Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-270-2012.pdf
PDF · 148.08 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/270/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: T. U., nar. X.X.XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX Q., zast. JUDr. Martinou Fabianovou, advokátom so sídlom Hencovská 2043, 093 02 Hencovce o zaplatenie 902,25 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
O trovách konania b u d e rozhodnuté samostatným uznesením v lehote do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23.7.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 902,95 eur, úroku z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 44,48 eur od 30.5.2006 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 858,47 eur od 2.12.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že s účinnosťou od 01.01.2006 zrušením bez likvidácie k zániku spoločnosti, ktorá bola účastníkom zmluvného vzťahu, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prešlo na spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné nám. č. 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len „postupca“), ktorá sa v dôsledku zlúčenia stala právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti, tak ako je uvedené vo výpise z obchodného registra postupcu. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2007 medzi postupcom a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Dňa 21.06.2005 bola uzatvorená Zmluva č. 2578113 (ďalej len „zmluva“). Platne uzatvorenou zmluvou sa žalovaný zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Žalovaný si túto zmluvnú povinnosť neplnil, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhoval sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok v celkovej výške 1.444,89 eur. Žalovaný uznal vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku. Žalovaný zároveň uznal aj náklady inkasného konania, ktoré si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Keďže žalovaný si svoj záväzok zo zmluvy neplnil riadne a včas, žalobca si v tomto konaní uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 29.03.2007 t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania je určená nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. ako dvojnásobok základnej úrokovej sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 586/2008 Z. z. účinného od 1.1.2009 je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Odporca ku dňu spísania žaloby uhradil sumy 331,94 eur. Keďže žalovaný si svoj záväzok zo zmluvy neplnil riadne a včas, žalobca si
v tomto konaní uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 29.03.2007 t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Dlžná suma ku dňu spísania žaloby je vo výške 902,95 eur (27 202,26 Sk), pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 902,95 eur (27 202,26 Sk) (t.j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu).
Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vzniesol námietku premlčania a žiadal žalobu žalobcu zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Žiadosťou o vydanie pôžičkovej karty Žolík vydávanej v spolupráci s SKK zo dňa 21.6.2005, Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných kariet vydávaných VÚB, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s., Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2007 a Prílohou č. 1 k zmluve, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 30.4.2009, pokusom o zmier zo dňa 11.6.2012. Ďalej vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomným podaním žalobcu doručeným súdu dňa 6.5.2013 spolu s prílohami, podaním žalobcu doručeným súdu dňa 23.9.2013, písomným podaním žalovaného doručeným súdu dňa 9.9.2013 spolu s prílohami, výsluchom žalovaného a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Pôvodný veriteľ VÚB, a. s. a žalovaný ako zákazník uzatvorili dňa 21.6.2005 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB,a.s. vydávanej v spolupráci s SKK tak, ako to vyplýva so žiadosti o vydanie a používanie pôžičkovej karty Žolík. Touto zmluvou sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému pôžičkovú kartu Žolík s úverovým rámcom 45. 000,- Sk. Medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá výška mesačnej splátky 1500,- Sk. Žalovaný podpisom tejto žiadosti prehlásil, že pred jej podpisom sa oboznámil s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s. v spolupráci s SKK, ktoré tvoria prílohu tejto žiadosti, že súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Podľa bodu 8. posledný odsek žiadosti, prijatím a schválením žiadosti zo strany VÚB, a.s. sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci s SKK uzatvorenou medzi VÚB,a.s. na strane jednej a klientom na strane druhej podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet VÚB, a.s. vydávaných v spolupráci s SKK sú súčasťou tejto žiadosti/zmluvy.
Podľa Článku II. bod 1. Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných VÚB, a.s. (ďalej len ,, Obchodné podmienky“), vydanie hlavnej karty je podmienené schválením žiadosti bankou a stanovením úverového rámca a mesačnej splátky. O vydanie dodatkovej karty môže klient požiadať len s písomným súhlasom osoby, na ktorej meno má byť vydaná.
