Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9To-26-2013.pdf
PDF · 101.13 KB
Case nature
Area
Subarea
9To/26/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Františka Moznera na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.11.2013 v trestnej veci obžalovaného S. U. pre prečin neoprávneného podnikania podľa § 251 ods.1,2 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T 107/2010 zo dňa 22.4.2013 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, e/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.
obžalovaný S. U., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom C., ul. H. č. XX,
j e v i n n ý , ž e
v období najmenej od mája 2009 do marca 2010 vykonával v meste C. neoprávnenú podnikateľskú činnosť ako taxi služba na osobných motorových vozidlách tov. zn. VW Passat, EČ HE-419AY a VW Passat, EČ MI-428CH, ktoré neskôr prihlásil do evidencie v Humennom s prideleným EČ HE-110 BH, ktorých je aj vlastníkom, pričom na túto činnosť použil koncesnú listinu na vnútroštátnu taxi službu vydanú na obchodné meno O. N. CCT, miesto podnikania O., ul. D. U. XXXX/X s IČOm 43755356 a to bez vedomia a súhlasu vlastníka koncesie O. N. a na túto neoprávnenú podnikateľskú činnosť bez uzavretia pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce opakovane využíval ako pracovnú silu U. G., ktorý vykonával taxi služby na osobnom motorovom vozidle tov. zn. VW Passat, EČ HE-419AY,
t e d a
neoprávnene podnikal v malom rozsahu a spáchal čin tým, že použil iného ako pracovnú silu,
č í m s p á c h a l
prečin neoprávneného podnikania podľa § 251 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 251 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 37 písm. m/ Tr. zák. s použitím § 38 ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovaného pre výkon uloženého trestu z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Okresný súd Humenné napadnutým rozsudkom sp. zn. 2T 107/2010 zo dňa 22.4.2013 uznal obž. S. U. vinným zo spáchania prečinu neoprávneného podnikania podľa § 251 ods.1,2 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
- v období najmenej od januára 2009 do marca 2010 vykonával v meste C. neoprávnenú podnikateľskú činnosť ako taxi služba na osobných motorových vozidlách tov. zn. VW Passat, EČ HE-419AY a VW Passat, EČ MI-428CH, ktoré neskôr prihlásil do evidencie v C. s prideleným EČ HE-110 BH, ktorých je aj vlastníkom, pričom na túto činnosť použil koncesnú listinu na vnútroštátnu taxi službu vydanú na obchodné meno O. N. CCT, miesto podnikania O., ul. D. U. XXXX/X s IČOm 43755356 a to bez vedomia a súhlasu vlastníka koncesie O. N. a na túto neoprávnenú podnikateľskú činnosť bez uzavretia pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce opakovane využíval ako pracovnú silu U. G., ktorý vykonával taxi služby na osobnom motorovom vozidle tov. zn. VW Passat, EČ HE-419AY.
Za to mu súd uložil podľa § 251 ods.2 Tr. zák. za použitia § 37 písm. m/, § 56 ods.1,2, § 38 ods.4 Tr. zák. peňažný trest vo výške 900,- eur.
Podľa § 57 ods.3 Tr. zák. pre prípad marenia výkonu peňažného trestu súd uložil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov.
Dňa 26.4.2013 obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu podal odvolanie. V odvolaní konštatuje, že skutkové zistenia sú neúplné, súd sa nedostatočne vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, nesprávne zhodnotil dôkazy jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach. Obhajca zdôraznil, že súd svoje závery o vine obžalovaného oprel výhradne o výpovede svedkov O. N., S. X. a O. G.. Bez ďalšieho odôvodnenia ich považoval za vierohodné. Naproti tomu výpovede svedkov A. N., V. C., U. G. súd posúdil ako nedôveryhodné a tendenčné, podané s cieľom resp. úmyslom pomôcť obžalovanému. Následne hodnotil jednotlivé svedecké výpovede a konštatoval, že práve svedkovia S. X. a O. G. boli osoby, ktoré podali trestné oznámenie na obžalovaného z dôvodu, že jeho podnikanie považovali za vážnu konkurenciu, čo potvrdili aj vo svojich výpovediach. Ešte nevierohodnejšie pôsobí výpoveď svedka N., ktorý tvrdí, že koncesnú listinu mu obžalovaný ukradol a používal bez jeho vedomia. Tento svedok udáva, že obžalovaný pre neho pracoval ako taxikár možno 2 - 3 smeny, poprel, žeby obžalovaný mu pravidelne dával peniaze, iba raz mu mal dať peniaze cez nejakého pána. Táto výpoveď bola vyvrátená potvrdením Sociálnej poisťovne, pob. O., kde je uvedené, že O. N. ako zamestnávateľ prihlásil obžalovaného ako zamestnanca vykonávajúceho práce na základe dohody v čase od 4.11. 