Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14Cpr-2-2012.pdf
PDF · 87.28 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cpr/2/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: U. T., nar. X.X.XXXX, Q. XX, M., zastúpený JUDr. Jindřich Stoszek, advokát, Černyševského 26, Bratislava, proti odporcovi: Sweedwood Slovakia s.r.o., so sídlom Apollo Business Center II, Turčianska 2, Bratislava, IČO 31354572, zast. JUDr. Jana Mikulášová, advokátka, Hlavné námestie 5, Bratislava, o zaplatenie 5 863,80 € s prísl., takto:
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 5 863,80 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.11.2009 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 351,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 2003,08 €, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu k úhrade 5 863,80 € s príslušenstvom, ako aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia s dôvodom, že u odporcu bol v pracovnom pomere založenom pracovnou zmluvou z 18.1.2007. Dňa 30.9.2009 pracovný pomer skončil dohodou. Dôvodom bola dlhodobá strata spôsobilosti navrhovateľa vykonávať u odporcu prácu vzhľadom na jeho zdravotný stav. Účastníci sa v dohode dohodli, že podľa ustanovenia § 76 ods. 2 Zákonníka práce patrí navrhovateľovi odstupné. Podľa názoru zamestnávateľa v rozsahu 2 mesiacov, podľa názoru zamestnanca v rámci platných právnych predpisov. Odporca vyplatil navrhovateľovi v septembri odstupné za dva mesiace v sume 1 465,95 €. Napriek výzvam navrhovateľa mu zvyšné odstupné za osem mesiacov nevyplatil.
Navrhovateľ sa vo svojej výpovedi v plnom rozsahu pridŕžal písomne podaného návrhu uviedol, že k podaniu tohto návrhu ho viedla skutočnosť, že zamestnávateľ v dohode o skončení pracovného pomeru uviedol správne § 60, 61 ods. 1 písm. a Zákonníka práce bez uvedenia čísla zákona, kde porušil základné ustanovenia jednotlivých paragrafov a uviedol nesprávne citácie uvedeným zákonom. V § 76 ods. 2 uviedol, že zamestnancovi patrí podľa § 76 ods. 2 ZP odstupné v sume dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, čo nezodpovedá § 76 ods. 2 ZP v tom čase platného, nakoľko neuviedol číslo zákona a uviedol
citáciu neplatného ZP § 76 ods. 1. Na základe tejto skutočnosti sa obrátil na súd a navrhol svojmu návrhu vyhovieť. Uplatnil si trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
Právny zástupca navrhovateľa sa vo svojom prednese pridŕžal svojich písomných a ústnych podaní, navrhol návrhu vyhovieť. Uplatnil si trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
Súd vec prejednal v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporcu.
Právna zástupkyňa odporcu sa vo svojom prednese pridŕžala svojich písomných a ústnych podaní, navrhla návrh navrhovateľa zamietnuť. Uplatnila si trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil tento skutkový stav veci:
Pracovný pomer navrhovateľa u odporcu vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 18.1.2007 a skončil dňom 30.9.2009 v zmysle Dohody o skončení pracovného pomeru (§ 60 a 63 ods. 1 písm. c ZP).
Spisom Inšpektorátu práce Trnava č. K.-XX-XX-X.X/EXX-XX ako aj lekárskou správou Y.. E. Š. zo dňa 14.1.2013, fotokópiou PN č. Q. XXXXXX a Q. XXXXXX, listom Regionálneho úradu verejného zdravotníctva zo dňa 17.12.2012.
V zmysle § 59 ods. 1 ZP Pracovný pomer možno skončiť:
a) dohodou,
b) výpoveďou,
c) okamžitým skončením,
d) skončením v skúšobnej dobe.
V zmysle § 60 ods. 1 ZP ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
V zmysle § 63 ods. 1 pism. c ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.
V zmysle § 76 ods. 1, 2 ZP zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval u zamestnávateľa najmenej päťx
rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že s navrhovateľom odporca skončil pracovný pomer dohodou, a to v zmysle § 60 a § 63 ods. 1 písm. c ZP. Ako dôvod skončenia pracovného pomeru, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať na pôvodnom pracovnom mieste. Ponúknuté pracovné miesto zodpovedajúce zdravotnému stavu zamestnanca podľa lekárskeho posudku zamestnanec odmietol, pretože sa domnieva, že by prišlo k ďalšiemu poškodzovaniu zdravia. Zamestnanec požiadal o skončenie pracovného pomeru pred začatím
plynutia výpovednej doby. Zamestnancovi patrí podľa § 76 ods. 2 ZP odstupné v sume dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku a náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku 52,5 dňa, ktoré budú zaslané na účet zamestnanca dňa 10.10.2009. Zároveň v tejto dohode bolo zakomponované aj vyjadrenie zamestnanca, že na základe priznania pracovného úrazu zo dňa 30.9.2009 mu prináleží odstupné a odškodné v rámci platných právnych predpisov a noriem.
