiež mu nemôže byť na ujmu, keď na podobnú situáciu používa podobnú, prípadne až takmer identickú právnu argumentáciu. Zdôraznil, že treba mať na zreteli, že príprava vzoru právnej argumentácie si vyžaduje taktiež odbornú znalosť a čas na jej prípravu.

Pokiaľ by súd aplikoval argumenty navrhovateľa na všetky konania, nemohol by navrhovateľovi pre prípad jeho plného úspechu priznať náhradu trov konania, pretože navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou, ktorá skupuje pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv a samotný navrhovateľ je v konaniach zastúpený advokátskou kanceláriou, na základe čoho si aj navrhovateľ uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia a aj právny zástupca navrhovateľa používa pre množstvo prípadov štruktúrou aj právnou argumentáciou podobné podania. Takáto prax je v právnom prostredí úplne bežná. Argumentáciu súdu považoval za svojvoľnú a tendenčnú.

Vedľajší účastník v konaní vystupoval na podporu odporcu, proti ktorému podal navrhovateľ návrh. Odporca bol vďaka vznesenej námietke premlčania zo strany vedľajšieho účastníka v konaní v celom rozsahu úspešný. Je nepochybné, že dôvodom späťvzatia návrhu na začatie konania bolo uplatnenie námietky premlčania vedľajším účastníkom. Navrhovateľ sa od počiatku konania spoliehal na právnu negramotnosť spotrebiteľov a po vznesení námietky premlčania bol nútený vziať návrh späť. Vedľajší účastník je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov. Táto ochrana sa realizuje prostredníctvom zastupovania spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní, či vstúpení do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka podľa

Prejednávaná vec je pritom typickým spotrebiteľským sporom. Základnou filozofiou spotrebiteľského práva je pozitívnym zásahom štátu, prostredníctvom zákonodarnej a súdnej moci dosiahnuť vyváženie faktickej nerovnováhy spotrebiteľa vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi, ktorý má mocenskú, ekonomickú a právnu nadvládu nad spotrebiteľom vyplývajúcu z okolností uzatvárania predformulovaných štandardných zmlúv, v ktorých zmluvné podmienky stanovuje dodávateľ. Dodávateľ má pritom väčšiu profesionálnu skúsenosť, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb.

Článkom 169 Zmluvy o fungovaní EÚ sa únii ukladá úloha zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov, ako aj podporovať právo spotrebiteľov na informácie a na vytváranie združení na ochranu záujmov. Tieto práva upravujú viaceré ustanovenia príslušných Smerníc EÚ, napr. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/27/ES, Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES ako článok 38 Charty základných práv EÚ.

Výklad, ktorý by z uplatňovania práv vedľajšieho účastníka vylúčil možnosť dať sa právne zastúpiť, je absurdný a odporujúci zákonom SR a predpisom EÚ, nakoľko pri jeho aplikovaní by nebolo možné prostredníctvom združenia riadne, účelne a efektívne chrániť práva spotrebiteľov.

Právo na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka (spotrebiteľského združenia - právnickej osoby) advokátom jasne deklaruje aj rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo dňa 22.12.2010 vo veci C-279/09 DEB Deutsche Energiehandels und Beratungsgesellschaft mbH proti Spolkovej republike Nemecko, v ktorom sa konštatuje, že zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv EÚ, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby. Z toho vyplýva, že aj právnické osoby musia mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať.

Pokiaľ navrhovateľ žiada aplikovať , v danom konaní preto neexistuje dôvod.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením , a bez nariadenia pojednávania podľa , uznesenie okresného súdu v napadnutej časti potvrdil ako vecne správne podľa ,

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo výroku rozhodol správne. Taktiež sa stotožňuje s jeho odôvodnením rozhodnutia v celom rozsahu. Prvostupňový súd správne aplikoval príslušné normy práva, rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Z tohto dôvodu sa odvolací súd obmedzuje len na skonštatovanie správnosti daného rozhodnutia a na doplnenie dôvodov správnosti tohto rozhodnutia v súvislosti s podanými konkrétnymi námietkami uvedenými v odvolaní.

