Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38P-192-2013.pdf
PDF · 84.07 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/192/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti U.: S., J.. XX.XX.XXXX M. M., J.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/ A, Bratislava, deti rodičov: matka - S. U., J.. XX.XX.XXXX, G. S. X, G. - Ž., Č. a otec - S.J. U., J.. XX.XX.XXXX, G. V. XX, G., o návrhu matky na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh matky zo dňa 09.03.2012 na zníženie výživného na maloleté deti U.: S., J.. XX.XX.XXXX M. M.G., J.. XX.XX.XXXX z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom, podaným na Okresnom súde Michalovce dňa 09.03.2012 sa matka maloletých detí domáhala zníženia svojej vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, a to u maloletej S. zo sumy 1 500,- Sk mesačne na sumu 26,- eur mesačne a u maloletej M. zo sumy 1 000,- Sk mesačne na sumu 26,- eur mesačne.
Svoj návrh odôvodnila tým, že pri poslednej úprave vyživovacej povinnosti v roku 2007 súd vychádzal z vtedajších príjmov matky, pričom v súčasnosti je matka nezamestnaná, od januára 2012 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie v G. a nemá žiaden príjem, z ktorého by mohla uhrádzať výživné na maloleté deti. Otec maloletých detí je zamestnaný u rovnakého zamestnávateľa, je teda predpoklad, že jeho príjem sa zvýšil a na potrebách maloletých detí sa môže podieľať vyššou mierou, než matka. Vzhľadom k zmene pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti na jej strane, mala matka maloletých detí za to, že jej návrh je dôvodný a žiadala súd, aby mu v celom rozsahu vyhovel.
Otec maloletých detí s návrhom matky na zníženie výživného nesúhlasil a žiadal súd, aby ho v celom rozsahu zamietol. Poukázal na vek maloletých detí a skutočnosť, že ani doposiaľ stanovené výživné nepokrýva odôvodnené potreby maloletých detí. Matka sa o dcéry nestará, osobne sa s nimi nekontaktuje a dlhodobo si k nim neplní svoju vyživovaciu povinnosť, pričom dlh na výživnom je v súčasnosti cca 5 000,- eur a stále sa zvyšuje. Zníženie vyživovacej povinnosti matky voči maloletým deťom je nedôvodné.
Podľa § 101 ods. 2 OSP súd pojednával v neprítomnosti matky maloletých detí, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie riadne vykázané, svoju neúčasť neospravedlnila a ani súdu nezaslal žiadne písomné stanovisko k prejednávanej veci, a v neprítomnosti kolízneho opatrovníka, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.
Súd sa oboznámil s návrhom matky zo dňa 09.03.2012, rozhodnutím Úradu práce Č. zo dňa 08.02.2012 , rozsudkom Okresného súdu Michalovce, č. k. 21C/29/2007 - 53, zo dňa 03.12.2007, uznesením Krajského súdu v Košiciach, č. k. 1NcC/23/2013 - 39, zo dňa 19.06.2013, potvrdením o príjme otca a ďalšími listinnými dôkazmi, na vec sa vzťahujúcimi. Súd vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav veci:
Naposledy bola vyživovacia povinnosť matky na maloleté deti upravovaná rozsudkom Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 21C/29/2007, zo dňa 03.12.2007, ktorým rozsudkom bolo manželstvo rodičov rozvedené, maloleté deti boli na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná prispievať na ich výživu sumou 1 500,- Sk mesačne na výživu maloletej S. a sumou 1 000,- Sk mesačne na výživu maloletej M.. V tom čase bývali obe deti spolu s otcom v N.. Príjem otca bol vo výške cca 12 000,- Sk, príjem matky cca 15 000, Kč, rodičia ďalšie vyživovacie povinnosti nemali.
Maloletá S. v školskom roku 2013/2014 navštevuje N. Q. Š. I. S., do školy dochádza SAD, kde otec uhrádza cestovné vo výške cca 40,- eur mesačne. Stravuje jej pripravuje doma a zabezpečuje jej i desiatový a pitný režim. Otec uhrádza i všetky školské potreby a pomôcky maloletej a všetky aktivity poriadané školou. Zdravotný stav maloletej je dobrý, inklinuje k športu.
Maloletá M. v školskom roku 2013/2014 navštevuje X. V. L. na J. W. I. G.. Stravuje sa v školskej jedálni, kde stravné predstavuje čiastku cca 26,- eur mesačne a navštevuje školský klub, kde poplatok predstavuje 13,- eur mesačne. Zdravotný stav maloletej je dobrý, navštevuje výtvarný krúžok.
Otec maloletých detí od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nezmenil svoj osobný stav, je rozvedený a nepribudli mu ďalšie vyživovacie povinnosti. Je zamestnaný v spoločnosti F. - M. ako zámočník- manipulátor s tým, že jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 1 100,- eur, na deti poberá rodinné prídavky vo výške 23,- eur na jedno dieťa, iné príjmy nemá. Spolu s deťmi a svojou matkou obýva 2 - izbový byt na V. W., za ktorého užívanie 38P/192/2013 - 66
uhrádza čiastku 510,- eur mesačne. V spoločnej domácnosti s nimi žije i plnoletý syn otca S..
