Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38P/192/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti U.: S., J.. XX.XX.XXXX M. M., J.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/ A, Bratislava, deti rodičov: matka - S. U., J.. XX.XX.XXXX, G. S. X, G. - Ž., Č. a otec - S.J. U., J.. XX.XX.XXXX, G. V. XX, G., o návrhu matky na zníženie výživného, takto

rozhodol:

Súd návrh matky zo dňa 09.03.2012 na zníženie výživného na maloleté deti U.: S., J.. XX.XX.XXXX M. M.G., J.. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom, podaným na Okresnom súde Michalovce dňa 09.03.2012 sa matka maloletých detí domáhala zníženia svojej vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, a to u maloletej S. zo sumy 1 500,- Sk mesačne na sumu 26,- eur mesačne a u maloletej M. zo sumy 1 000,- Sk mesačne na sumu 26,- eur mesačne.

Svoj návrh odôvodnila tým, že pri poslednej úprave vyživovacej povinnosti v roku 2007 súd vychádzal z vtedajších príjmov matky, pričom v súčasnosti je matka nezamestnaná, od januára 2012 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie v G. a nemá žiaden príjem, z ktorého by mohla uhrádzať výživné na maloleté deti. Otec maloletých detí je zamestnaný u rovnakého zamestnávateľa, je teda predpoklad, že jeho príjem sa zvýšil a na potrebách maloletých detí sa môže podieľať vyššou mierou, než matka. Vzhľadom k zmene pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti na jej strane, mala matka maloletých detí za to, že jej návrh je dôvodný a žiadala súd, aby mu v celom rozsahu vyhovel.

Otec maloletých detí s návrhom matky na zníženie výživného nesúhlasil a žiadal súd, aby ho v celom rozsahu zamietol. Poukázal na vek maloletých detí a skutočnosť, že ani doposiaľ stanovené výživné nepokrýva odôvodnené potreby maloletých detí. Matka sa o dcéry nestará, osobne sa s nimi nekontaktuje a dlhodobo si k nim neplní svoju vyživovaciu povinnosť, pričom dlh na výživnom je v súčasnosti cca 5 000,- eur a stále sa zvyšuje. Zníženie vyživovacej povinnosti matky voči maloletým deťom je nedôvodné.

Podľa súd pojednával v neprítomnosti matky maloletých detí, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie riadne vykázané, svoju neúčasť neospravedlnila a ani súdu nezaslal žiadne písomné stanovisko k prejednávanej veci, a v neprítomnosti kolízneho opatrovníka, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.

Súd sa oboznámil s návrhom matky zo dňa 09.03.2012, rozhodnutím Úradu práce Č. zo dňa 08.02.2012 , rozsudkom Okresného súdu Michalovce, č. k. - 53, zo dňa 03.12.2007, uznesením Krajského súdu v Košiciach, č. k. - 39, zo dňa 19.06.2013, potvrdením o príjme otca a ďalšími listinnými dôkazmi, na vec sa vzťahujúcimi. Súd vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav veci:

Naposledy bola vyživovacia povinnosť matky na maloleté deti upravovaná rozsudkom Okresného súdu Michalovce, sp. zn. , zo dňa 03.12.2007, ktorým rozsudkom bolo manželstvo rodičov rozvedené, maloleté deti boli na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná prispievať na ich výživu sumou 1 500,- Sk mesačne na výživu maloletej S. a sumou 1 000,- Sk mesačne na výživu maloletej M.. V tom čase bývali obe deti spolu s otcom v N.. Príjem otca bol vo výške cca 12 000,- Sk, príjem matky cca 15 000, Kč, rodičia ďalšie vyživovacie povinnosti nemali.

Maloletá S. v školskom roku 2013/2014 navštevuje N. Q. Š. I. S., do školy dochádza SAD, kde otec uhrádza cestovné vo výške cca 40,- eur mesačne. Stravuje jej pripravuje doma a zabezpečuje jej i desiatový a pitný režim. Otec uhrádza i všetky školské potreby a pomôcky maloletej a všetky aktivity poriadané školou. Zdravotný stav maloletej je dobrý, inklinuje k športu.

Maloletá M. v školskom roku 2013/2014 navštevuje X. V. L. na J. W. I. G.. Stravuje sa v školskej jedálni, kde stravné predstavuje čiastku cca 26,- eur mesačne a navštevuje školský klub, kde poplatok predstavuje 13,- eur mesačne. Zdravotný stav maloletej je dobrý, navštevuje výtvarný krúžok.

Otec maloletých detí od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nezmenil svoj osobný stav, je rozvedený a nepribudli mu ďalšie vyživovacie povinnosti. Je zamestnaný v spoločnosti F. - M. ako zámočník- manipulátor s tým, že jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 1 100,- eur, na deti poberá rodinné prídavky vo výške 23,- eur na jedno dieťa, iné príjmy nemá. Spolu s deťmi a svojou matkou obýva 2 - izbový byt na V. W., za ktorého užívanie - 66

uhrádza čiastku 510,- eur mesačne. V spoločnej domácnosti s nimi žije i plnoletý syn otca S..

Matka maloletých detí, podľa informácii otca, od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nezmenila svoj osobný stav, je rozvedená a nepribudli jej ďalšie vyživovacie povinnosti. Na adrese v Č. žije so svojim priateľom a mala by sa zamestnávať ako upratovačka. Má dlh na výživnom a podľa informácii otca bola v Č. odsúdená na podmienečný trest 18 mesiacov s tým, že musí zaplatiť dlžobu vo výške 130 000,- Kč.

