Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8T-23-2013.pdf
PDF · 92.15 KB
Case nature
Area
Subarea
8T/23/2013
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I, samosudcom JUDr. Michalom Valentom, v trestnej veci obvineného G. A., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., dňa 28. 11. 2013, takto
rozhodol:
Podľa § 241 ods. 1 písm. f/ Tr. por. sa obžaloba Okresnej prokuratúry Bratislava I sp. zn. XPv/XX/XXXX zo dňa 20. 11. 2013 o d m i e t a a vec sa v r a c i a prokurátorovi pre závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu.
odôvodnenie:
Obžalobou prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava I sp. zn. XPv/XX/XXXX zo dňa 20. 11. 2013 a súdu doručenej dňa 23. 11. 2013 je obvinenému G. A., nar. XX. XX. XXXX, kladené za vinu, že najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, čím mal spáchať prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:
od 20. 09. 1995 doposiaľ si neplní svoju zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, pričom mu táto povinnosť vyplýva zo zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj z rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. XC/X/XXXX - XXX zo dňa 07. 09. 2004, právoplatným dňa 27. 05. 2006, na základe ktorého bol zaviazaný prispievať na výživu svojej dcéry L. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bývajúcej v R. na C. Z.. Č.. X a to od 20. 09. 1995 do 31. 08. 2001 sumou 66,39 Eur (2.000,-Sk) a od 01. 09. 2001 sumou 132,77 Eur (4.000,-Sk) vždy do 15 - teho dňa každého mesiaca vopred k rukám matky, kde nedoplatok na výživnom za dobu od 20. 09. 1995 do 07. 09. 2004 v sume 9.692,62 Eur (292.000,-Sk) bol otec povinný splácať v mesačných splátkach po 66,39 Eur (2.000,- Sk) spolu s bežným výživným od októbra 2004 pod stratou výhody splátok, čím zostal dlžný k rukám G.. B. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bývajúcej v R. na C. Z.. Č.. X, čiastku na riadnom výživnom vo výške 14.605,37 Eur a na zročnom výživnom vo výške 7.369,29 Eur.
Samosudca okresného súdu, postupom upraveným v § 241 Tr. por., preskúmal obžalobu prokurátorky okresnej prokuratúry, ako aj konanie predchádzajúce a nadväzujúce na jej podanie obsiahnuté v predloženom vyšetrovacom spise Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, odboru kriminálnej polície, 1. oddelenia všeobecnej kriminality, Č.: O. - XXXX/X - O. - R. - XXXXNa, a dospel k záveru, že obžalobu prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava I sp. zn. XPv/XX/XXXX zo dňa 20. 11. 2013 je potrebné odmietnuť a vrátiť vec prokurátorovi, pretože zistil závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu, a to hneď vo viacerých prípadoch.
Primárne je nevyhnutné uviesť, že právo na obhajobu je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu zabezpečujúcim „rovnosť zbraní“ medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom ako žalobcom v trestnom konaní na strane druhej. Táto základná zásada trestného konania je v Trestnom
poriadku upravená v ustanovení § 2 ods. 9 Tr. por. a vyplýva z čl. 50 ods. 3 Ústavy SR. Garantovaná je i v takých významných právnych dokumentoch, akými sú Listina základných práv a slobôd a Európsky dohovor o ľudských právach.
Porušenie práva na obhajobu je závažnou, resp. podstatnou chybou konania. Vychádzajúc z dikcie § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., upravujúcim dovolací dôvod, nejde o akékoľvek, resp. každé porušenie práva na obhajobu, ale len porušenie tohto práva „zásadným spôsobom“. Preto i pre účely zákonného ustanovenia § 241 ods. 1 písm. f/ Tr. por. je nevyhnutné vyhodnoť tú ktorú procesnú chybu ako „závažnú“.
Pri posudzovaní, či bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, resp. či ide o závažnú procesnú chybu, sú dôležité konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť obhajovanie práv obvineného tak, aby boli okrem iného objasnené aj všetky skutočnosti svedčiace v ich prospech a aby sa na ne v konaní a pri rozhodovaní prihliadalo.
