Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tos/149/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci odsúdeného E. J. , pre trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom podľa k účinného do 01.01.2006 a iné trestné činy, o sťažnosti odsúdeného E. J. proti uzneseniu Okresného súdu Levice z 15.10.2013, sp. zn. , na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre 28. novembra 2013, takto

rozhodol:

Podľa písmeno c/ s a sťažnosť odsúdeného E. J. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Okresný súd Levice (ďalej len „súd prvého stupňa“) konajúci v senáte uznesením z 15.10.2013, sp. zn. (ďalej len „napadnuté uznesenie“) podľa písmeno b/, zamietol návrh (doručený mu 04.09.2013) odsúdeného E. J. (ďalej len „odsúdený“) na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vo výmere deväť rokov a so zaradením na jeho výkon do II. nápravnovýchovnej skupiny mu uloženého rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky z 02.03.2006 sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 23.05.2007 sp. zn. (ďalej len „prejednávaná vec“).

Napadnuté uznesenie súd prvého stupňa odôvodnil zistením, že odsúdený v prejednávanej veci splnil iba formálnu podmienku podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, ktorou je výkon dvoch tretín uloženého mu trestu a čiastočne aj prvú z dvoch materiálnych podmienok takéhoto rozhodnutia, ktorou je preukázanie určitého stupňa polepšenia (pretože doposiaľ bol jedenásťkrát disciplinárne odmenený a ani raz disciplinárne potrestaný), nesplnil však druhú materiálnu podmienku takéhoto rozhodnutia, ktorou je odôvodnené očakávanie, že v budúcnosti povedie riadny život (pretože v minulosti už bol z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený a v skúšobnej dobe sa neosvedčil a bol nariadený výkon zvyšku trestu, pričom rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda z 07.07.2010 sp. zn. bolo upustené od uloženia súhrnného trestu, teda v podstate za ďalšiu trestnú činnosť nebol potrestaný), z ktorých všetkých dôvodov je potrebné na neho naďalej pôsobiť výchovnými prostriedkami uplatňovanými vo výkone trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, z ktorých všetkých dôvodov súd prvého stupňa návrh odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie zamietol.

Proti napadnutému uzneseniu podal odsúdený ihneď po jeho oznámení vyhlásením na verejnom zasadnutí súdu prvého stupňa uskutočnenom 15.10.2013 v jeho prítomnosti, teda včas, sťažnosť, ktorú odôvodnil písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 14.11.2013. Odsúdený tvrdil, že je pravdou, že má kriminálnu minulosť, za ktorú sa aj patrične hanbí, svoje činy hlboko oľutoval a má k nim kritický postoj, v prejednávanej veci vykonávaný trest ho však zlomil, musel si uvedomiť, o čo všetko prichádza, čo všetko spáchal, koľkým ublížil a čo všetko je dlžný spoločnosti, že si je vedomý, že svoje skutky už nenapraví, lebo sa to nedá, trest však prijal a tvrdo na sebe pracoval, aby sa zmenil,

tento svoj cieľ dosiahol a je si istý, že za svojou kriminálnou minulosťou môže urobiť hrubú čiaru a môže začať odznova a splácať dlh spoločnosti. Súc presvedčený, že splnil aj obe materiálne podmienky podmienečného prepustenia odsúdený Krajský súd v Nitre (ďalej len „nadriadený súd“) požiadal, aby ocenil prácu pedagógov a riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce (ďalej len „Ústav“) ako aj jeho samotného, ktorú spoločne vynaložili na dosiahnutie stanovených cieľov a prehodnotil napadnuté uznesenie tak, že o jeho podmienečnom prepustení rozhodne v jeho prospech.

Nadriadený súd, ktorému súd prvého stupňa predložil prejednávanú vec na rozhodnutie 21.11.2013, pri rozhodovaní o sťažnosti odsúdeného podľa písmeno a/, písmeno b/ preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia.