2008 do 30.4.2009. Skutočnosť, že obžalovaný vykonával taxislužbu pod obchodným menom O. N. CT potvrdzuje okrem koncesnej listiny, ktorú dal tento k dispozícii obžalovanému, aj opečiatkované taxabloky, ktoré boli predložené súdu a sú súčasťou spisu. Je pochopiteľné, že svedok N. popiera dohodu s obžalovaným o vykonaní taxislužby, nakoľko v tom čase mal koncesnú listinu iba na jedno motorové vozidlo a pritom sám vykonával taxislužbu v O. na dvoch vozidlách. Skutočnosť, že obžalovaný sa dohodol so svedkom N. na vykonávaní taxislužby pod jeho obchodným menom, na základe jeho koncesnej listiny v meste C., potvrdili svedkovia A. N., V. C., H. a S. H.. Mali vedomosť o tom, že obžalovaný na základe tejto dohody platil O. N. mesačne sumu 2.500,- Sk, neskôr 83,- eur, pravidelne mu ich nosil do O.. Vo vzťahu k svedkyni C. uviedol, že v čase, keď sa skutok stal, žila v spoločnej domácnosti s obžalovaným ako družka. Po ich rozchode ju dňa 31.8.2011 napadol, za čo bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 0T 40/2011 zo dňa 2.9.2011. V súčasnosti obžalovaný s touto svedkyňou sa nestretáva ani spolu žiadnym spôsobom nekomunikujú. Práve z toho dôvodu túto výpoveď považuje za najdôveryhodnejšiu zo všetkých vykonaných dôkazov. Poukázal na skutočnosť, že nebolo preukázané z vykonaného dokazovania, že obžalovaný od januára 2009 do marca 2010 vykonával podnikateľskú činnosť neoprávnene. Na základe týchto skutočností z vykonaných dôkazov nebola jednoznačne bez pochybností preukázaná vina obžalovaného a v zmysle starobylej právnej zásady „in dubio pro reo“ navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a obžalovaného spod obžaloby oslobodil, nakoľko skutok nie je trestným činom.
Dňa 7.5.2013 prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal proti rozsudku odvolanie. Odvolanie smeruje proti výroku o treste. Dňa 19.6.2013 prokurátor svoje odvolanie odôvodnil podaním, z ktorého vyplýva, že uložený trest je nedostatočný na nápravu obžalovaného. Prokuratúra sa nestotožňuje s uložením samostatného peňažného trestu vo výške 900,- eur, nakoľko obžalovaný bol doposiaľ šesťkrát súdne trestaný, z toho za posledných desať rokov dvakrát, pričom trestného činu neoprávneného podnikania v predmetnej trestnej veci sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za spolupáchateľstvo zločinu prevádzačstva podľa § 20 k § 355 ods.2 písm. a/ Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, výkon trestu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov, za súčasného uloženia probačného dohľadu, ako aj obmedzenia spočívajúceho v zákaze stretávať sa s osobami s negatívnym vplyvom na obvineného a spoluobvinenými osobami. Prokuratúra zastáva názor, že u obž. S. U. uloženie samostatného peňažného trestu nesplní svoj účel, nestačí na nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti. U obžalovaného nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť. Vzhľadom na tieto skutočnosti prokurátor navrhol Krajskému súdu v Prešove, aby zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T 107/2010 zo dňa 22.4.2013 ako nezákonný a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici upravenej trestnej sadzby podľa § 38 ods.2, 4 Tr. zák. za použitia § 37 písm. m/ Tr. zák. so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Na základe riadne a včas podaných odvolaní krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako i správnosť postupu konania, ktoré mim predchádzalo; na chyby, ktoré neboli odvolaní vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.1 Tr. por. Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je sčasti dôvodné, vo vzťahu k namietanej skutočnosti, že bol evidovaný v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec p. N.. Na druhej strane odvolanie prokurátora je dôvodné.