Podľa čl. 6 ods. 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach, každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto minimálne práva:
písm. b/ mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby,
písm. c/ obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujem spravodlivosti vyžaduje,
písm. d/ vypočuť alebo dať vypočuť svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok ako svedkov proti sebe.
Podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu
Podľa § 34 ods. 1 veta prvá Tr. por., obvinený má právo od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť vrátane významu priznania a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.
Podľa § 69 ods. 1 Tr. por., obvinený, obhajca, poškodený a zúčastnená osoba, splnomocnenec, ustanovený opatrovník a v konaní pred súdom prokurátor, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a asistent prokurátora majú právo nazerať do spisov s výnimkou zápisnice o hlasovaní a časti spisu obsahujúcej údaje o totožnosti chráneného svedka, ohrozeného svedka alebo svedka, ktorého totožnosť je utajená, a krycie údaje o totožnosti agenta, robiť si z nich výpisky a poznámky a obstarávať si na svoje trovy kópie spisov a ich častí; také trovy neuhrádza prokurátor, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a asistent prokurátora. Také isté právo má zákonný zástupca obvineného, poškodeného a zúčastnenej osoby, ak tieto osoby sú pozbavené spôsobilosti na právne úkony alebo ich spôsobilosť na právne úkony je obmedzená. Iné osoby tak môžu urobiť so súhlasom predsedu senátu a v prípravnom konaní so súhlasom orgánu činného v trestnom konaní, len ak je to potrebné na uplatnenie ich práv.
Podľa § 213 ods. 1 Tr. por., policajt môže povoliť účasť obvineného na vyšetrovacích úkonoch a umožniť mu klásť vypočúvaným svedkom otázky. Postupuje tak najmä vtedy, ak obvinený nemá obhajcu a úkon spočíva vo výsluchu svedka, pri ktorom je dôvodný predpoklad, že ho nebude možné vykonať v konaní pred súdom, iba ak by zabezpečovanie jeho prítomnosti alebo jeho prítomnosť mohli ohroziť vykonanie tohto úkonu.
Podľa § 213 ods. 2 Tr. por., obhajca má právo od vznesenia obvinenia zúčastniť sa úkonov, ktorých výsledok môže byť použitý ako dôkaz v konaní pred súdom, iba ak vykonanie úkonu nemožno odložiť
a obhajcu o ňom vyrozumieť. Obvinenému a iným vypočúvaným osobám môže obhajca klásť otázky potom, keď policajt výsluch skončí.
Podľa § 213 ods. 3 Tr. por., ak obhajca oznámi policajtovi, že sa chce zúčastniť vyšetrovacieho úkonu podľa odseku 2, policajt je povinný včas mu oznámiť čas, miesto konania úkonu a druh úkonu okrem prípadu, keď vykonanie úkonu nemožno odložiť a vyrozumenie obhajcu nemožno zabezpečiť. O tomto postupe policajt vyhotoví záznam, ktorý založí do spisu.
Postupom determinovaným vyššie citovanými ustanoveniami sa orgán činný v trestnom konaní neriadil.
Uznesením vyšetrovateľky Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, odboru kriminálnej polície, 1. oddelenia všeobecnej kriminality, Č.: O. - XXXX/X - O. - R. - XXXXNa, Č.: O. - XXXX/X - O. - R. - XXXXNa zo dňa 08. 01. 2013 bolo G. A. podľa § 206 ods. 1 Tr. por. vznesené obvinenie pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., na skutkovom základe uvedenom v práve citovanom uznesení.