Podľa §-u 28 odsek 1 písm. a) Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.

Podľa §-u 62 odsek 1 Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa §-u 62 odsek 2 Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa §-u 62 odsek 3 Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery

je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa §-u 62 odsek 4 Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa §-u 62 odsek 5 Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Podľa §-u 65 odsek 1 Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa §-u 75 odsek 1 Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa §-u 76 odsek 1 Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa §-u 78 odsek 1 veta prvá Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Súd mal, po vykonanom dokazovaní, za dostatočne preukázané, že návrh matky na zníženie jej vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom je v plnej miere nedôvodný. Maloletá M. je vo veku, v ktorom náklady nevyhnutne potrebné na zabezpečenie uspokojenia jej odôvodnených potrieb a záujmov stúpajú, maloletá S. je zase vo veku blízkom veku dospelosti a štruktúra jej odôvodnených potrieb a záujmov sa v mnohom zhoduje s odôvodnenými potrebami dospelého jedinca. Len samotná návšteva školy na strane oboch detí a aktivít s tým spojených je pritom pre rodiča, ktorý má deti zverené do svojej osobnej starostlivosti, finančne zaťažujúca.

Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd prihliada na všetky okolnosti daného prípadu, v prvom rade na výšku nákladov, potrebných na krytie odôvodnených potrieb maloletých detí, na subjektívne okolnosti, spočívajúce v možnostiach a schopnostiach rodičov maloletých detí, v ich majetkových a finančných pomeroch, ako aj na objektívne okolnosti, spočívajúce v možnostiach a schopnostiach zabezpečenia si ďalšieho príjmu prostredníctvom ďalších, primeraných pracovných príležitostí rodičov. V prvom rade súd pri svojom rozhodovaní prihliada na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí a na tú skutočnosť, že rodičia sú povinní svoje maloleté deti vyživovať. Rodič má zo zákona povinnosť vyživovať svoje maloleté deti, pričom táto povinnosť má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí pritom musia byť uhrádzané v takom rozsahu, aby nedochádzalo k ohrozovaniu riadneho vývoja maloletých detí. Doposiaľ stanovené výživné zo strany matky pokrýva pomernú časť základných životných nákladov, tzv. existenčných a zníženie tejto vyživovacej povinnosti na minimálnu výšku tak, ako to žiadala matka vo svojom návrhu, by vytvorilo absurdnú situáciu, kedy by matka bez závažného a relevantného dôvodu bola v podstate oslobodená od riadnej úhrady vyživovacej povinnosti voči - 67

svojim maloletým deťom a táto jej povinnosť by sa presunula na otca maloletých detí, ktorý už za súčasnej situácie supluje vyživovaciu povinnosť matky maloletých detí, nakoľko sa o deti osobne stará a nadôvažok finančne pokrýva náklady na ich odôvodnené potreby.

Na argument matky, že je nezamestnaná súd pri svojom rozhodovaní v danom prípade neprihliadal. Matka súdu neozrejmila, z akých dôvodov prišlo k ukončeniu jej predchádzajúceho pracovného pomeru, či a akú snahu vyvinula pri opätovnom zamestnaní sa, či si privyrába aspoň príležitostne alebo brigádnicky a pod. Súd sa preto nemohol stotožniť ani s názorom matky, vyjadreným v návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti a síce, že otec sa môže podieľať na úhrade odôvodnených potrieb maloletých detí vo vyššej miere, nakoľko je zamestnaný. Obaja rodičia sú povinný prispievať na výživu svojich detí, každý podľa svojich schopností a možností, pričom však pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti nie je vôbec rozhodujúce aký je reálny príjem rodiča a dokonca ani to, či vôbec pracuje, ale to aké sú jeho príjmové a majetkové možnosti. Matka maloletých detí nepoukazovala na zlý zdravotný stav, resp. akúkoľvek inú skutočnosť, ktorá by jej z objektívnych príčin znemožňovala dosahovať príjem, z ktorého by si mohla plniť svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom v riadnom a dostatočnom rozsahu. Rovnako nie je možné, aby rodičovi bolo na ujmu, že je riadne zamestnaný a využíva všetky svoje možnosti k tomu, aby pokryl náklady svojich maloletých detí a aby bol takýto rodič bez ďalšieho zaťažený suplovaním vyživovacej povinnosti druhého rodiča. V danom prípade je potrebné prihliadnuť i na nezodpovedný a ľahostajný prístup matky k plneniu si svojich rodičovských povinností, keď si matka dlhodobo neplní svoju vyživovaciu povinnosť, a teda uspokojovanie odôvodnených potrieb a záujmov maloletých detí spočíva fakticky výlučne na pleciach otca, ktorý vykonáva i výlučnú osobnú starostlivosť o maloleté deti, keďže matka sa s deťmi nestýka a svoje rodičovské povinnosti si vôbec neplní v žiadnom smere.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa odseku 1) písm. a) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemôže otec maloletých detí podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva vzdal do zápisnice súdu, čo potvrdil svojim podpisom.

Proti tomuto rozsudku môže matka maloletých detí a kolízny opatrovník podať odvolanie na podklade § 204 odseku 1) O. s. p, podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa ) , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.