Obž. S. U. urobil vyhlásenie, že nie je vinný zo spáchania žalovaného skutku. Tak, ako už konštatoval v odôvodnení súd prvého stupňa, na svoju obranu uviedol, že poskytoval taxi službu v C. na základe koncesnej listiny, ktorú mu dal O. N.. Obžalovaný za to platil N. 2.500,- Sk, neskôr 83,- eur. Na pokyn O. N. a na jeho koncesnú listinu v G. bol namontovať aj taxameter. O. N. mu dal aj opečiatkované taxabloky, ktoré obsahovali identifikačné údaje. Obžalovaný poprel, žeby ukradol koncesnú listinu svedkovi N.. Do februára 2010 prevádzkoval jedno motorové vozidlo, následne kúpil druhé motorové vozidlo, ale neposkytoval službu Taxi, ale prepravu osôb s firmou QUICKCAR, s.r.o. Moravany. S konateľom tejto spoločnosti mal uzatvorenú dohodu o vykonaní práce na prepravu osôb.
Súd prvého stupňa pri hodnotení tejto obrany obžalovaného dospel k záveru, že nie je vierohodná, je tendenčná, prejavuje sa v nej snaha zbaviť sa trestnej zodpovednosti.
Súd prvého stupňa zhodnotil výpovede svedkov X. a G.. Na ich základe mal za vyvrátenú výpoveď obžalovaného. Z výpovede svedka X. vyplynulo, že zhruba v novembri - decembri 2008 zistili, že obžalovaný so svojou priateľkou začal podnikať v oblasti taxislužby. Na motorovom vozidle mal označenie Taxi, neskôr bez tohto označenia. Dozvedeli sa, že má nejakú prepravnú službu. Preto to nahlásil na živnostenskom úrade. Neskôr vypovedal na polícii. Skutočnosť, že obžalovaný vykonával taxislužbu neoprávnene zistil v živnostenskom registri, kde nebol obžalovaný evidovaný. Tieto skutočnosti potvrdila aj svedkyňa G., ktorá konštatovala, že videla, že obžalovaný prevádzkoval službu Taxi na dvoch motorových vozidlách. Na vozidlách mal nálepku CCT taxi O..
Svedok O. N. vo svojej výpovedi uviedol, že obžalovaný pre neho pracoval v meste O. ako taxikár možno 2 - 3 smeny. Potom mu navrhol spoluprácu, že bude vykonávať taxislužbu v C. na doklady svedka N.. Dohoda by bola reálna, keby obžalovaný bol predložil doklady, no obžalovaný nepredložil ani poistku za auto. K dohode medzi nimi nedošlo. Svedok vyvrátil obranu obžalovaného, žeby preberal peniaze od obžalovaného. O tom, že obžalovaný vykonával taxislužbu na jeho koncesnú listinu sa dozvedel až na polícii, kde bol predvolaný. Svedok skonštatoval, že obžalovaný pre neho pracoval ako taxikár iba v meste O., doklady boli v každom aute v skrinke.
Na druhej strane svedok H. potvrdil obranu obžalovaného, že ten poskytoval taxislužbu na základe živnosti svedka N., u ktorého bol zamestnaný. Skonštatoval, že vie, že obžalovaný nosil do O. aj tržby, avšak nebol pri tom osobne prítomný.
Svedok N. potvrdil tvrdenia obžalovaného, že má vedomosť o tom, že obžalovaný sa so svedkom O. N. dohodol, že bude pracovať v jeho taxislužbe. Obžalovaný každý mesiac chodil do O., nosil mu peniaze. Nevedel sa vyjadriť k podrobnostiam existencie zmluvy, no potvrdil, že svedok N. odovzdal obžalovanému aj taxabloky. Svedok skonštatoval, že mal vedomosť o tom, že obžalovaný jazdil na licenciu svedka N..
Obranu obžalovaného potvrdzovala svojou výpoveďou aj svedkyňa C.. Potvrdila, že obžalovaný pravidelne k prvému dňu v mesiaci nosil peniaze svedkovi N., ktorý mu dával taxabloky. Mala vedomosť o tom, že licencia CCT taxi bola licenciou na meno N.. Svedok N. mu dal aj magnetické označenie na motorové vozidlo. Nepamätala sa dokedy obžalovaný jazdil a poskytoval taxislužbu pod týmto označením. Potvrdila, že taxíkom pod týmto označením jazdil aj U. G.. Z jej výpovede vyplynulo, že obžalovaný nemal na svoje meno koncesnú listinu.
Túto skupinu svedeckých výpovedí súd hodnotil ako svedecké výpovede, ktoré sú nedôveryhodné, tendenčné a má sa v nich prejavovať úmysel napomôcť obžalovanému.
Svedok U. G. na hlavnom pojednávaní tvrdil, že mal požičané osobné motorové vozidlo od obžalovaného, a preto mohlo to vyvolávať dojem u svedkov S. X. a O. G., že pracuje pre obžalovaného. No on na tomto motorovom vozidle sa len vozil so svojimi kamarátmi. V tom čase nemalo označenie Taxi.
