Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18CoE-482-2013.pdf
PDF · 67.59 KB
Case nature
Subarea
18CoE/482/2013
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpeného JUDr. Mariánom Chovancom, advokátom, so sídlom kancelárie Trnavská cesta 60, 821 02 Bratislava, proti povinnému: E. N., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX Z., štátny občan SR, pre vymoženie peňažného plnenia vo výške 23,47 Eur istiny s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Vladimír Usačev, so sídlom exekútorského úradu Lehotského 4, 811 05 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 55Er/86/2007-23 zo dňa 08.11.2012, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 55Er/86/2007-23 zo dňa 08.11.2012 p o t v r d z u j e.
Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil oprávnenému povinnosť, podľa ustanovenia § 203 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších noviel (ďalej len „EP“), v spojení s ustanovením § 14 ods. 1, 2, § 15, § 22 a § 23 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z., o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 71,04 Eur. O trovách exekúcie rozhodol po tom, ako uznesením č.k. 55Er/86/2007-17 zo dňa 03.07.2012 právoplatne zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. c) EP, teda na návrh oprávneného.
Voči vydanému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, v ktorom uvádzal okolnosti nesúvisiace s odvolaním napadnutým uznesením (nezloženie preddavku na odmenu exekútora). Výšku trov exekúcie požadoval znížiť s poukazom na § 150 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) bez uvedenia okolností hodných osobitného zreteľa.
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v intenciách § 212 ods. 1 OSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, že odvolanie oprávneného dôvodné nie je.
Zo spisového materiálu je zrejmé, že uznesením č.k. 55Er/86/2007-17 zo dňa 03.07.2012 prvostupňový súd vyhovel návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie a túto zastavil. O trovách konania medzi účastníkmi rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.08.2012. V tomto uznesení prvostupňový súd uviedol, že o trovách súdneho exekútora bude rozhodnuté osobitným uznesením.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí ak je vo výroku správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Z ustanovenia § 196 EP vyplýva, že súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti patrí odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času a v prípade, ak je platiteľom dane z pridanej hodnoty, patrí mu i priznanie DPH. Ustanovenie § 197 ods. 1 EP stanovuje zásadu, že tieto náklady znáša povinný. Môže sa tak stať však len v prípade, ak nie je daná procesná zodpovednosť na zastavení exekúcie u oprávneného, resp. existuje iný dôvod uvedený v odsekoch 2 a 3 ustanovenia paragrafu 203 EP, ktorý predpokladá platenie trov exekúcie oprávneným.
Otázku dôležitú pre rozhodnutie o povinnosti platiť trovy exekúcie, z koho zavinenia došlo k zastaveniu konania, súd môže posudzovať len z procesného hľadiska. V tomto prípade platí, že zastavenie exekúcie je dôsledkom procesného zavinenia oprávneného, keďže inicioval zastavenie exekúcie bez uvedenia dôvodu pre ktorý tak činí. Na druhej strane exekútor vyvíjal exekučnú činnosť, a hoci táto bola zastavená, patrí mu za túto činnosť odmena.
Odvolací súd poukazuje na to, že v prípade zastavenia exekúcie, spôsob stanovenia odmeny exekútora určuje § 14 vyhlášky, ktorá stanovuje odmenu podľa počtu účelne vynaložených hodín na exekúciu (§ 14 ods. 1 písm. a/) a ďalej paušálnou sumou za jednotlivé úkony v zmysle § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky. Súdny exekútor je povinný pri výpočte odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Odvolací súd výšku priznaných trov exekúcie nehodnotil, nakoľko odvolaním ich výška spochybnená nebola.
Proces rozhodovania o trovách exekúcie podľa Exekučného poriadku je odlišný od procesu rozhodovania o trovách konania podľa Občianskeho súdneho poriadku. Ustanovenie § 203 EP rieši len vzájomný vzťah súdneho exekútora a oprávneného. Cieľom tejto úpravy je zabezpečiť právo exekútora na náhradu nevyhnutných trov exekúcie i v tých prípadoch, v ktorých možnosť uspokojenia na povinnom bola zmarená, napríklad i tým, že došlo k zastaveniu exekúcie na návrh oprávneného. Preto súd prvého stupňa správne rozhodol, keď na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu preto odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ustanovenia § 142 ods. 1 OSP a povinnému tieto trovy nepriznal, lebo mu v odvolacom konaní žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.