Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_PB-7Vyd-1-2023.pdf
PDF · 91.32 KB
Case nature
Area
Subarea
PB-7Vyd/1/2023
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica, v právnej veci navrhovateľa A. B., anr. 26.03.1968, bytom C. XXX, XXX XX D. E., o návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania, takto
rozhodol:
I.Súd návrh navrhovateľa na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva z a m i e t a . II.Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 26.05.2023 domáhal vydania uznesenia o potvrdení vydržania vo svoj prospech k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., obec Považská Bystrica, parcela registra „C" č. 1074/12, trvalý trávny porast o výmere 8452 m2, ktorá bola vytvorená na základe Geometrického plánu č.066/2023, vyhotoviteľ GeoID s.r.0., so sídlom Hatné 210, 01802 Hatné, IČO: 46659757 zo dňa 30.03.2023 pre katastrálne územie C., úradne overený Okresným úradom Považská Bystrica, katastrálny odbor dňa 14.4.2023 pod číslom 250/2023 Ing. Miroslavom Masárom (ďalej len „nehnuteľnosť“), ktorú mal navrhovateľ vydržať ku dňu 22.06.2022. V návrhu uviedol, že Uvedená nehnuteľnosť zapísaná v pozemkovej vložke č. 33 ako Pasienok pod F. G., známa aj ako Hájiky bola v roku 1940 predaná na základe kúpnej zmluvy - ktorá sa nezachovala - uzatvorenej medzi pôvodným vlastníkom H. E. ako predávajúcim a F. I. J. I., nar. XX.XX.XXXX a jeho manželkou H. I., J. K.
- L., nar. XX.XX.XXXX prostredníctvom F. K. - L., svokra F. I., ktorý pracoval u H. E. a boli priatelia. Kúpna cena za uvedenú nehnuteľnosť bola zaplatená, o čom svedčia potvrdenky vlastnoručne podpísané H. E.. Následne bol F. I. odvedený na vojnu a predmetná nehnuteľnosť bola na základe vládneho nariadenia č. 198/1941 SI.z zapísaná v prospech Slovenského štátu, bez vedomia F. I. a H. I., aj napriek tomu, že v tom čase bola nehnuteľnosť už predaná a vlastníkmi boli F. I. a H. I.. V súčasnosti je pozemok zapísaný vo vlastníctve Slovenskej republiky. H. E. v tom čase zo strachu pred násilným deportovaným do koncentračného tábora rozpredával nehnuteľnosti za účelom zabezpečenia finančných prostriedkov potrebných na útek jeho rodiny do zahraničia, aby sa tak vyhol deportácií z dôvodu židovského pôvodu. Právny poriadok účinný pred 1.1.1951 nestanovoval žiadnu lehotu na vykonanie vkladu vlastníckeho práva do pozemkovej knihy na základe takejto zmluvy. Účinnosťou Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. sa odstránila potrebná intabulácia, a tým sa stal zápis do pozemkovej knihy iba deklaratórny, a teda vlastníctvo k nehnuteľnostiam sa nadobúdalo už samotnou zmluvou. Uvedené platí aj pre zmluvy uzatvorené pred 1.1.1951, ktoré neboli zapísané v pozemkovej knihe, a teda s účinnosťou od 1.1.1951 sa takéto zmluvy stali perfektnými čo potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí č. 39/1996 zo dňa 1.1.1996. F. I. a H. I. predmetnú nehnutel'nosť nepretržite užívali už od roku 1937, od roku 1940, kedy ju odkúpili a zaplatili ju aj vlastnili a reálne ju obhospodarovali ako svoje vlastníctvo v dobrej viere a v presvedčení, že kúpou sa stali vlastníkmi približne do roku 1967. Túto nehnuteľnosť využívali na poľnohospodárske účely ako vysadenie ovocných stromov, jelši na palivové drevo, ktoré zároveň vytyčovali hranice pozemku a trávy pre poľnohospodárske zvieratá, až približne do roku 1967 kedy bola predmetná nehnuteľnosť násilím a pod hrozbou väzenia zhabaná a porasty na nej zničené pánom M., členom družstva a následne na základe zákona č. 46/1948 Zb. zapísaná na Československý štát, a daná do užívania JRD v rámci zlučovania do spoločného užívania. Starí rodičia navrhovateľa pozemok fakticky
užívali až do zriadenia družstiev a napriek tomu, že pozemok bol násilne pod hrozbou väzenia zhabaný v roku 1967 a odovzdaný do správy JRD, svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti nestratili. Vzhľadom na obdobie, politickú situáciu v krajine a individuálne okolnosti tohto prípadu, je pochopiteľné, že uvedený pozemok nemohli po roku 1967 fakticky užívať. A teda skutočnosť, že nehnuteľnosť nedobrovoľne odovzdali v roku 1967 do užívania JRD, neznamenalo, že ju už nemali vo faktickej držbe o čom svedčí aj §18 ods. 3 zákona č. 293/1992 Zb. Hranica predmetnej parcely je v teréne vymedzená hranicou ostatných obhospodarovaných susedných parciel a je viditeľná v