Ako vyplýva z Článku III. bod 7. Obchodných podmienok, hlavná karta sa vydáva s dobou platnosti 2 rokov. Platnosť karty končí v posledný deň kalendárneho mesiaca vyznačeného na karte alebo jej zrušením. Spolu s vydaním hlavnej karty banka automaticky otvára kartový účet.
Podľa Článku IV. body 15. a 16. Obchodných podmienok, pri bezhotovostnej platbe za tovar a služby u obchodníka a pri výbere hotovosti sa držiteľ karty identifikuje pomocou PIN. Držiteľ karty je oprávnený čerpať kartou peňažné prostriedky do výšky maximálneho denného limitu čerpania kartou, maximálne od výšky úverového rámca.
V zmysle Článku V. bod. 22. Obchodných podmienok, všetky transakcie hlavnou a dodatkov kartou sú zaúčtované bankou na ťarchu kartového účtu v deň obdržania avíza o záväzku.
Ako je zrejmé z Článku V. body 27. a 28. Obchodných podmienok, klient je povinný uhradiť každú sumu splatnú podľa zmluvy s použitím variabilného symbolu identifikujúceho kartový účet tak, aby úhrada bola pripísaná na účet uvedený vo výpise najneskôr v deň splatnosti. Výška povinnej splátky sa určuje v posledný deň v kalendárnom mesiaci. Pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, výška povinnej splátky sa rovná štandardnej splátke. V prípade, ak akákoľvek časť povinnej splátky za predchádzajúce obdobie
nebola splatená, výška povinnej splátky za bežné obdobie sa vypočíta ako súčet štandardnej splátky a akejkoľvek nesplatenej časti povinnej splátky za predchádzajúce obdobia.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2007 pôvodný veriteľ Všeobecná úverová banka, a.s. a Consumer Finance Holding, a.s. ako postupca postúpil pohľadávku voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu ako postupníka.
Podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok bol deň splatnosti pohľadávky 29.5.2006.
Ako vyplýva z vyhlásenia predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 30.5.2006, ktoré tvorí prílohu podania žalovaného doručeného dňa 9.9.2013, právny predchodca žalobcu vyhlásil k uvedenému dňu okamžitú splatnosť celého úveru
Dňa 30.4.2009 bola uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ( ďalej len ,,Dohoda“) medzi žalobcom a žalovaným. V Článku 2. Dohody - Uznanie záväzku, žalovaný ako osoba uvedená v bode 1.2 uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 1112,95 eur a príslušenstva a nákladov na inkasné konanie v sume 149,37 eur. V Článku 3. Dohody - Forma splatenia záväzku, bod 3.1. osoba uvedená v bode 1.2 vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
Žalobca listom zo dňa 11.6.2012, označeným ako pokus o zmier, vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 1.739,98 eur, pozostávajúcej z istiny neuhradeného úveru vo výške 858,47 eur, neuhradeného úveru 2 vo výške 44,48 eur, zmluvného/zákonného úroku vo výške 837,03 eur.
Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že žiada žalobu zamietnuť. Spomína sa, že mu pán Y. teda zástupca žalobcu niekoľkokrát volal, stretli sa vo večerných hodinách v byte žalovaného. Žalovanému vtedy chodili upomienky, kde ho vyzývali na úhradu celej sumy, v tom čase bol však na tom finančne veľmi zle, mal nedoplatky za plyn okolo 800 alebo 900 eur a iné nedoplatky, takže nemohol žiadanú pohľadávku uhradiť naraz. Pracovník žalobcu mu hovoril, že môže uzavrieť dohodu o splátkach, dohodli sa na splátkach po 30 eur. Nemal vedomosť o nejakom premlčaní, tento mu nespomínal, či uznáva premlčanú pohľadávku alebo niečo o uznaní pohľadávky, vlastne ani nevedel, čo to je premlčanie. Keďže mu navrhol splátkový kalendár a žalovaný stál finančne zle, túto dohodu, keďže bol uzrozumený, že podpisuje dohodu o splátkach - dohodnutý splátkový kalendár, podpísal. Prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť výšky uplatnenej pohľadávky, ako aj na tú skutočnosť, že v listinných dôkazoch, ktoré súdu predložil, si účtuje rôzne sumy, ktoré sú v rozpore so záujmami žalovaného ako spotrebiteľa. Povinnosťou zástupcu žalobcu, keď dával žalovanému podpisovať dohodu o uzavretí splátkového kalendára bolo poučiť ho ako spotrebiteľa o tom, že vlastne uzatvára jednak dohodu o uzavretí splátkového kalendára a jednak aj dohodu o uznaní záväzku, lebo v danom prípade ako už aj sa vyjadril sám žalovaný, tomuto neboli jasné tieto pojmy, avšak zástupca žalobcu pri tom, keď sa dojednal so žalovaným o uzavretí tejto dohody, nič také žalovanému nespomínal. Zo strany žalobcu ide o nekalú obchodnú podmienku, nekalý postup v súvislosti s jednaním so žalovaným ako spotrebiteľom.
Žalobca prostredníctvom svojho zástupcu uviedol, že nesúhlasia so vznesenou námietkou premlčania, ktorú vzniesol žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, pretože tento uzavrel dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, túto dohodu aj plnil do konca roku 2009, uhradil niekoľko splátok, potom prestal plniť. Keďže bola uzavretá dohoda, v danom prípade nedošlo k uplynutiu premlčacej doby. V čase podpisu dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, tento záväzok nebol premlčaný, keďže vyhlásením predčasnej splatnosti dlžného zostatku bolo doručené odporcovi dňa 08. 06. 2006. Toto vyhlásenie bolo vykonané pod dátumom 30. 05. 2006. Dohoda o uznaní záväzku a splátkovom kalendári bola podpísaná 30. 04. 2009. Z výsluchu žalovaného vyplýva, že v čase, keď podpisoval dohodu, súhlasil so splátkovým kalendárom. Ako sám uviedol, bol v ťažkej
finančnej situácii a tento splátkový kalendár mu istým spôsobom vyhovoval, preto ho aj uzavrel a keďže riadne vzhľadom na tento splátkový kalendár plnil, došlo k zmene záväzku, pričom riadne plnil až do decembra 2009, kedy plniť prestal a následne preto bol zosplatnený celý úver resp. celý tento nárok a bol uplatnený prostredníctvom súdu. V listinných dôkazoch, ktoré predložili, je všetko ozrejmené, dokonca sú špecifikované aj poplatky, ktoré má podľa ich názoru žalovaný uhradiť.
Vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 9.9.2013 žalovaný uviedol, že Žalovaný namieta výšku dlžnej čiastky a to sumu 902,95 eur V návrhu úplne absentuje popis jednotlivých položiek, na základe ktorých si uvedenú sumu žalobca uplatňuje. V tejto časti je uvedený návrh nejasný a pre žalovaného nezrozumiteľný. Žalovaný zároveň vznáša námietku premlčania. Žalovanému bola dňa 08.06.2006 doručená listina zo dňa 30.05.2006, na základe ktorej bola vyhlásená predčasná splatnosť dlžného zostatku. Odo dňa nasledujúceho po doručení vyhlásenia o predčasnej splatnosti, teda od 09.06.2006 začala plynúť trojročná premlčacia lehota na uplatnenie nárokov navrhovateľa, ktorá uplynula 09.06.2009. Žaloba na súde bola podaná dňa 23.07.2012, teda až tri roky po uplynutí premlčacej lehoty. Žalobca je subjekt, ktorý koná v rámci svojej podnikateľskej alebo profesijnej činnosti a disponuje s odborne zdatným aparátom, ktorého úlohou je zabezpečenie plnení z uzavretých zmlúv, v prípadoch neplnenia si povinností dlžníkmi. Žalobca mal svoje nároky súdnou cestou uplatniť do 09.06.2009. Žalobca v návrhu uvádza, že žalovaný uznal záväzok v Dohode o uznaní záväzku, čo nezodpovedá skutočnosti. Žalovaný mal vedomosť a žalobcom bol aj informovaný, že dňa 30.04.2009 