Plnením tejto svojej prieskumnej povinnosti nadriadený súd zistil, že skutkové zistenia a právne úvahy súdu prvého stupňa, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého uznesenia, ktorého obsahom je záver o tom, že odsúdený nesplnil v poradí druhú z dvoch materiálnych podmienok podmienečného prepustenia (od odsúdeného sa môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život), sú správne, teda opodstatnené a zákonu zodpovedajúce a to z tých istých dôvodov, ktoré vyplývajú z odôvodnenia napadnutého uznesenia, na ktoré nadriadený súd preto iba poukazuje považujúc za potrebné ich spresniť a doplniť iba v tom smere, že v osobe odsúdeného ide (okrem zahladených odsúdení) od roku 1994 o trikrát súdne trestaného špeciálneho (pre majetkovú a proti slobode namierenú trestnú činnosť) recidivistu, ktorý vykonal oba skoršie nepodmienečné tresty odňatia slobody (uložené mu rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo 16.06.1994 sp. zn. vo výmere dvoch rokov a šesť mesiacov a rozsudkom Okresného súdu Komárno z 21.12.1995 sp. zn. vo výmere päť rokov), z výkonu ktorých bol 30.10.2007 podmienečne prepustený, a to v prípade prvého skoršieho odsúdenia dokonca druhýkrát, teda po tom, čo sa v skúšobnej dobe skoršieho podmienečného prepustenia (uznesením Okresného súdu Trnava z 29.05.1995 sp. zn. ) neosvedčil a výkon zvyšku tohto trestu bol nariadený, pričom oba tieto skoršie, čiastočne vykonané tresty odňatia slobody aj podmienečné prepustenia z nich sa u odsúdeného zjavne minuli akýmkoľvek výchovným účinkom, pretože dokonca v skúšobnej dobe oboch týchto podmienečných prepustení, ktorá (aj v prípade opätovného podmienečného prepustenia vo veci Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. ) začala plynúť 31.10.200 a uplynula 30.10.2007 spáchal (a to 24.09.2003,10.10.2003, 28.10.2003 a 04.11.2003) päť úmyselných trestných činov, za ktoré bol v prejednávanej veci odsúdený a nepodmienečným trestom odňatia slobody vo výmere deväť rokov potrestaný.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, okolnosti a právne úvahy sú podľa názoru nadriadeného súdu všetky sťažnostné dôvody odsúdeného pokiaľ ide o zistenie, že nesplnil v poradí druhú z dvoch, v ustanovení uvedených materiálnych podmienok podmienečného prepustenia (od odsúdeného sa môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život) v prejednávanej veci zrejme nerelevantné, v ktorej súvislosti nadriadený súd poukazuje aj na závery hodnotenia odsúdeného riaditeľom Ústavu (ktorý s poukazom na jeho kriminálnu minulosť, ale aj na dlhodobú nezamestnanosť a nevyhovujúce ekonomické podmienky, ktoré mal pred výkonom trestu odňatia slobody v prejednávanej veci považuje riziko jeho sociálneho zlyhania za stredné a aktuálnu resocializačnú prognózu za menej priaznivú), na opodstatnenosť ktorého zistenia a právnej úvahy nemá žiadny zásadný vplyv a význam ani skutočnosť, že odsúdený v poradí prvú z dvoch, v ustanovení uvedených materiálnych podmienok podmienečného prepustenia (preukázanie polepšenia vo výkone trestu plnením povinností a správaním), splnil, a to podľa názoru nadriadeného súdu celkom, teda nie iba čiastočne, ako to v odôvodnení napadnutého uznesenia bez akéhokoľvek relevantného skutkového zistenia alebo okolnosti tvrdil súd prvého stupňa.

Podľa písmeno c/ , nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Keďže nadriadený súd nezistil žiadne dôvody na zrušenie sťažnosťou odsúdeného napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa a na iné rozhodnutie v prejednávanej veci v jeho prospech, sťažnosť odsúdeného podľa písmeno c/ ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok ( veta druhá ).