Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Cob-199-2013.pdf
PDF · 75.71 KB
Case nature
Subarea
15Cob/199/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: Rosenberg Properties Slovakia s.r.o., so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, IČO: 36 685 909, právne zastúpeného Mgr. Milada Koukalová, advokátka, so sídlom Špitálska 10, Bratislava, proti žalovanému: NAVIGATOR EU s.r.o., so sídlom Ľaliová ul. 2929/10, Komárno, IČO: 36 724 866, právne zastúpeného JUDr. Ľubica Bičianová, advokátka, so sídlom Záhradnícka 16/II, Komárno, o zaplatenie 525,73 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 5Cb/192/2012-113 zo dňa 02.05.2013 v spojení s doplňujúcim rozsudkom tohto súdu č.k. 5Cb/192/2012-131 zo dňa 27.06.2013 v časti trov konania, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 5Cb/192/2012-113 zo dňa 02.05.2013 v spojení s doplňujúcim rozsudkom tohto súdu č.k. 5Cb/192/2012-131 zo dňa 27.06.2013 v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom v znení dopĺňacieho rozsudku súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 75,73 eura spolu s 0,05 % denným úrokom z omeškania od 01.04.2011 do zaplatenia. Súd návrh žalobcu v časti zaplatenej sumy 450,02 eura s 0,05% denným úrokom z omeškania od 01.04.2013 do zaplatenia zamietol. Súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 3, § 5 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb., § 265, § 2, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa v zmysle § 142 ods. 2 OSP tak, že v predmetnom prípade mali obaja účastníci konania vo veci úspech len čiastočný, a preto žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
V doplňujúcom rozsudku súd uviedol, že návrh žalobcu v časti zaplatenej sumy 450,02 eura s 0,05 % denným úrokom z omeškania od 01.04.2013 do zaplatenia zamieta.
Proti tomuto rozsudku podal v časti trov konania odvolanie žalovaný. Namietal, že žalobca mal vo veci úspech 14,40 % a úspech žalovaného predstavuje 85,60 %, pričom miera úspechu žalovaného predstavuje 71,20 %. Zdôraznil, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania túto skutočnosť nezohľadnil a žalovanému nepriznal ani pomernú náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložil na bránenie svojich práv. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania vo výške 167,27 eura za účelné trovy konania, ktoré vynaložil na bránenie svojich práv pri 71,20 % miere úspešnosti. S poukazom na ustanovenie § 142 OSP uviedol, že považuje odvolanie za dôvodné a navrhol, aby súd tomuto odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 25,23 eura.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a zistil, že napadnuté uznesenie je potrebné
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa svojim návrhom zo dňa 16.03.2012 domáhal voči žalovanému vydania platobného rozkazu na uloženie povinnosti zaplatiť v prospech žalobcu sumu 525,73 eura s 0,05 % denným úrokom z omeškania za každý deň omeškania od 01.04.2011 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh a titulom trov konania. V predmetnej veci súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom č.k. 5Cb/192/2012-113 zo dňa 02.05.2013 v spojení s doplňujúcim rozsudkom č.k. 5Cb/192/2012-131 zo dňa 27.06.2013, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 75,73 eura spolu s 0,05 % denným úrokom z omeškania od 01.04.2011 do zaplatenia. Súd návrh žalobcu v časti zaplatenej sumy 450,02 eura s 0,05 % denným úrokom z omeškania od 01.04.2013 do zaplatenia zamietol. Súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Podľa § 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal a zistil, že nie je vo výroku o náhrade trov konania vecne správne. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia je podstatná časť rozhodnutia. Je tomu tak najmä z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Súd by mal v odôvodnení rozhodnutia okrem iného výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Ďalej medzi povinnosti súdu patrí aj dbať na to, aby rozhodnutie bolo presvedčivé. Preto je potrebné uviesť, že existencia náležitostí rozhodnutia, uvedených v citovanom ustanovení je dôležitým prostriedkom preskúmania správnosti rozsudku účastníkmi konania a aj odvolacím súdom.
Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.
Základným meradlom pre nárok na náhradu trov je miera úspechu vo veci. Podľa toho sa najprv určuje pomer úspechu či neúspechu vo veci, a až keď došlo k pomernému rozdeleniu náhrady, vypočítajú sa skutočne vynaložené náklady, a to u toho účastníka, ktorého úspech bol vyšší a má teda nárok na ich náhradu. Nepatrnosť neúspechu je potrebné posudzovať vo vzťahu k predmetu konania.
Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému účastníkovi náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon; tieto sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa § 150 OSP (porovnaj napr. II. ÚS 31/04).
Ustanovenie § 142 OSP vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania, táto znamená, že účastník, ktorý mal v konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania; táto je obmedzená na náhradu všetkých trov vynaložených na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva. Posúdenie účelnosti závisí od konkrétnych okolností tej - ktorej veci. Ustanovenie § 142 ods. 3 OSP predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok konania (§ 142 ods. 1, 2 OSP).
V prípade ak má byť náhrada trov konania rozdelená (§ 142 ods. 2 OSP), je potrebné určiť pomer úspechu oboch účastníkov vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany) odpočítať jeho neúspech (t.j. určiť mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má účastník právo, aby mu druhý účastník nahradil pomernú časť nákladov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva.
V predmetnej veci súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadny z účastníkov nemá na ich náhradu právo.
Odvolací súd konštatuje, že aplikácia ustanovenia § 142 ods. 2 OSP vyžaduje zistenie miery úspešnosti dosiahnutej účastníkmi v konaní, pretože táto je východiskom pri rozhodovaní o tom, či a v akej výške dôjde k priznaniu náhrady účelne vynaložených trov konania. Súd rozhodujúci o trovách konania v dôvodoch rozhodnutia opomenul uviesť z akého konkrétneho rozsahu úspechu žalobcov a neúspechu žalovaných vychádzal, ak dospel k záveru, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa nezodpovedá v plnom rozsahu požiadavke preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí.
Právo účastníka na to, aby mu súd riadne odôvodnil rozhodnutie, patrí k základným a neopomenuteľným procesným oprávneniam účastníka konania. Postupom súdu prvého stupňa nebolo toto právo zachované.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, odvolací súd rozhodnutie zruší len ak, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok v časti náhrady trov konania z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.