podpísal Dohodu o uzavretí splátkového kalendára. Z dohody vyplýva, že žalobca a žalovaný uzatvorili pod bodom 2. Uznanie záväzku dohodu o uznaní záväzku. Predmetný nárok však bol v čase podpisu premlčaný, o čom žalobca mal vedomosť. Uvedený bod 2.1 neobsahuje žiadne ustanovenia v zmysle § 558 OZ o tom, že jeho nárok je premlčaný, preto nemôžu ani vzniknúť právne následky uznania dlhu. Uvedená rozhodujúca skutočnosť, teda informácia o premlčaní dlhu a jeho následkoch je uvedená až v bode 3. Forma splatenia záväzku, posledná veta. Takéto umiestnenie, ktoré obsahovo nesúvisí s nadpisom, považuje žalovaný za špekulatívne z dôvodu, že uvádza spotrebiteľa do omylu a je netransparentné, proti zmyslu a účelu ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (neprijateľná zmluvná podmienka). Žalovaný bol žalobcom uvedený do omylu v skutočnosti, ktorá mala vplyv na existenciu jeho záväzkov. Takáto dohoda je rozpore s ustanoveniami § 3, § 39 a § 49a Občianskeho zákonníka.
Žalobca vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 23.9.2013 žalobca uviedol, že Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 30.04.2009 spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť, čo má za následok predpoklad, že záväzok trval aj v čase uznania. Zároveň žalovaný potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na či. 3 Dohody, v ktorej je jednoznačne, zrozumiteľne a jasne uvedené: „Osoby uvedené v bode 1.2 a, alebo 1.3 tejto Dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.“ Bez ohľadu na vyššie uvedené vyhlásenie dlžníka o tom, že má vedomosť o premlčaní dlhu, si žalobca dovoľuje uviesť, že na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa S 558 OZ. čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 OZ viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. K prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie. Na rozdiel od uvedeného, úprava obsiahnutá v § 558 OZ, pre vznik vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval vyžaduje, aby ten, kto uznal premlčaný dlh, o jeho premlčaní vedel. Z uvedeného je teda zrejmé, že ak by aj žalovaný v čase uznania dlhu nevedel o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta OZ. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný nemôže brániť námietkou premlčania. Rovnaký právny názor zastáva aj Najvyšší súd Českej republiky.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Ako vyplýva z § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
V zmysle § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Ako vyplýva z § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Ako vyplýva z § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
V zmysle § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Ako vyplýva z § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
V zmysle § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Žalovaný v priebehu súdneho konania vzniesol námietku premlčania voči uplatnenej pohľadávke, úlohou súdu bolo preto sa so vznesenou námietkou vysporiadať.
Všeobecná 3-ročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonať právo po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v momente, keď je právo žalovateľné. Zákon určuje objektívne stanovený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený subjekt vedel alebo nevedel o svojom práve. Všeobecná 3-ročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý je odvodený od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve (pozri R 1/1998).
Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že splatnosť uplatňovanej pohľadávky nastala dňa 29.5.2006. Zároveň žalovaný súdu predložil vyhlásenie o predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 30.5.2006, v ktorom je zmluva identifikovaná variabilným symbolom č. 0002578113, ktorým listom právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť celého úveru. Už v nasledujúci deň mal žalobca možnosť požiadať žalovaného o splnenie celého dlhu, pričom podľa tvrdenia žalovaného mu bolo oznámenie o predčasnej splatnosti doručené až dňa 8.6.2006. Trojročná premlčacia doba tak začala plynúť najneskôr odo dňa 9.6.2006 a uplynula dňa 9.6.2009. Keďže k podaniu žaloby žalobcom došlo dňa 23.7.2012, súd je toho názoru, že pohľadávka žalobcu je premlčaná a žalovaným bola vznesená námietka premlčania dôvodne.