Vzhľadom k skutočnosti, že obvinený je štátnym občanom Spolkovej republiky Rakúsko, na ktorej území má trvalý pobyt a reálne sa tam i zdržiava, prokurátorka okresnej prokuratúry Bratislava I, na základe návrhu riaditeľky odboru kriminálnej polície OR PZ Bratislava I (č. l. 21), požiadala dňa 23. 04. 2013 prokuratúru Klagenfurt o právnu pomoc v prejednávanej trestnej veci, konkrétne požiadala o realizáciu výsluchu obvineného G. A. ku skutku, ktorý mu je kladený za vinu (č. l. 26). Spolu so žiadosťou zaslala prokuratúre Klagenfurt i poučenie o právach a povinnostiach obvineného podľa právneho poriadku Slovenskej republiky spolu s prekladom poučenia obvineného do nemeckého jazyka. Obvinený pri svojom výsluchu na Krajinskom policajnom riaditeľstve Kärnten dňa 27. 06. 2013 (č. l. 70) uviedol, že mu bolo predložené poučenie o jeho právach a povinnostiach podľa právneho poriadku Slovenskej republiky v nemeckom jazyku, s ktorým sa oboznámil a ktorému porozumel.
Samosudca okresného súdu svoju pozornosť zameral na obsah poučenia o právach a povinnostiach obvineného, ktoré bolo vypracované riaditeľkou OR PZ Bratislava I dňa 07. 03. 2013 (č. l. 21) a zistil, že obvinený nebol poučený podľa zákonného ustanovenia § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. por., pričom orgán činný v trestnom konaní je povinný pri výsluchu obvineného, resp. v rámci poučenia pri realizácii dožiadania, tohto poučiť aj podľa § 213 Tr. por. o tom: „že policajt môže povoliť účasť obvineného na vyšetrovacích úkonoch a umožniť mu vypočúvaným svedkom klásť otázky“. Obvinený, resp. jeho obhajca, totiž musí mať vždy reálnu možnosť realizovať svoje právo na obhajobu a je len na ňom, či ho využije. Tu si treba uvedomiť, že obvinený môže realizovať svoje právo na obhajobu - vyjadrené jeho účasťou na výsluchu svedka a možnosťou klásť mu otázky, až potom, ako bol riadne upovedomený o čase a mieste vykonania výsluchu konkrétneho svedka.
Pozornosti samosudcu okresného súdu neunikla ani tá skutočnosť, že obvinený nebol poučený ani o jeho práve dané mu ustanovením § 69 Tr. por., ktorého odňatie bude rozvedené nižšie.
Je nevyhnutné uviesť, že nepoučenie obvineného podľa § 213 Tr. por. by samo o sebe ešte nezakladalo závažné procesné pochybenie orgánu činného v trestnom konaní, ak by obvineného dodatočne upovedomil o čase a mieste vykonania výsluchu konkrétneho svedka.
Obvinený však upovedomený o čase a mieste vykonania výsluchu svedkyne - poškodenej B. D. upovedomený nielenže nebol, ale ani nemohol byť upovedomený. Je tomu tak preto, pretože orgán činný v trestnom konaní nezopakoval výsluch svedkyne - poškodenej B. D. po vznesení obvinenia.
Svedkyňa - poškodená B. D. bola vypočutá iba dňa 08. 01. 2013 (č. l. 153, kde je na viac na prvej strane zápisnice uvedený nesprávny dátum jej výsluchu 08. 01. 2012, pričom z ďalších strán tejto zápisnice vyplýva, že výsluch bol realizovaný dňa 08. 01. 2013) a to „len“ k trestnej veci bez označenia obvineného a teda jej výsluch bol zjavne vykonaný pred vznesením obvinenia.
Z uvedeného teda vyplýva, že i keby bol obvinený G. A. riadne poučený podľa § 213 ods. 1 Tr. por. bolo by mu toto jeho právo odňaté, keďže nedošlo k opakovanému výsluchu svedkyne - poškodenej, ktorého výsluchu by mal právo sa zúčastniť a realizovať svoje právo na obhajobu.
Okresný súd dáva ďalej do pozornosti, že rozhodujúcim hľadiskom na posúdenie potreby opakovať výsluch svedka v prípravnom konaní po vznesení obvinenia je nepochybne jeho dôkazná hodnota. Je pravdou, že obžaloba v trestnej veci môže byť síce opretá o výpovede svedkov a iné dôkazy vykonané pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, prípadne pred oznámením uznesenia o vznesení obvinenia jeho vyhlásením (§ 206 ods. 1 Tr. por.), ak k ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania „vo veci“ podľa § 199 ods. 1 Tr. por., avšak ak je ale výpoveď svedka jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor, ako nositeľ dôkazného bremena v konaní pred súdom, oprieť obžalobu (tak, ako je tomu v svetle prejednávaného prípadu), je nevyhnutné takého svedka vypočuť až po vznesení obvinenia (alebo svedka vypočutého pred týmto úkonom znovu vypočuť), a tak zachovať právo obvineného na obhajobu (právo na kontradiktórny postup).
