Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-111-2012.pdf
PDF · 80.95 KB
Case nature
Subarea
4Er/111/2012
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v právnej veci oprávneného Union zdravotná poisťovňa a.s., Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnej A. W., M.. X.XX.XXXX, W. XXX/XX, XXX XX D., o vymoženie 269,04 € s prísl. takto
rozhodol:
Vyhovuje odvolaniu zo dňa 3.10.2013 podanému oprávneným tak, že povinný je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Vladimírovi Cipárovi, Exekútorský úrad so sídlom Vazovova 9, 811 07 Bratislava, odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 113,34 €, v lehote 3 dní od dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu - výkazu nedoplatkov č. 1110044485 zo dňa 7.11.2011 vydaného Union zdravotnou poisťovňou, a.s., sa dňa 6.2.2012 začalo exekučné konanie proti povinnému.
Okresný súd Bardejov na základe žiadosti súdneho exekútora vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. 5701049793 zo dňa 15.2.2012.
Uznesením zo dňa 9.9.2013, č.k. 4Er/111/2012-18, súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 psím. b/ Exekučného poriadku a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 113,34 €.
Proti výroku o trovách exekúcie podal oprávnený včas odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že Oprávnený doručil súdnemu exekútorovi podanie, ktorým súdneho exekútora žiadal o podanie návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) Svoju žiadosť odôvodnil tým, že Výkaz nedoplatkov č. 1110044485 zo dňa 07.11.2011 (exekučný titul) bol) po začatí exekúcie zrušený. Túto skutočnosť oprávnený preukázal Upovedomením o zrušení výkazu nedoplatkov č. 1110044485 zo dňa 07.11.2011 zo dňa 05.09.2012. Zároveň ale oprávnený žiadal, aby súd zaviazal k úhrade nevyhnutných trov exekúcie povinného, nakoľko oprávnený svojim konaním ani nezavinil zastavenie exekúcie, ani exekúcia nebola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) exekučného poriadku, čo sú jediné dva prípady, kedy možno zaviazať k úhrade nevyhnutných trov exekúcie oprávneného. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že zánik verejného zdravotného poistenia (a vznik verejného zdravotného poistenia) v členských štátoch Európskej únie rieši nariadenie EP a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup pre vykonávanie nariadenia č. 883/2004 (ďalej len „nariadenie č. 987/2009“). Podľa zásad uplatňovaných v nariadení č. 987/2009 môže osoba podliehať len právnym predpisom jedného členského štátu. Cieľom takejto úpravy je, aby sa predišlo prípadom, keď by sa na osobu nevzťahovali žiadne právne predpisy, alebo ak by sa na osobu vzťahovalo viacero právnych predpisov. Tieto ustanovenia nariadenia č. 987/2009 sú
implementované aj do zákona o zdravotnom poistení, ktorý v § 3 ods. 2 upravuje zánik verejného zdravotného poistenia na území Slovenskej republiky pri vzniku verejného zdravotného poistenia v cudzine, a pri pristúpení jednej z okolností podľa písmen a) - c). Keďže povinný preukázal zdravotné poistenie a zamestnanie vo Veľkej Británii, preukázal zároveň zánik verejného zdravotného poistenia na území Slovenskej republiky a preukázal, že sa na neho od 02.08.2010 nevzťahujú slovenské právne predpisy, ale právne predpisy Veľkej Británie. Keďže povinnému bola výkazom nedoplatkov uložená povinnosť zaplatiť dlžné poistné za obdobie po zániku verejného zdravotného poistenia na území Slovenskej republiky, oprávnený výkaz nedoplatkov zrušiť musel. Oprávnený zrušil výkaz nedoplatkov v zmysle § 17a ods. 8 zákona o zdravotnom poistení. Jazyková formulácia predmetného ustanovenia naznačuje, že k zrušeniu exekučného titulu došlo z vlastného podnetu oprávneného - Zdravotná poisťovňa môže výkaz nedoplatkov zrušiť aj z vlastného podnetu, o čom písomne upovedomí platiteľa poistného. Na druhej strane ale zrušenie výkazu nedoplatkov je možné len v zmysle § 17a ods. 6, 7 a 8 zákona o zdravotnom poistení. Prvé dva prípady vyžadujú, aby proti výkazu nedoplatkov bol podaný opravný prostriedok - námietky podľa § 17a ods. 4 zákona o zdravotnom poistení. V tomto prípade povinný námietky proti výkazu nedoplatkov nepodal, preto jediné ustanovenie zákona, ktoré oprávnenému umožňovalo zrušiť výkaz nedoplatkov, bolo ustanovenie § 17a ods. 8 zákona o zdravotnom poistení. Keďže oprávnený musel výkaz nedoplatkov zrušiť, postupoval podľa jediného ustanovenia, ktoré mu tento postup umožňovalo. Okrem toho k zrušeniu výkazu nedoplatkov de facto došlo na podnet povinného - doručenie dokladov preukazujúcich zánik verejného zdravotného poistenia povinného na území Slovenskej republiky dňa 02.08.2010. Ak súd v zrušení výkazu nedoplatkov oprávneným videl jeho zavinenie pri zastavení exekúcie tak, ako to vyžaduje § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, nesprávne právne vec posúdil a z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Oprávnený zrušením výkazu nedoplatkov len plnil svoju zákonnú právomoc. Súd vlastne vo svojom rozhodnutí dospel k nasledujúcemu záveru: ak je akékoľvek právoplatné rozhodnutie na základe dodatočného preukázania skutočnosti rozhodujúcej pre jeho vydanie zrušené, prípadné zastavenie exekúcie prebiehajúce na jeho podklade zavinil orgán, ktorý právoplatné rozhodnutie zrušil. Tento záver a jeho aplikácia i na iné obdobné prípady by viedli k absurdným situáciám. Ak by súd po použití mimoriadnych opravných prostriedkov (napríklad obnovy konania) zrušil