Keďže žaloba bola žalobcom podaná až po uplynutí premlčacej doby, súd žalobu žalobcu voči žalovanému zamietol.
Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia.
Žalobca si svoj nárok v konaní uplatňuje proti žalovanému aj z titulu toho, že s ním uzatvoril dohodu o splátkovom kalendári a uznaní dlhu a z toho, že žalovaný v tomto dokumente prehlásil, že má vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch.
Žalovaný dňa 30.4.2009 podpísal formulárovú Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Napriek tomu, že v čase podpisu predmetnej dohody ešte nemala byť pohľadávka žalobcu premlčaná, v bode 3.1 dohody je uvedené, že žalovaný vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. V danom prípade totiž ide o predformulovaný obsah dohody. Samotné uznanie dlhu je spojené s dohodou o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že žalovaný si bola vedomý dôsledkov uznania dlhu, najmä predĺženia premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z výpovede žalovaného je zrejmé, že takúto vedomosť nemal. Zamestnanec žalobcu naviac sám vyhľadal žalovaného za účelom podpisu dohody, teda iniciatíva k uzatvoreniu takejto dohody nevychádzala od spotrebiteľa. Spotrebiteľ, ktorému išlo najmä o to, aby mohol uhradiť dlh v splátkach, keďže sociálna situácia mu nedovoľovala uhradiť dlh naraz, musel podpísať celý formulár, pričom je zrejmé aj z výpovede žalovaného, že význam obsahu formulára, ktorý podpísal mu nebol úplne zrejmý. Vzhľadom na takto predformulovaný obsah a okolnosti podpisu dohody možno mať vážne pochybnosti aj o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovaného uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom.
Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu žalovaným. Dohodu o splátkovom kalendári a uznaní dlhu je potrebné považovať za dodatok k predbežne formulovanej štandardnej zmluve, teda k spotrebiteľskej zmluve, z ktorej žalobca odvodzuje svoj právny nárok. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v čl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, teda nevyhnutne musí dopadať aj na predmetnú dohodu.
Postup žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, pretože podpisom takejto formulárovej dohody žalovaný ako spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie dohodnuté v pôvodnej zmluve v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Je nelogické, aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej doby. Ide o znevýhodnenie spotrebiteľa výlučne v prospech dodávateľa, predložením vopred pripraveného tlačiva na podpis spotrebiteľovi.
Uznanie záväzku žalovaným bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupcu či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k
akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany.
Súd preto predmetnú spotrebiteľskú vec podrobil aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v rovine súkromného práva.
V prípade, že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Konaním v rozpore s dobrými mravmi na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. (účinný v čase podpisu dohody) sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa).
U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.
Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa).
Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa).
Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).
Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 30.4.2009, ktorú podpísal žalovaný, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivostí na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Uznanie dlhu žalovaným súd považuje za právne neúčinné, pretože, ako už súd uviedol vyššie, žalovaný nemal vedomosť o následkoch uznania dlhu, ktoré je zakomponované do dohody, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovaného uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohody o splátkach so žalobcom. Z uvedeného je zrejmé, že pri dostatku informácii by žalovaný uvedenú dohodu nepodpísal. Žalobca v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti žalovaného nepoučil o následkoch podpisu dohody a uznania, naviac sám iniciatívne vyhľadal žalovaného, ktorý v dobrej viere a snahe uhradiť dlh v splátkach, podpísal formulár, obsah ktorého mu nebol úplne zrejmý. Skutočnosť, že žalobca sám vyhľadal žalovaného v mieste jeho trvalého bydliska je nepochybná, keď ako miesto uzavretia dohody je uvedená obec trvalého bydliska žalovaného. Sám vo výpovedi potvrdil, že zamestnanec žalobcu ho navštívil priamo v jeho byte. V dôsledku takéhoto konania mohol byť žalovaný konfrontovaný rodinnými príslušníkmi alebo aj blízkymi spolubývajúcimi a aj pôsobenie tohto prostredia mohlo ovplyvniť žalovaného v jeho správaní, výsledkom ktorého bolo podpísanie formulárovej predtlače uznania dlhu a uzatvorenia splátkového kalendára
s cieľom čo najskoršieho odchodu pracovníka žalobcu a nevyvolávania akýchkoľvek domnienok v súvislosti s jeho zotrvaním v domácom prostredí žalovaného, ktorý úkon pod vplyvom uvedených faktorov mohol byť žalovaným vykonaný bez náležitého oboznámenia sa s jednotlivými ustanoveniami dohody, a tak v konečnom dôsledku k jeho zaviazaniu sa k ďalším povinnostiam a súčasne vyvolaniu právnych následkov vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov, ako je napr. predĺženie premlčacej doby na uplatnenie práva žalobcu, o ktorých žalovaný nemal vedomosť.