Navrhovateľ v odvolaní ako odvolací dôvod uviedol nesprávne právne posúdenie veci, teda odvolací dôvod podľa

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Keďže navrhovateľ namieta nesprávne rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd zisťoval, či prvostupňový súd použil predpis, ktorý mal použiť. Z rozhodnutia vo veci samej je zrejmé, že okresný súd rozhodoval v zmysle , pričom na rozhodnutie o trovách aplikoval ustanovenie . Keďže došlo k zastaveniu konania podľa ešte pred začatím pojednávania, prvostupňový súd pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval prvej vety správne, pretože je nepochybné, že tým, že navrhovateľ zobral návrh späť, zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Rozhodujúcou skutočnosťou v tomto prípade nie je úspech v konaní, ale iba to, či konanie bolo zastavené a v takomto prípade súd vec posudzuje len z pohľadu procesného výsledku. Citované ustanovenie rozlišuje, či došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu alebo z iného dôvodu. V rozhodovanom prípade nenastala situácia, akú má na mysli druhá veta citovaného ustanovenia, to znamená, že podaný návrh bol dôvodný, ak k späťvzatiu návrhu na začatie do konania došlo pre správanie odporcu. Keďže v danom prípade došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu, avšak bez uvedenia dôvodu, prvostupňový súd správne rozhodol, ak zaviazal na úhradu trov konania navrhovateľa. Je preto nepochybné, že prvostupňový súd daný právny predpis aj správne vyložil.

Námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní odvolací súd neakceptoval, pretože nie sú dôvodné. K námietkam navrhovateľa ohľadom práva vedľajšieho účastníka na zastúpenie a účelnosť týchto trov odvolací súd poukazuje na SR, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Tak ako navrhovateľ má právo nechať sa zastúpiť právnym zástupcom, takisto každý účastník súdneho konania za rovnakých podmienok môže toto právo garantované využiť za podmienok, ktoré v danom prípade bližšie upravuje .

V ustanovení zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj o ochrane spotrebiteľa.

Z ustanovenia vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie.

Podľa účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. V zmysle ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

Z citovaných ustanovení vyplýva rovnaké právo každého účastníka, teda aj vedľajšieho účastníka nechať sa v konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by takéto právo vedľajší účastník nemal. Vedľajší účastník správne vo vyjadrení k odvolaniu argumentuje princípom tzv. „rovnosti zbraní“, pričom aj navrhovateľ využil zákonné právo a je zastúpený advokátskou kanceláriou, avšak toto právo upiera vedľajšiemu účastníkovi, resp. ho spochybňuje poukazujúc na to, že takéto trovy nie sú účelné. Pre takýto záver nie je žiaden rozumný dôvod, pričom odporuje vyššie citovanej právnej úprave.

Vedľajší účastník má v občianskom súdnom konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na strane ktorého stojí (§ 93 ods. 4). V zmysle odseku 3 do konania vstupuje z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. V danom prípade vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu, pričom nenastala situácia, ktorú predpokladá citované ustanovenie v poslednej vete, že by musel súd o prípustnosti vedľajšieho účastníka rozhodovať. Vstup vedľajšieho účastníka do konania nie je podmienený v takomto prípade súhlasom spotrebiteľa a dokonca ani jeho vedomosťou o vstupe združenia do konania.

Ustanovenie vymenúva trovy konania, medzi ktoré patrí aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, pričom takouto ochranou je aj združenie. V citovaných ustanoveniach je zákonodarcom implementovaná Smernica o ochrane spotrebiteľa č. 93/13/EHS pred nekalými zmluvnými podmienkami v čl. 7 stanovenú povinnosť členských štátov umožniť, aby organizácie na ochranu spotrebiteľov mali adekvátne a účinné prostriedky na ochranu spotrebiteľských práv. Týmto účinným prostriedkom je vstup občianskeho združenia do konania na strane spotrebiteľa a jeho postavenie vedľajšieho účastníka s procesnými právami. Umožniť na jednej strane občianskemu združeniu vstúpiť do konania, ale nepriznať mu, ak je v konaní úspešný, právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil, vrátane právneho zastúpenia, je popri už vyššie uvedenom aj nesprávnym výkladom čl. 7 citovanej Smernice o nekalých zmluvných podmienkach, čo v konečnom dôsledku by v praxi znamenalo, že združenie na ochranu práv spotrebiteľov by odrádzalo od vstupu do ďalších konaní, ale na druhej strane by dodávateľovi umožňovalo bez rizika si od spotrebiteľov naďalej uplatňovať neprijateľné zmluvné podmienky.