svoje právoplatné rozhodnutie na peňažné plnenie, na podklade ktorého prebieha exekúcia, a v dôsledku toho bude exekúcia zastavená, podľa argumentácie súdu prvého stupňa by tým zavinil zastavenie exekúcie. Takýto záver ale nie je možné prijať, lebo k nemu vedie nesprávne právne posúdenie veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 06.10.2010, sp. zn. 6 MCdo 4/2010 uvádza, že „podmienkou uloženia povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému je určitá forma jeho procesného zavinenia". Pod určitou procesnou formou podľa názoru Najvyššieho súdu SR je „potrebné považovať také jeho porušenie procesných predpisov, ktoré má za následok neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konania (úkony), ktoré by spôsobili zastavenie exekúcie“. Vo svojom uznesení 3 MCdo 16/2005 zo dňa 01.05.2003 Najvyšší súd SR konštatoval, že „ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie; súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 Exekučného poriadku)“. Oprávnený musí poukázať na oznamovacie povinnosti poistencov podľa § 23 zákona o zdravotnom poistení. Zákon o zdravotnom poistení v § 23 ods. 4 jednoznačne formuluje oznamovaciu povinnosť poistencov voči zdravotnej poisťovni, do ktorej si podali prihlášku - povinnosť oznámiť najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2 a 3). Bez splnenia oznamovacej povinnosti poistenca sa zdravotná poisťovňa nemá ako dozvedieť o zániku verejného zdravotného poistenia. Preto plniť túto oznamov aciu povinnosť ukladá poistencom i čl. 3 bod 2 nariadenia č. 987/2009: Od osôb, na ktoré sa uplatňuje základné nariadenie, sa vyžaduje, aby dotknutým inštitúciám postúpili informácie, dokumenty alebo podporné doklady, ktoré sú potrebné na posúdenie ich situácie alebo situácie ich rodín, na určenie bo zachovanie práv a povinností a na určenie uplatniteľných právnych predpisov a ich povinností, hore z nich vyplývajú. Oprávnený zánik verejného zdravotného poistenia ani pri odbornej starostlivosti a náležitej opatrnosti nemohol predpokladať. Na druhej strane oprávnený pri všetkej odbornej starostlivosti a náležitej opatrnosti predpokladá, že u poistencov, ktorý zánik verejného zdravotného poistenia neoznámili tak, ako im to ukladá § 23 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení, jednoducho k zániku verejného zdravotného poistenia nedošlo. Keby oprávnený mal indície, že povinný je zamestnaný či zdravotne poistený v cudzine, tieto informácie by si neoveril a voči poistencovi by si uplatňoval právo na dlžné poistné, v takom prípade by oprávnenému bolo možné vyčítať postup bez náležitej opatrnosti a odbornej starostlivosti. Oprávnený ale žiadne informácie o zániku verejného zdravotného poistenia povinného nemal. Na druhej strane oprávnený mal k dispozícii právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - výkaz nedoplatkov, t. j. rozhodnutie,
proti ktorému povinný nepodal opravný prostriedok - námietky podľa § 17a ods. 4 zákona o zdravotnom poistení. Pravdou je, že sankciou pre nesplnenie oznamovacích povinností podľa § 23 je pokuta, ktorú ukladá Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou podľa § 26 zákona o zdravotnom poistení. Oprávnený ale nesplnenie oznamovacej povinnosti povinného neuplatňuje z dôvodu, aby mu súd ako sankciu za jej nesplnenie uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie. Túto skutočnosť uplatňuje oprávnený z dôvodu, že bez jej splnenia nemohol o zániku verejného zdravotného poistenia povinného vedieť a nemožno mu preto vyčítať postup bez náležitej opatrnosti. Súd prvého stupňa tak podľa názoru oprávneného na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a síce k záveru, že oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie tým, že zrušil exekučný titul. Tento záver súdu ho viedol k možnosti aplikovať na danv prípad § 203 ods. 1 exekučného poriadku, hoci takýto postup nebol na mieste. V tejto otázke tak súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Oprávnený sa o skutočnostiach, ktoré odôvodňovali zrušenie exekučného titulu dozvedel až po začatí exekúcie. Skôr existenciu takých skutočností nemohol predpokladať ani pri náležitej starostlivosti a opatrnosti.
Podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Súd sa stotožnil s odvolacími dôvodmi oprávneného a preto jeho odvolaniu vyhovel. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 196, § 197 ods. 1, 200 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov podľa § 14 ods. 1 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., t.j. paušálnu sumu vo výške 33,19 € a náhradu hotových výdavkov na poštovné 55,26 €, telekomunikačné výdavky 2,-€, spotrebný materiál 2,-€, archivácia 2,-€, spolu vrátane 20% DPH vo výške 113,34 €. K ich náhrade teda zaviazal povinného, nakoľko sa exekúcia začala z dôvodu, že povinný si v zmysle zákona o zdravotnom poistení včas nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť. Túto povinnosť si splnil až dodatočne v dôsledku čoho bol exekučný titulu následne zrušený samotným oprávneným. Z tohto dôvodu oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie podľa § 374 ods. 4 O.s.p. v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia na Okresný súd v Bardejove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).
Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 O.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napadá a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.