Súd konštatuje, že v čase uzatvárania tejto dohody o skončení pracovného pomeru bol na Inšpektoráte práce v Trnave spísaný dňa 20.8.2009 protokol, ktorý bol podpísaný Y.. K. T., splnomocnenou zástupkyňou odporcu a K.. Y.Š. Y., inšpektorom práce. Z tohto protokolu vyplynulo opatrenie, ktoré je uvedené v bode 6, že inšpektor práce v súlade s ustanovením § 12 ods. 2 písm. a zákona č. 125/2005 ZZ v nadväznosti na § 17 ods. 4. Zákona č. 124/2006 ZZ v znení neskorších predpisov navrhuje zamestnávateľovi na základe výsledkov a doteraz známych skutočností registrovať poškodenie zdravia U. T. ako pracovný úraz 15 dní od doručenia dodatku.
Dňa 7.9.2009 Inšpektorát práce Trnava vydal dodatok č. H.-XX/XXXX zo dňa 7.9.2009 k protokolu č. K.-XX-XX-X.X/P-X.-XX zo dňa 20.8.2009, z ktorého vyplýva opatrenie, že inšpektor práce v súlade s ustanovením § 12 ods. 2 písm. 2 zákona číslo 125/2006 ZZ o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov nariaďuje zamestnávateľovi odstrániť zistený nedostatok uvedený v bode č. 1 v lehote 10 dní od doručenia dodatku k protokolu. A zároveň je tam uvedený záver, že o odstránení nedostatku v bode číslo 1 je povinný zamestnávateľ v zmysle § 14 ods. 2 písm. b zákona č. 125/2006 ZZ písomne informovať Inšpektorát práce v Trnave v lehote do 10 dní od doručenia dodatku. Vzhľadom k tomu, že zo strany spoločnosti Sweedwood Slovakia s.r.o. odštepný závod SPARTAN neboli uvedené žiadne nové skutočnosti ani iné dôkazy, ktoré by menili obsah protokolu č. K.-XX-XX-X.X/P-X.-XX zo dňa 20.8.2009, nedostatok uvedený v bode č. 1 a obsah protokolu pozostáva nezmenený a platný v pôvodnom znení.
Čiže súd mal za to, že v čase kedy medzi účastníkmi bola uzavretá dohoda o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ mal vedomosť o tom, že sa jedná o pracovný úraz.
V dohode o skončení pracovného pomeru je uvedené, že zamestnancovi patrí podľa §76 ods. 2 ZP odstupné.
V zmysle ZP č. 311/2001 účinného od 1.9.2009 do 28.2.2010 a to § 76 ods. 2 zamestnancovi s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Čiže zamestnávateľ jasne v dohode vymedzil, že zamestnancovi patrí v zmysle § 76 ods. 2 ZP odstupné, a keďže v čase kedy bola táto dohoda o skončení pracovného pomeru uzatvorená bolo v platnosti vyššie uvedené znenie § 76 ods. 2 ZP mal súd za to, a to aj vzhľadom k tomu, že už v čase skončenia pracovného pomeru dohodou odporca vedel, že ide o pracovný úraz, má navrhovateľ nárok na odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
Keďže zamestnávateľ navrhovateľovi už dva mesiace vyplatil, súd návrhu navrhovateľa, a to aj vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie zvyšnej čiastky za osem mesiacov.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému navrhovateľovi trovy konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 351,50 € a trov právneho zastúpenia navrhovateľa advokátom v sume 2 003,08 €,( za osem úkonov právnej pomoci po á 200,85 € a 8 x režijný paušál po á 7,81 € + 20 % DPH). Ide o nasledovné úkony: prevzatie, príprava, prvá porada s klientom, podanie návrhu, účasť na pojednávaní 14.12.2012, písomné podanie na súd 28.12.2012, účasť na pojednávaní 26.4.2013, písomné podanie na súd 29.5.2013, účasť na pojednávaní 14.6.2013, účasť na pojednávaní 8.11.2013.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
na tunajšom súde, písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.