Z judikatúry ESĽP vyplýva bezpodmienečná povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu rešpektovať právo obvineného na obhajobu tým, že mu musí dať možnosť zúčastniť sa výsluchu svedka tak, aby tento úkon zodpovedal požiadavkám kontradiktórnosti konania. Obvinený musí mať možnosť spochybniť argumenty a vypočúvať svedkov (Unterpertinger proti Rakúsku, rozsudok ESĽP z 24. novembra 1986, sťažnosť č. 9120/80). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. d/ Dohovoru v zásade prikazuje poskytnúť obvinenému primeranú a dostatočnú možnosť spochybniť výpoveď a vypočúvať svedka, ktorý vypovedá v jeho neprospech a to v priebehu jeho výsluchu, alebo i neskôr. Je pravdou, že z ods. 3 písm. d/ čl. 6 Dohovoru, a ani z princípu rovnosti zbraní obsiahnutého implicitne v ods. 1 čl. 6 Dohovoru, nevyplýva, že by obvinený mal mať právo zúčastniť sa všetkých úkonov v priebehu prípravného konania, avšak táto možnosť mu musí byť daná ak ide o jediný usvedčujúci dôkaz alebo vo významnej miere rozhodujúci dôkaz, o ktorý chce prokurátor, ako nositeľ dôkazného bremena v konaní pred súdom, oprieť obžalobu tak, ako už bolo naznačené vyššie (vec L. H. T. - rozsudok z 20. novembra 1999, vec M. H. F. - rozsudok z 27. februára 2001, vec V. H. F. - rozsudok z 5. decembra 2002, a ďalšie).
Napokon i z pokynu prokurátorky okresnej prokuratúry zo dňa 01. 02. 2013 (č. l. 20) vyplýva, že „...bolo by dobré, aby bol súčasne obvinený upovedomený aj na termín konania výsluchu poškodenej - jej prepočutia po vznesení obvinenia...“
Vo všeobecnosti a pro futuro sa žiada upozorniť, že iba všeobecné poučenie obvineného o možnosti zúčastniť sa vyšetrovacích úkonov podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. por. nemožno považovať za dostatočné, pretože takéto poučenie nezohľadňuje povinnosť orgánu činného v trestnom konaní vyplývajúcu mu z ustanovenia § 213 Tr. por. a ani podmienky čítania zápisnice o výpovedi svedka, vyplývajúce z ustanovenia § 263 ods. 3 Tr. por. Tieto ustanovenia úzko súvisia a musia byť aplikované v jednote a nie izolovane. Iba tak možno docieliť, aby výsluch svedka bol v súlade s Trestným poriadkom, ale aj s Dohovorom.
S právom na obhajobu úzko súvisí i právo obvineného nazerať do spisu v zmysle § 69 Tr. por. Právo na prístup k spisu, ktoré je expressis verbis zakotvené v ustanovení § 69 Tr. por., možno implicitne vyvodiť i z čl. 6 ods. 3 písm. b/ Dohovoru (t. j. z práva obvineného mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby), ktorý obvinenému priznáva právo mať k dispozícii na účely preukázania svojej neviny alebo zníženia trestu všetky významné skutočnosti, ktoré zozbierali alebo mohli zozbierať kompetentné orgány.
V danom prípade obvinenému nebolo dané ani len všeobecné poučenie o tomto jeho práve vyplývajúcom mu z ustanovenia § 69 Tr. por.