Navrhovateľ v odvolaní uvádza, že vynaložené trovy nie sú účelne vynaloženými, a preto existuje dôvod hodný osobitného zreteľa podľa

Zákon umožňuje, aby pri výklade ustanovenia súd mohol aplikovať prípadné ustanovenie , ktoré pri splnení podmienok uvedených v umožňuje nepriznať úspešnému účastníkovi náhradu trov konania. Odvolací súd zdôrazňuje, že treba rozlišovať účelnosť vynaložených trov konania a predpoklady upravené v , kedy takéto právo súd neprizná. Účelnosť vynaložených trov obsahuje len možnosť súdu skúmať, či takto vynaložené trovy konania účastníka konania v zmysle sú v rozsahu, ktoré sú potrebné na realizáciu jeho práva.

Z hľadiska účelnosti trov prvostupňový súd tieto priznal správne, keďže išlo o základné úkony právnej pomoci, z ktorých vedľajší účastník vychádzal pri návrhu na nahradenie trov konania.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na nutnosť aplikácie , bližšie nekonkretizoval, či ide odsek 1 alebo 2. Aplikácia tohto ustanovenia je možná z dôvodu, ktorý toto ustanovenie predpokladá, teda nie z dôvodu neúčelnosti trov, alebo z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré spočívajú úplne na iných základoch, kedy súd skúma nárok na náhradu trov konania s prihliadnutím na osobitosti toho- ktorého konania.

Odvolací súd v súlade s § 150 ods. 1 skúmal, či neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal priznať náhradu trov konania vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník pri svojom úkone poukázal na premlčanie nároku, teda uviedol rozhodujúce skutočnosti, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie vo veci.

Taktiež v zmysle odseku 2 uplatnené trovy konania nie sú neprimerané voči uplatňovanej pohľadávke.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , a , keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný vedľajší účastník, preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania, ktorá pozostáva z odmeny za jeden úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 18. 04. 2013 v zmysle vyhlášky č.

Odvolací súd v danom prípade zastáva iný názor pri výpočte odmeny za právne zastupovanie v odvolacom konaní v prípade, ak odvolanie bolo podané len do trov konania s prihliadnutím na principiálnu zásadu, že vo všetkých prípadoch súd rozhoduje rovnako. Túto úvahu odôvodňuje tým, že v súdnej praxi nastalo niekoľko prípadov, keď predmetom konania vo veci samej boli vysoké hodnoty a predmetom odvolania sa stali len trovy konania vo vzťahu k nesprávnemu výpočtu, ktorý predstavoval rádovo sumy do 10 €. V takomto prípade by mohla nastať situácia, kedy odmena za právne zastúpenie v prípade rozhodovania o trovách konania by bola nepomerne vysoká a nedôvodná.

Preto odvolací súd v takomto prípade vychádza zo skutočnosti, že tarifná odmena advokáta za zastupovanie v odvolacom konaní, pokiaľ predmetom je výška priznaných trov, vyplýva z tarifnej hodnoty, ktorá predstavuje výšku namietaných trov konania, pričom tento nárok posudzuje podľa § 10 citovanej vyhlášky, pretože skutočným predmetom konania, v ktorom v danom prípade sa poskytuje právna pomoc, je len výška trov konania.

V rozhodovanom prípade odvolací súd vychádzal z namietanej hodnoty, ktorou je suma priznaných trov prvostupňového konania vo výške 165,91 €. Podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky patrí odmena advokátovi za jeden úkon právnej pomoci, vyjadrenie k odvolaniu, vo výške 16,60 € a 7,81 € režijný paušál, spolu 24,41 €, k tomu 20% DPH 4,882 €, celkom 29,29 €.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.