Matka maloletých detí, podľa informácii otca, od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nezmenila svoj osobný stav, je rozvedená a nepribudli jej ďalšie vyživovacie povinnosti. Na adrese v Č. žije so svojim priateľom a mala by sa zamestnávať ako upratovačka. Má dlh na výživnom a podľa informácii otca bola v Č. odsúdená na podmienečný trest 18 mesiacov s tým, že musí zaplatiť dlžobu vo výške 130 000,- Kč.
Podľa §-u 28 odsek 1 písm. a) zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
Podľa §-u 62 odsek 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa §-u 62 odsek 2 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa §-u 62 odsek 3 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa §-u 62 odsek 4 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa §-u 62 odsek 5 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Podľa §-u 65 odsek 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa §-u 75 odsek 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa §-u 76 odsek 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa §-u 78 odsek 1 veta prvá zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Súd mal, po vykonanom dokazovaní, za dostatočne preukázané, že návrh matky na zníženie jej vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom je v plnej miere nedôvodný. Maloletá M. je vo veku, v ktorom náklady nevyhnutne potrebné na zabezpečenie uspokojenia jej odôvodnených potrieb a záujmov stúpajú, maloletá S. je zase vo veku blízkom veku dospelosti a štruktúra jej odôvodnených potrieb a záujmov sa v mnohom zhoduje s odôvodnenými potrebami dospelého jedinca. Len samotná návšteva školy na strane oboch detí a aktivít s tým spojených je pritom pre rodiča, ktorý má deti zverené do svojej osobnej starostlivosti, finančne zaťažujúca.
Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd prihliada na všetky okolnosti daného prípadu, v prvom rade na výšku nákladov, potrebných na krytie odôvodnených potrieb maloletých detí, na subjektívne okolnosti, spočívajúce v možnostiach a schopnostiach rodičov maloletých detí, v ich majetkových a finančných pomeroch, ako aj na objektívne okolnosti, spočívajúce v možnostiach a schopnostiach zabezpečenia si ďalšieho príjmu prostredníctvom ďalších, primeraných pracovných príležitostí rodičov. V prvom rade súd pri svojom rozhodovaní prihliada na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí a na tú skutočnosť, že rodičia sú povinní svoje maloleté deti vyživovať. Rodič má zo zákona povinnosť vyživovať svoje maloleté deti, pričom táto povinnosť má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí pritom musia byť uhrádzané v takom rozsahu, aby nedochádzalo k ohrozovaniu riadneho vývoja maloletých detí. Doposiaľ stanovené výživné zo strany matky pokrýva pomernú časť základných životných nákladov, tzv. existenčných a zníženie tejto vyživovacej povinnosti na minimálnu výšku tak, ako to žiadala matka vo svojom návrhu, by vytvorilo absurdnú situáciu, kedy by matka bez závažného a relevantného dôvodu bola v podstate oslobodená od riadnej úhrady vyživovacej povinnosti voči 38P/192/2013 - 67
svojim maloletým deťom a táto jej povinnosť by sa presunula na otca maloletých detí, ktorý už za súčasnej situácie supluje vyživovaciu povinnosť matky maloletých detí, nakoľko sa o deti osobne stará a nadôvažok finančne pokrýva náklady na ich odôvodnené potreby.
Na argument matky, že je nezamestnaná súd pri svojom rozhodovaní v danom prípade neprihliadal. Matka súdu neozrejmila, z akých dôvodov prišlo k ukončeniu jej predchádzajúceho pracovného pomeru, či a akú snahu vyvinula pri opätovnom zamestnaní sa, či si privyrába aspoň príležitostne alebo brigádnicky a pod. Súd sa preto nemohol stotožniť ani s názorom matky, vyjadreným v návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti a síce, že otec sa môže podieľať na úhrade odôvodnených potrieb maloletých detí vo vyššej miere, nakoľko je zamestnaný. Obaja rodičia sú povinný prispievať na výživu svojich detí, každý podľa svojich schopností a možností, pričom však pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti nie je vôbec rozhodujúce aký je reálny príjem rodiča a dokonca ani to, či vôbec pracuje, ale to aké sú jeho príjmové a majetkové možnosti. Matka maloletých detí nepoukazovala na zlý zdravotný stav, resp. akúkoľvek inú skutočnosť, ktorá by jej z objektívnych príčin znemožňovala dosahovať príjem, z ktorého by si mohla plniť svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom v riadnom a dostatočnom rozsahu. Rovnako nie je možné, aby rodičovi bolo na ujmu, že je riadne zamestnaný a využíva všetky svoje možnosti k tomu, aby pokryl náklady svojich maloletých detí a aby bol takýto rodič bez ďalšieho zaťažený suplovaním vyživovacej povinnosti druhého rodiča. V danom prípade je potrebné prihliadnuť i na nezodpovedný a ľahostajný prístup matky k plneniu si svojich rodičovských povinností, keď si matka dlhodobo neplní svoju vyživovaciu povinnosť, a teda uspokojovanie odôvodnených potrieb a záujmov maloletých detí spočíva fakticky výlučne na pleciach otca, ktorý vykonáva i výlučnú osobnú starostlivosť o maloleté deti, keďže matka sa s deťmi nestýka a svoje rodičovské povinnosti si vôbec neplní v žiadnom smere.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odseku 1) písm. a) Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nemôže otec maloletých detí podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva vzdal do zápisnice súdu, čo potvrdil svojim podpisom.
Proti tomuto rozsudku môže matka maloletých detí a kolízny opatrovník podať odvolanie na podklade § 204 odseku 1) O. s. p, podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.