Súd prvého stupňa odstraňoval rozpory vo výpovediach tohto svedka, pretože v prípravnom konaní potvrdil, že občas za obžalovaného brával zákazky, keď obžalovaný prevádzkoval taxislužbu. Bolo to v čase zhruba od 20.12.2009 do 20.1. 2010. Jazdil na osobnom motorovom vozidle, na ktorom bol svetelný transparent s označením CCT Taxi. Nepracoval na základe pracovnej zmluvy. Vyjadril sa, že má vedomosť o tom, že obžalovaný prevádzkoval taxislužbu na základe licencie O. N..
Svedok N. T. uviedol, že pracoval ako vodič prepravy osôb, ktorá bola vedená na p. B.. Po dohode s obžalovaným, keďže nemal žiaden zdroj príjmov, spísali dohodu o vykonaní práce. Dohoda bola na p. B. a túto činnosť začal vykonávať v roku 2010. Nevedel o tom, že vozidlo, ktoré malo uvedené ako majiteľa p. B., má licenciu na meno p. N.. Potvrdil, že predtým obžalovaný mal na motorovom vozidle aj označenie Taxi. Na jar roku 2010 už toto označenie nepoužíval a pracoval u obžalovaného zhruba do augusta 2010.
Svedok S. B. nepotvrdil vo svojej výpovedi tvrdenia obžalovaného a skonštatoval, že nemal vedomosť o tom, že obžalovaný prevádzkoval taxislužbu. Zdôraznil, že obžalovaný u neho nebol zamestnaný. K osobe svedka N. uviedol, že ho síce pozná, no nevedel o vzťahu obžalovaného so svedkom N..
K montáži taxametra do motorového vozidla bol vypočutý svedok Ing. U. T.. Taxameter namontoval do motorového vozidla VW Passat EČ HE 419AY. Bol vystavený montážny list, ktorý bolo potrebné ísť na metrológiu zaplombovať. Poukázal na to, že na metrológii sa koncesné listiny nekontrolujú. Na tento úkon môže ísť aj zákazník, ktorý ešte nemá vybavené žiadne povolenia. Na metrológii sa kontroluje iba nastavenie taxametra, schválenie a zaplombovanie.
Následne súd odstraňoval rozpory vo výpovediach svedka A. N. a O. N.. Vykonal konfrontáciu, pri ktorej obaja zotrvali na svojich tvrdeniach.
Na hlavných pojednávaniach súd oboznámil listinné dôkazy, ktoré sú podrobne uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa.
K listinným dôkazom, ktoré súd prvého stupňa oboznámil na hlavných pojednávaniach krajský súd poznamenáva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Michalovce vydala potvrdenie zo dňa 13.4.2010 č. MI-49629/2010, z ktorého vyplýva iná skutočnosť ako to uvádzal súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí. Z tohto potvrdenia je zrejmé, že O. N. od 4.11.2008 do 30.4.2009 prihlásil poistenca, zamestnanca vykonávajúceho práce na základe dohody, S. U. do Sociálnej poisťovne.
Na základe takto vykonaného dokazovania krajský súd k záverom súdu prvého stupňa dodáva, že samotný obžalovaný svoju obranu postavil na tvrdeniach, že po vzájomnej dohode so svedkom N. vykonával taxislužbu v meste C. a na výkon taxislužby používal koncesnú listinu svedka N.. Okrem toho tvrdil, že za to, že používal koncesnú listinu svedka N. mu v pravidelných mesačných intervaloch platil. Zabezpečil aj svedkov, ktorí potvrdzovali túto jeho obranu. Je teda zrejmé, že nebol zamestnancom v spoločnosti svedka N.. Táto skutočnosť vyplynula aj z potvrdenia Sociálnej poisťovne. Malo ísť o iný vzťah, ale nie zamestnanecký, resp. rovnajúci zamestnaneckému vzťahu. Keďže nie zamestnávateľ - svedok N. vyplácal za vykonanú prácu obžalovaného, ale naopak obžalovaný za poskytnutú koncesnú listinu mal platiť svedkovi N.. Krajský súd v tejto súvislosti musí konštatovať, že obžalovaný sa de facto priznal, že neoprávnene podnikal. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že z ustanovenia § 27 ods.1 zák. č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave vyplýva, že prevádzkovať taxislužbu môže len držiteľ koncesie podľa tohto zákona. Je zrejmé, že obž. S. U. nebol držiteľom koncesie, teda nemohol vykonávať živnosť - poskytovať služby taxi. Okrem tejto skutočnosti je potrebné poukázať na ust. § 27 ods.9 zák. č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave, z ktorého vyplýva, že koncesia je trvalo neprenosná na iného. Ak dôjde k prevodu podniku držiteľa koncesie na iného, dopravný správny orgán odníme koncesiu doterajšiemu držiteľovi. Nadobúdateľ podniku sa môže stať prevádzkovateľom taxislužby, ak mu dopravný správny orgán udelí koncesiu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť hlavne prvú vetu tohto odseku „koncesia ne neprenosná“, teda obžalovaný, aj keď tvrdí, že vykonával činnosť na základe koncesie svedka N., konal tak v rozpore so zákonom. Je potrebné zdôrazniť, že neznalosť zákona neospravedlňuje a v príprave obžalovaného išlo o konanie, ktoré bolo v rozpore s citovaným ustanovením.