teréne. Zároveň hranica parcely je známa aj miestnym obyvateľom, najmä D. E.. Z §872 ods. 6 Občianskeho zákonníka s poukazom na ustálenú prax a judikatúru vyplýva, že do vydržacej doby sa započítava aj doba držby pred 1.1.1992, a to aj v prípadoch, ak sa vydržanie týka vecí, ktoré nemohli byť predmetom vydržania pred týmto dátumom. F. I. zomrel XX.XX.XXXX a H. I. zomrela XX.XX.XXXX. Ich spoločnými dedičmi boli ich deti: N. B., rodné priezvisko I., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: Visolaje a H. O., rodné priezvisko I., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: Sverepec 223. Tieto dedičky titulom dedenia a právneho nástupníctva sa smrťou svojich rodičov stali oprávnenými držiteľkami predmetnej parcely, ktorú mali za to, že zdedili. Obe dedičky súhlasili s nadobudnutím vlastníctva v prospech navrhovatel'a formou Splnomocnenia zo dňa 17.06.2022 a 22.06.2022, ktoré je možné svojim obsahom považovať za dar. Navrhovateľ je synom N. B. a synovcom H. O.. Vzhl'adom na vyššie uvedené má navrhovatel' za to, že sa stal vlastníkom predmetného pozemku ako právny nástupca N. B. a H. O. a ako právny nástupca F. I. a H. I., ktorý splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním najneskôr dňom 22.06.2022 so započítaním oprávnenej držby svojich právnych predchodcov, nakoľko nepretržite po dobu viac ako 10 rokov je v dobrej viere, že mu patrí uvedená nehnuteľnosť. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu, by bolo nespravodlivé, pokiaľ by súd uprednostnil princíp ochrany vlastníka zapísaného na liste vlastníctva pred ochranou dobromyseľného držiteľa. 2. Navrhovateľ spolu so svojim návrhom predložil na osvedčenie tvrdených skutočností: Potvrdenku o zaplatení čiastky 500,2500,3000 a 1000 SK, List od F. K. a 126 spoločníkov, Pozemnoknižnú vložku č. XX, Výpis z LV č. XXX, k. ú. C., Čestné vyhlásenie D. E., Čestné vyhlásenie H. G., Čestné vyhlásenie P. G., Splnomocnenie H. O., Splnomocnenie N. B., Čestné prehlásenie o právnych nástupcoch a Geometrický plán č. 066/2023. 3. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. 4. Podľa ods. 3 do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. 5. Podľa § 359a zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. 6. Podľa § 359b CMP, na konanie o potvrdení vydržania je miestne príslušný súd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť. 7. Podľa § 359c ods. 1 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu. 8. Podľa § 359c ods. 2 CMP, účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský pozemkový fond. 9. Podľa § 359d ods. 2 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť. 10. Podľa § 359e ods. 1 CMP ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.
11. Podľa § 359e ods. 2 CMP, súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1. 12. Podľa § 359e ods. 3 CMP, o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi. 13. Podľa § 359f ods. 1 CMP ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd vydá vyzývacie uznesenie. 14. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1. 15. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 16. Podľa § 135 ods. 1 CSP, ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná. 17. Súd na základe citovaných zákonných ustanovení § 359e ods. 2 a ods. 3 CMP posudzoval návrh navrhovateľa o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1 C.m.p. V prípade zamietnutia návrhu nie je potrebné vyzývacie uznesenie, teda nie je potrebné ani vyjadrenie ostatných účastníkov konania, ani nariadenie pojednávania a predmetné uznesenie o zamietnutí návrhu bude doručené len navrhovateľovi. 18. Ako prvé sa súd zaoberal formálnou podobou návrhu na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Tu je potrebné konštatovať, že navrhovateľ neoznačil ako účastníka konania Slovenskú republiku, ktorá je podľa jeho tvrdení subjektom, ktorý má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka. Navrhovateľ tak neoznačil subjekt, voči ktorému sa domáha potvrdenia vydržania. 