Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-231-2013.pdf
PDF · 79.42 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/231/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Andrey Mazákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého H. O. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi dieťaťa rodičov X. M. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v X. A. Q. na ul. U.. M. č. XX/XX zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Bečarikom so sídlom v Spišskej Novej Vsi na Letnej ul. č. 37 a H. O. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v X. A. Q. na X. A. č. X zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Burocim so sídlom v Spišskej Novej Vsi na Chrapčiakovej ul. č. 7 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 6.5.2013 č.k. 1P 142/2012-88 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o zastavení konania o zvýšení výživného za obdobie od 20.7.2009 do 31.5.2011.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. H. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves z 26.7.2001 č.k. 4C 521/2001-15 z 49,79 € (1.500 Sk) za obdobie od 1.6.2011 do 31.12.2012 na 100 € mesačne a od 1.1.2013 do budúcna na 85 € mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci matke maloletého vopred. Dlžné výživné za obdobie od 1.6.2011 do 31.5.2013 v sume 1.130,04 € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 40 € popri bežnom výživnom od mesiaca jún 2013 až do zaplatenia s tým, že omeškanie s platením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Konanie o zvýšenie výživného za obdobie od 20.7.2009 do 31.5.2011 zastavil. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka okrem výroku o zastavení konania o zvýšenie výživného za obdobie od 20.7.2009 do 31.5.2011 z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.d/ O.s.p. a navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a vyhovel jej návrhu v celom rozsahu, prípadne zrušil rozsudok a vrátil vec na ďalšie konanie. Poukázala na to, že otec uviedol, že jeho dojednaná mzda počas práce v zahraničí v rokoch 2011 a 2012 bola 15 € za hodinu. Výdavky mal spolu vo výške 1.300 € za ubytovanie, stravu a cestovné. Predložením peňažného denníka bola výška jeho príjmu súdom, ako i súhlasným tvrdením oboch účastníkov konania ustálená za rok 2011 vo výške 37.973,50 € a za rok 2012 vo výške 37.764,89 €. Výdavky v roku 2012 vykázal vo výške 40.057,88 €. Podľa osobnej spotreby v roku 2012 mal otec disponovať peňažnými prostriedkami vo výške 6.173 €. Otázkou preto ostáva, ako mohol mať osobnú spotrebu, keď osobná spotreba sa nezarátava do daňových výdavkov a tieto mal vyššie ako boli jeho príjmy. Nesúhlasí s obranou otca, že výdavky v rokoch 2011 a 2012 boli používané na zabezpečenie jeho príjmu, nakoľko v týchto rokoch mal pozastavenú živnosť, pracoval v zahraničí a preto výdavky do opravy autodielne, ktorá sa nachádza na Slovensku, nepovažuje za účelné a boli vynakladané pravdepodobne za účelom znížiť si čistý príjem. V roku 2011
mal otec podľa zistenia súdu čistý mesačný príjem 621,10 €, v roku 2012 514,42 €. Tieto údaje sú už po odpočítaní výdavkov na ubytovanie, cestovné a stravu. Ak sa má maloletý podieľať na rovnakej životnej úrovni svojich rodičov, suma 50 € mesačne a následne suma vo výške 100 €, ako ju určil súd prvého stupňa, nezodpovedá tejto zásade a maloletý je na úkor svojho otca ukracovaný. Pôvodným návrhom žiadala zvýšiť výživné na 200 € mesačne tri roky spätne od podania návrhu. Následne už neuplatňovala zvýšenie výživného v rokoch 2009 a 2010, pretože otec nepracoval a nemal dostatočné príjmy na zvýšené výživné. Konečným návrhom žiadala zvýšiť výživné od jej nástupu na materskú dovolenku so svojím druhým dieťaťom a to od júna 2011. Zároveň žiadala upraviť výživné odlišne na sumu 100 € mesačne od 1.1.2013 z dôvodu, že reálne zohľadnila znížený príjem otca na Slovensku, keďže už nepracuje v zahraničí. K argumentácii súdu prvého stupňa, že žiadala znížené výživné, uvádza, že nie preto, že peniaze pre mal. H. nepotrebuje, ale preto, že reálne zohľadnila zmenu príjmu otca. Ďalej namietala, že zohľadňovanie výšky príjmu jej manžela pre konečné rozhodnutie je neprípustné, pretože nie je povinný finančne prispievať na výchovu mal. H.. Poukázala na to, že aj kolízna opatrovníčka s jej návrhom súhlasila. Otec sa tiež vyjadril, že súhlasí so zvýšením výživného na 100 € mesačne. Z uvedeného dôvodu považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne.
Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Tvrdenia matky v odvolaní sú len dohody o jeho možnostiach prispievať na výživu maloletého vyššou mierou, avšak nie sú žiadnym spôsobom podložené. Matka zrejme nerozumie účtovnej evidencii, keď si predstavuje, že disponoval peňažnými prostriedkami vo výške 6.173 €. Pokiaľ sú položky evidované ako daňové výdavky, ktoré sa zjavne odrazili i na samotnej daňovej povinnosti uvedenej v príslušnom daňovom priznaní, tak ide o výdavky priamo slúžiace na udržanie príjmu z podnikania. V žiadnom prípade nejde o takzvané voľné peňažné prostriedky. Vyjadril názor, že súd riadne zohľadnil pomery na jeho strane, keďže okrem dielne slúžiacej na udržanie príjmu nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, býva u svojej matky, ktorej prispieva na bývanie a stravu a nevlastní žiaden hodnotnejší hnuteľný majetok. Motorové vozidlo, ktoré vlastní, je 15-ročné a má nulovú hodnotu.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.
Výrok rozsudku o zastavení konania o zvýšenie výživného za obdobie od 20.7.2009 do 31.5.2011 nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine je výrazná zmena pomerov na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí sa jednať o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Súd prvého stupňa správne porovnal pomery existujúce v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom s pomermi existujúcimi v čase jeho rozhodnutia o zmene výživného a dospel k záveru, že u oprávneného maloletého dieťaťa, ako aj u oboch rodičov došlo k trvalým a podstatným zmenám pomerov odôvodňujúcim zmenu doterajšieho rozhodnutia o výživnom. U mal. H. došlo k zvýšeniu odôvodnených potrieb v dôsledku jeho veku, školskej dochádzky, ako aj záujmovej činnosti. Matka maloletého sa vydala a pribudla jej vyživovacia povinnosť k dieťaťu pochádzajúcemu z terajšieho manželstva, s ktorým je zároveň na materskej dovolenke. K tomuto dieťaťu
má zároveň vyživovaciu povinnosť aj otec tohto dieťaťa, teda jej manžel. Z uvedeného dôvodu sa teda súd prvého stupňa správne zaoberal aj príjmom manžela matky, keďže manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorá skutočnosť ovplyvňuje do určitej miery aj pomery samotnej matky a to nielen tým, že jej manžel má vyživovaciu povinnosť k ich spoločnému dieťaťu. Pre rozhodnutie o výživnom pre maloleté dieťa sú podstatné nielen odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ale aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Odvolací súd sa stotožnil aj s hodnotením možností a schopností otca plniť si vyživovaciu povinnosť k mal. H. a v súvislosti s odvolacou argumentáciou matky považuje za potrebné dodať, že otec maloletého mal pozastavenú živnostenskú činnosť len v roku 2010, to znamená, že aj v nasledujúcom období, keď pracoval v zahraničí, pracoval na živnosť a preto bol povinný podávať daňové priznania za rok 2011 a 2012, v ktorom musel účtovať jednak všetky príjmy, ktoré z činnosti v zahraničí získal a mohol uplatniť výdaje, ktoré mu v súvislosti s uvedenou činnosťou v zahraničí vznikli. Súd prvého stupňa správne verifikoval tvrdenia otca o príjmoch a porovnal daňové priznania s peňažnými denníkmi, pričom pri ustálení jeho príjmu vychádzal správne z účtovných položiek v peňažnom denníku, kde nezohľadnil, ako výdavok súvisiaci s podnikateľskou činnosťou osobný príjem podnikateľa v celkovej výške 2.799 € v roku 2011 a 6.173 € v roku 2012. Uvedené výdavky však zohľadnil ako ďalší príjem otca a preto správne ustálil priemerný čistý príjem otca za rok 2011 621,10 € mesačne a v roku 2012 514 € mesačne. Vzhľadom na to, že zákonnými kritériami určovania rozsahu výživného rodičov k deťom sú jednak odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov s tým, že uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je vždy limitované možnosťami a schopnosťami rodičov dospel odvolací súd k záveru, že výživné určené súdom prvého stupňa zodpovedá týmto zákonným kritériám a keďže súd prvého stupňa správne rozhodol aj o dlžnom výživnom a spôsobe jeho splatnosti, rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.