Je zrejmé, že obžalovaný tak, ako sa sám priznal, bez toho, aby mal živnostenské oprávnenie, bez toho, aby bol držiteľom koncesie na taxislužbu, vykonával túto činnosť, teda neoprávnene podnikal. Je potrebné zdôrazniť, že pri tomto podnikaní využíval aj pracovnú silu a to U. G., ktorý síce na hlavnom pojednávaní zmenil svoju výpoveď, na rozdiel od prípravného konania, súd prvého stupňa odstraňoval tieto rozpory a dospel k záveru, že zmenu výpovede svedok neodôvodnil, v podstate išlo iba o účelové tvrdenia, ktoré pre rozhodovanie súdu nie sú akceptovateľné.
Na rozdiel od súdu prvého stupňa, krajský súd upravil skutok tak, že upravil dobu počas ktorej obž. S. U. neoprávnene podnikal. Je potrebné uviesť, že S. U. do 30.4.2009 bol evidovaný v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec O. N., vykonávajúci práce na základe dohody. Táto skutočnosť vyplynula z potvrdenia Sociálnej poisťovne a krajský súd v tomto smere akceptoval námietku zo strany obhajoby a upravil skutok tak, že obžalovaný túto činnosť vykonával v období najmenej od mája 2009 do marca 2010.
Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že obžalovaný týmto svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky prečinu neoprávneného podnikania podľa § 251 ods.1, 2 písm. b/ Tr. zák.
Obž. S. U. z miesta trvalého bydliska nie je bližšie charakterizovaný. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že celkovo bol sedemkrát súdne trestaný. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 0T 40/11 zo dňa 2.9.2011 za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1 Tr. zák., za čo mu bol uložený peňažný trest vo výške 400,- eur. Tento trest zaplatil dňa 5.10. 2011, teda hľadí sa na neho ako keby nebol odsúdený. Pred týmto odsúdením bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T 185/07 zo dňa 27.12.2007, kedy mu za trestný čin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov. Výkon trestu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov s probačným dohľadom. Dňa 5.2.2012 súd rozhodol o ponechaní podmienečného odsúdenia a predĺžil skúšobnú dobu o 1 rok.
Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu nepostupoval v súlade so základnými zásadami pre ukladanie trestu, ktoré sú uvedené v § 34 Tr. zák. Pri svojom rozhodovaní správne ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Poľahčujúce okolnosti súd nezistil, na druhej strane existuje priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., teda bol už za trestný čin odsúdený. Pri hodnotení osoby obžalovaného krajský súd poukazuje predovšetkým na tú skutočnosť, že obžalovaného sa protiprávneho konania dopúšťal počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Práve táto skutočnosť podstatne zvyšuje závažnosť jeho konania. Po ustálení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, kde prevažuje pomer priťažujúcich okolností, súd po úprave trestnej sadzby podľa § 38 ods.4 Tr. zák. dospel k záveru, že účel trestu, ktorý je vyjadrený v § 34 ods.1 Tr. zák. sa u obž. S. U. dosiahne trestom odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov. V tejto súvislosti je potrebné stotožniť sa s argumentáciou prokurátora v odôvodnení odvolania, že peňažný trest je trestom neprimerane miernym, ktorým sa nedá zabezpečiť dosiahnutie účelu trestu, pretože obžalovaný už v minulosti mal možnosť prejaviť svoju snahu o nápravu, pretože boli mu ukladané tresty, ktoré neboli spojené s jeho výkonom, no zjavne tieto tresty nemali výchovný vplyv na osobu obžalovaného.
Vzhľadom na samotnú skutočnosť, že obžalovaný páchal trestný čin počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, súd ukladal trest nepodmienečný. Obž. S. U. v dobe posledných 10 rokov nebol vo výkone trestu odňatia slobody, preto ho krajský súd pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.