Za nezákonný postup, majúci charakter závažného procesného pochybenia v zmysle § 241 ods. 1 písm. f/ Tr. por., považuje samosudca okresného súdu i to, že obvinený nemal možnosť počas prípravného konania nazerať do spisu, pretože o tomto práve nebol v zmysle § 69 Tr. por. vôbec poučený a preto orgán činný v trestnom konaní svojim postupom neposkytol obvinenému reálnu možnosť uplatniť jeho zákonné právo vyplývajúce mu z ustanovenia § 208 Tr. poriadku a to aj z nasledovného dôvodu:
Žiada sa dodať, že z obsahu predloženého vyšetrovacieho spisu nevyplýva, že by predvolanie obvineného G. A., predmetom ktorého bolo preštudovanie spisového materiálu (podľa § 208 ods. Tr. por.), zo dňa 20. 09. 2013, (č. l. 192), bolo preložené do jeho materinského, nemeckého jazyka, pričom obsahom práva podľa čl. 47 ods. 4 Ústavy SR u osoby, ktorá vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa
trestné konanie vedie, sú právo na tlmočníka a právo používať pred orgánmi činnými v trestnom konaní svoj materinský jazyk. Vo vyšetrovacom spise sa nenachádza preklad daného predvolania a ani prípis so žiadosťou prekladateľovi na vykonanie prekladu predvolania. Na tomto mieste nemožno opomenúť, že podľa § 2 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 618/2005 Z. z. o tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi v znení neskorších predpisov, všetky písomnosti, ktoré sa vzťahujú na tú istú vyšetrovanú trestnú vec (podania, zápisnice, záznamy, rozhodnutia a pod.) tvoria vyšetrovací spis, ktorý sa zakladá po prijatí prvého podania vo veci. Keďže absentuje akýkoľvek záznam o preklade predvolania obvineného na realizáciu jeho práva daného mu ustanovením § 208 ods. 1 Tr. por., nemožno hovoriť o tom, že táto možnosť mu vôbec bola daná.
Neumožnenie práva preštudovať spis po skončení vyšetrovania v spojení s nepoučením obvineného o jeho práve nazerať do spisu podľa § 69 Tr. por. vykazuje znaky takého závažného procesného pochybenia, ktoré samo osebe odôvodňuje postup podľa § 241 ods. 1 písm. f/ Tr. por. Právo na preštudovanie celého spisového materiálu po skončení vyšetrovania zakotvené v ustanovení § 208 Tr. por. je totiž významnou súčasťou práva obvineného na jeho obhajobu. To vyplýva aj z rozsahu oprávnení obvineného a ďalších osôb uvedených v citovanom zákonnom ustanovení vrátane práva podať návrhy na doplnenie vyšetrovania, čo musí byť uvedené v zázname o preštudovaní spisu. Tento inštitút slúži zároveň aj na preverenie procesného postupu vo vyšetrovaní a citeľne napomáha naplneniu zásady zistenia skutkového stavu v takej kvalite, ktorá vylučuje dôvodné pochybnosti. Preto významu tohto inštitútu musí zodpovedať aj prístup orgánov činných v trestnom konaní tak, aby bol reálne v plnom rozsahu naplnený, čo sa v danom prípade nestalo.
Bude teda úlohou orgánu činného v trestnom konaní určiť deň, konkrétny čas a miesto výsluchu, ako aj meno a priezvisko vyslúchanej svedkyne - poškodenej a v dostatočnom predstihu o tomto výsluchu informovať obvineného G. A. s poučením podľa § 213 Tr. por. v jeho materinskom jazyku, čo musí byť osvedčené rovnopisom prekladu takéhoto upovedomenia.
Následne bude povinnosťou orgánu činného v trestnom konaní umožniť obvinenému G. A. realizovať jeho právo dané mu ustanovením § 69 ods. 1 Tr. por. a § 208 ods. 1 Tr. por., opäť v jeho materinskom jazyku, čo musí byť taktiež osvedčené rovnopisom prekladu.
Z vyššie uvedených dôvodov súdu nezostalo iné, len postupom podľa § 241 ods. 1 písm. f/ Tr. por. rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá sa podáva v lehote troch dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I. Sťažnosť má odkladný účinok (§ 241 ods. 4 Tr. por.). Sťažnosť môže podať obvinený a prokurátor.