19. Následne sa súd zaoberal obsahovým hodnotením návrhu na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Tu súd konštatuje, že pokiaľ sa navrhovateľ odvolával na pozemnoknižnú vložku č. XX, v jej obsahu sa neuvádza meno H. E., od ktorého si navrhovateľ pôvodne odvodzoval dobromyseľnú držbu. Obsahom pozemnoknižnej vložky č. XX je iba evidencia vzťahujúca sa k menu F. E.. 20. Ďalej navrhovateľ tvrdil, že nehnuteľnosť zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. XX ako pasienok pod F. G. bola v roku 1940 predaná na základe nedochovanej kúpnej zmluvy medzi H. E. ako predávajúcim a F. I. a manželkou H. I. cez F. K.. Z obsahu k návrhu pripojených listín však súd nemal za osvedčenú existenciu kúpnej zmluvy, na ktorú sa navrhovateľ odvoláva. K návrhu pripojená listina (č.l. 19-20) osvedčuje uzatvorenie (bližšie nešpecifikovanej) kúpnej zmluvy medzi F. E. ako predávajúcim a F. K. a 126 ďalšími spoločníkmi. Z uvedeného je zrejmé, že na strane kupujúcich neboli príbuzní navrhovateľa a od ktorých si navrhovateľ odvodzuje svoje vlastnícke právo. Predajca pozemkov nebol H. ale F. E. a zmluva nebola z roku 1940, ale z 31.08.1947. V listine sa uvádza, že kupujúci odkúpili všetky pozemky predávajúceho, a to celý jeho statok v obci Sverepec /až na niektoré parcele/. Súd tak nemal za spoľahlivo osvedčené, ktoré konkrétne parcely boli predmetom nedochovanej kúpnej zmluvy, a či v nich boli obsiahnuté konkrétne tie nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým smeruje návrh. Už v predmetnej listine sa navyše uvádza, že predmetný majetok bol prepísaný pozemnoknižne ako majetok Slovenského štátu. Tiež sa v listine uvádza, že predávajúci (F. E.) je skutočným majiteľom predaných nehnuteľností, a to na základe na Reštitučného dekrétu Prezidenta republiky č. 128/46 Sb. z a n. Navrhovateľ však tento reštitučný dekrét spolu so svojim návrhom nepredložil, preto súd nemal za spoľahlivo osvedčené prvotné vlastníctvo F. E. k predmetnej nehnuteľnosti. 21. Na pripojenom LV č. XXX pre k.ú. C. (č.l. 22 – 25) sa nenachádza parcela č. K. XXXX/XX – trvalý trávny porast o výmere 8.452 m2, ku ktorej sa navrhovateľ domáha vydržania 22. Zároveň súd konštatuje, že pokiaľ navrhovateľ svoje vlastnícke právo odvodzuje od splnomocnenia H. O. zo dňa 17.06.2022, z obsahu splnomocnenia vyplýva, že menovaná splnomocnila navrhovateľa na jej zastupovanie pred súdom ako zákonnej dedičky ohľadom parcely registra C XXXX/X v k.ú. C.. V petite návrhu navrhovateľ uviedol, že sa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti – parcela registra „C" č. XXXX/XX, pričom predmetné splnomocnenie sa dotýka parcely registra C č. XXXX/X, teda inej parcely, než je predmet konania. Zároveň sa súd nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že predmetné splnomocnenie možno považovať za darovaciu zmluvu, ktorou H. O. darovala predmetnú
nehnuteľnosť navrhovateľovi. Totožné potom platí o splnomocnení N. B. zo dňa 22.06.2022. Súd tiež dáva do pozornosti, že menované osoby nemohli formou právneho úkonu (splnomocnenia) darovať navrhovateľovi nehnuteľnosť, ktorú ony samé v tom čase nevlastnili, keďže v čase podpisu splnomocnenia, bola vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti Slovenská republika. 23. Pokiaľ navrhovateľ uvádzal, že kúpna cena za nehnuteľnosť bola riadne zaplatená, ktorej skutočnosti majú svedčiť potvrdenky vlastnoručne podpísané H. E., tieto potvrdenky nie sú súčasťou návrhu, resp. sú nečitateľné. 24. Na základe vyššie uvedeného navrhovateľ vo svojom návrhu spoľahlivo neosvedčil existenciu nadobúdacieho titulu, na základe ktorého v roku 1940 (respektíve dňa 31.08.1947) jeho právni predchodcovia nadobudli nehnuteľnosť, tvoriacu predmet tohto konania. Zároveň však navrhovateľ spoľahlivo neosvedčil ani tú skutočnosť, že práve on by ku dňu 22.06.2022 dobromyseľne a nepretržite užíval predmetnú nehnuteľnosť po dobu najmenej 10 rokov. 25. Predmetný návrh navrhovateľa súd zamietol, nakoľko neboli splnené procesnoprávne podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Návrh na začatie konania totiž neobsahuje úplný opis skutočností, z ktorých by vyplývalo, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním a vôbec neobsahuje označenie subjektu, ktorý je účastníkom tohto konania a ktorému ku dňu podania návrhu svedčal na liste vlastníctva zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka 26. Na základe uvedeného preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia. 27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, keďže nezistil dôvod pre aplikáciu ustanovení § 53 až § 56 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Trenčíne – pracovisko Považská Bystrica.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).