Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-525-2013.pdf
PDF · 82.96 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/525/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grosslingova 4, IČO: 36 864 421 proti odporcovi Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 8C/238/2012-64 zo dňa 10. 6. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu navrhovateľa v celom rozsahu zamietol po zistení, že v exekučnej veci, od ktorej navrhovateľ nárok na náhradu materiálnej škody a nemajetkovej ujmy v predmetnom konaní odvíja, bola žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podľa prezenčnej súdnej pečiatky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená 28. 4. 2010 (čo napokon vyplýva i z elektronického potvrdenia prijatia návrhu z 28. 4. 2010 o 9,30 hod.) a o tejto žiadosti súdneho exekútora bolo rozhodnuté udelením poverenia Okresným súdom Liptovský Mikuláš 9. 7. 2010. Nakoľko exekučným titulom tvoriacim podklad na vykonanie exekúcie bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava, sp. zn. SR 15852/09 s právoplatnosťou 30. 11. 2009 a vykonateľnosťou 3. 12. 2009, okresný súd požiadal Stály rozhodcovský súd Slovenskej rozhodcovskej, a.s., Bratislava písomnosťou z 13. 5. 2010 o predloženie rozhodcovského spisu v lehote 10 dní. Po obdržaní spisu vydal poverenie na vykonanie exekúcie. V podanej žalobe navrhovateľ tvrdil, že k povereniu súdneho exekútora došlo 9. 7. 2010, v omeškaní dlhšom viac ako 9 mesiacov, pričom táto skutočnosť sa po preskúmaní pripojeného exekučného spisu sp. zn. 10Er/69/2010 nepreukázala ako pravdivá. Uviedol, že ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje lehotu 15 dní od doručenia žiadosti na písomné poverenie exekútora, nie aj na doručenie poverenia exekútorovi, na podklade čoho ustálil, že súdny exekútor bol vykonaním exekúcie poverený včas, a to vzhľadom i na úkony, ktoré exekučný súd po obdržaní žiadosti súdneho exekútora ďalej vykonával. Ďalej uviedol, že pokiaľ i navrhovateľ nepreukázal existenciu prieťahov v súdnom konaní a nečinnosť súdu zákonom vyžadovaným rozhodnutím štátneho orgánu alebo súdu, nepreukázal podľa neho ani výšku tvrdenej majetkovej škody 125,- Eur, a to, či ide o skutočnú škodu alebo ušlý zisk a nepreukázal ani vynaloženie čiastky 70,- Eur na správu a údržbu vymáhanej pohľadávky. Rovnako netvrdil, za aké obdobie mali tieto náklady vzniknúť, či ide o odmenu za pracovné výkony zamestnanca, kedy a v akom rozsahu bola dojednaná a kedy bola navrhovateľom uhradená. Pripomenul, že navrhovateľ si uplatňuje právo na náhradu majetkovej škody vo výške 125,- Eur paušálne vo všetkých súdnych konaniach bez ohľadu na tvrdenú dĺžku nečinnosti súdu, pričom odôvodnenie požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je len hypotetické. Nepreukázal, že došlo k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a jeho insolvenciu. Dodal, že súd môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. len v prípade ich konštatovania, či už vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťah, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ani v tejto časti žaloby navrhovateľ nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a netvrdil, ani nepreukázal kedy, ktorý štátny a súdny orgán, ktorým rozhodnutím zistil existenciu prieťahov v exekučnom súdnom konaní, keďže rozhodovanie o tejto otázke nepatrí do právomoci súdu prvého stupňa. Na podklade uvedeného konštatoval, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v celom rozsahu. Napriek obsiahlosti žaloby netvrdil, ani nepreukázal základné atribúty zodpovednostného právneho vzťahu, ktorými sú zavinené protiprávne konanie (navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný postup Okresného súdu Liptovský Mikuláš v exekučnom konaní), vznik škody, ani príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a zavineným protiprávnym konaním. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na úspech odporcu v spore, ako i skutočnosť, že si náhradu trov prvostupňového konania návrhom neuplatnil, ani nevyčíslil.
Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručil odvolanie navrhovateľ. V podanom odvolaní vytýkal, že došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). V konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - rozhodoval vylúčený sudca (ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. ). V konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.); rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Poukazoval, že navrhovateľ elektronicky na zverejnenú emailovú adresu súdu podal návrh na zrušenie pojednávania s tým, že súdu boli v žalobe oznámené skutočnosti, pre ktoré sú všetci sudcovia daného okresného súdu vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci. Na podklade tejto skutočnosti mal súd postupovať podľa ust. § 15 O.s.p. a predložiť vec na rozhodnutie predsedovi súdu a ten vzhľadom na ust. § 12 O.s.p. mal predložiť vec na rozhodnutie o jej pridelení inému súdu. Navrhovateľ riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spojené s označenými dôvodmi, preto súd nemohol postupovať podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v neprítomnosti navrhovateľa. Pokiaľ tak spravil, odňal tým navrhovateľovi právo na konanie pred súdom. Poukazoval, že nemal možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami, vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Ako strana konania nebol pred vynesením rozsudku oboznámený s písomným vyjadrením odporcu k žalobe. Toto mu bolo doručené už so samotným rozsudkom vo veci samej. Nebol pred vynesením rozsudku oboznámený so súdom vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu nemal možnosť vyjadriť sa. Nebol oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a tvrdeniam vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Tvrdil, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, pokiaľ tak súd urobil, porušil právo navrhovateľa na kontradiktórny súdny proces. Upozornil, že súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Dodal, že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný, nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Ďalej poukazoval, že v zmysle ust. § 15 O.s.p. ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Osobitne zdôraznil, že nedostatok nestrannosti sudcu je súčasťou pojmu „zákonný sudca“. Nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo na ústnom pojednávaní, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca. Ďalej uviedol, že súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že navrhovateľom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Zastal názor, že ním tvrdený nesprávny úradný postup bol v konaní jednoznačne preukázaný. Súd bol bezdôvodne nečinný, spôsobil tak zbytočné prieťahy v konaní, nerozhodol o návrhu navrhovateľa v zákonnej lehote, v nadväznosti na čo žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako správny, podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil správny právny záver. Svoje rozhodnutie napokon náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil. Pokiaľ navrhovateľ v podanom odvolaní namieta, že vo veci rozhodoval nezákonný sudca, krajský súd sa s touto jeho námietkou nestotožnil, nakoľko z vyjadrenia navrhovateľa, ktoré okresnému súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil, výslovne vyplýva, že námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi nepodal. Naviac uznesením Krajského súdu v Žiline ako súdu nadriadeného č.k. 8NcC/56/2013-19 zo dňa 5. februára 2013 sudkyňa okresného súdu JUDr. Jana Halušková nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci po zistení, že zákonným sudcom v exekučnej veci súvisiacej s nárokom navrhovateľa bola iná sudkyňa Okresného súdu Liptovský Mikuláš, odlišná od zákonnej sudkyne v predmetnej veci.
Pokiaľ sa týkalo ďalších námietok navrhovateľa o tom, že súd sám určil rozsah dokazovania, navrhovateľ ako strana konania nebol pred vynesením rozsudku oboznámený so súdom vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spisu a nebol oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení, nemal možnosť k týmto dôkazom a tvrdeniam sa vyjadriť a nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení, je potrebné uviesť, že navrhovateľ sám sa tohto svojho práva vzdal, keď sa na vytýčený termín pojednávania, na ktorý bol riadne predvolaný, nedostavil. Pokiaľ i žiadal pojednávanie odročiť z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, vzhľadom na rozhodovaciu činnosť a prax nadriadeného súdu Okresnému súdu Liptovský Mikuláš o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov okresného súdu v jednotlivých obdobných veciach, nemal dôvod spoliehať sa na to, že okresný súd jeho žiadosti o odročenie pojednávania vyhovie a v konaní nebude ďalej pokračovať. Naviac, okresný súd v rámci dokazovania oboznámil exekučný spis, oboznámenie ktorého ako dôkazu bolo navrhnuté samotným navrhovateľom. Pokiaľ sa týkalo ďalších námietok navrhovateľa v podanom odvolaní o tom, že súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že navrhovateľom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané a nevysporiadal sa so všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu, jednalo sa o všeobecné námietky, ktoré navrhovateľ bližšie nezdôvodnil, ani nepodložil.
Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania. Odvolací súd preskúmal vec iba v rozsahu odvolacích dôvodov, vymedzených navrhovateľom a dospel k záveru, že konajúci súd postupoval procesne správne, a to nielen v otázke vymedzenia a ustálenia zákonného sudcu, ako i v otázke vykonania dokazovania.
V predmetnej veci bolo jednoznačne z pripojeného exekučného spisu sp. zn. 10Er/69/2010 vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš zistené, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie okresnému súdu doručil 28. 4. 2010 a Okresný súd Liptovský Mikuláš o tejto žiadosti súdneho exekútora rozhodol dňom 9. 7. 2010, po tom ako mu bol zo strany Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej rozhodcovskej, a.s., Bratislava doručený rozhodcovský spis zn. SR 15852/09. Navrhovateľ tak nepreukázal nielen omeškanie pri vydávaní poverenia trvajúce dlhšie ako 9 mesiacov, ale ani existenciu prieťahov v exekučnom konaní a nečinnosť súdu, keď exekučný súd si po obdržaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia zabezpečoval ďalšie podklady pre svoj procesný postup podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Na podklade uvedeného zistenia ani odvolací súd nemohol dospieť k inému záveru, ako dospel okresný súd a musel konštatovať, že navrhovateľ v predmetnom konaní neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal základné atribúty zodpovednostného právneho vzťahu, najmä zavinené protiprávne konanie (navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný postup Okresného súdu Liptovský Mikuláš v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 10Er/69/2010). Nepreukázal ani vznik majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, tak ako to podrobne vo svojom odôvodnení uviedol okresný súd.
V nadväznosti na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany okresného súdu, krajský súd toto ako správne, podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko tieto si návrhom neuplatnil, ani nevyčíslil, ani z obsahu spisu nebolo zistené, že by mu účelne vynaložené výdavky vznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie prípustné.