Taktiež súd poukazuje aj na ďalšiu skutočnosť a to, že ak mal žalobca skutočne eminentný záujem na úhrade záväzku žalovaným, ktorý možno vyvodiť práve z jeho iniciatívy vyhľadať ho osobne za účelom uzavretia splátkového kalendára a dojednania splátok, a tým akéhosi aktu ústretovosti z jeho strany voči žalovanému, no za súčasného dojednania straty výhody splátok v prípade ich nesplácania podľa splátkového kalendára, za stavu, keď žalovaný splátkový kalendár nedodržiaval a tým sa stal splatným celý žalovaným uznaný dlh, podal návrh po viac ako troch rokoch s uplatnením úroku z omeškania za celé obdobie. Celé toto konanie vrátane zabezpečenia uznania záväzku možno potom hodnotiť ako konanie prinajmenšom špekulatívne s cieľom zabezpečenia exekučného titulu a následného vedenia exekúcie voči žalovanému na pohľadávku, ktorá síce je tvorená dlžnou istinou ku dňu postúpenia, no príslušenstvom pohľadávky spočívajúcom jednak v úrokoch z omeškania za niekoľko rokov omeškania, ako aj v trovách konania, a to najmä trovách právneho zastúpenia, ktorá suma môže v konečnom dôsledku niekoľkonásobne prevýšiť dlžnú sumu, ktorú v konečnom dôsledku bude musieť žalovaný uhradiť.
Ak by žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou, nepoužil by jeden formulár, ktorý obsahuje dohodu o splátkach ako dvojstranný právny úkon, zároveň uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon a prípadne ešte aj pristúpenie k záväzku podľa § 533 OZ. Takto vytvorený formulár pôsobí na spotrebiteľa prinajmenšom mätúco, pričom možno predpokladať, že práve to je jeho účelom.
Zo samotného znenia dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je zrejmé, že sa jedná o formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalovanej strane vo forme povolenia splátok dlhu, no jeho skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie žalobného nároku. Zo samotného textu predmetnej dohody vyplýva, že ide o formulár, ktorý žalobca používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov a údaje o dlžníkoch sú následne do formulára dopisované rukou. Ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol možnosť uhrádzať svoj dlh v splátkach. Uznanie záväzku je cieľ sledovaný žalobcom, nie však žalovanou ako spotrebiteľom, ktorý obsah formulára nemôže nijako ovplyvniť.
Keďže súd zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 30.4.2009, vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, lebo pri uzavretí predmetnej dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti a čestnosti, tak ako sa nimi súd zaoberal a uviedol vyššie a ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, a teda absolútne neplatný, súd neposkytol ochranu takto uplatnenému právu.
Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania a ako už bolo uvedené vyššie, žalobcom uplatnená pohľadávka bola splatná najneskôr dňa 8.6.2006. Žalobca podal žalobu na súde dňa 23.7.2012, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Námietka premlčania tak bola vznesená dôvodne, preto súdu neostávalo iné, ako žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.
Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
S poukazom na vyššie uvedené súd o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.