Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/186/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a z členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci žalobcu U. K., G. XXXX/XX, G., zastúpený advokátom JUDr. Bartolomejom Kaščákom, advokátska kancelária M. R. Štefánika 171, Vranov nad Topľou proti žalovanému BANDER, s. r. o. Snina, Perečínska 2736, zastúpený advokátom JUDr. Jánom Martincom, advokátska kancelária Werferova 1, Košice o náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. -405 zo dňa 20. 05. 2013 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 343,90 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet JUDr. Bartolomeja Kaščáka, advokáta.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 17 783,50 Eur so 6 % úrokom z omeškania ročne, a to zo sumy 15 269,20 Eur, zo sumy 2 514,30 Eur od 01. 12. 2008 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 8 795,20 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dokazovaním bolo preukázané, že žalobcovi vznikla škoda vo forme ušlého zisku tým, že v období od septembra 2005 do júla 2007 nemohol využívať svoje nákladné motorové vozidlo zn. Mercedes Benz Dl (špeciálne skriňové vozidlo o okamžitej hmotnosti jazdnej súpravy 34 000 kg) k plneniu dohodnutých zákaziek a bol nútený ho nahradiť prenajatím iných vozidiel od súkromných majiteľov áut, ktoré spĺňali požadované kritériá. Konštatoval, že existencia zákaziek a spôsob ich náhradnej prepravy cudzími motorovými vozidlami bola zdokumentovaná v prehľade predloženom žalobcom v apríli 2013. Z tohto súpisu vykonaných prepráv vozidlami iných prepravcov vyplýva, že od 02. 09. 2005 do 26. 06. 2007 boli vykonané prepravy pre označených objednávatel'ov zákaziek s presne identifikovanými motorovými vozidlami. Okrem dátumu prepravy a označenia motorového vozidla bola evidentná trasa prepravy (odkiaľ - kam) a dohodnutá čiastka za prepravu. Potvrdzujú to čísla vystavených faktúr s vyfakturovanými čiastkami bez DPH, od ktorých bolo odpočítaných 20 % z dôvodu nevyužitia celkovej kapacity motorového vozidla. Z prehľadu, ktorý si súd osvojil, je zrejmý ušlý zisk žalobcu vo výške 22 % z každej dohodnutej zákazky. Za rok 2005 išlo o 30 zákaziek od rôznych objednávateľov, v roku 2006 o 64 zákaziek a v roku 2007 o 27 rôznych zákaziek. Bolo preukázané, že náhradnými prepravcami cez cudzích prepravcov boli zabezpečené rôzne objednávky, ktorých existenciu v konaní potvrdili, napr. svedkovia S. H., I. C., ako aj N. N., čím vznikla žalobcovi škoda vo výške 22 % z každej dohodnutej zákazky. V tomto smere poukázal na výpis vykonávaných prepráv od 01. 09. 2005 do 30. 06. 2007 vozidlami iných prepravcov. Za toto obdobie

bola celkom vyfakturovaná čiastka v sume 3 407 189,63 Sk (po odpočte 20 % v sume 2 725 751,70 Sk), z ktorej predstavoval celkový ušlý zisk sumu 599 665,37 Sk, čiže 19 905,24 Eur. Výšku ušlého zisku žalobcu žalovaný v skutočnosti vo svojom vyjadrení nenamietal, dôvodiac, že ho nepovažuje za zrozumiteľný. Súd však mal za preukázané, že žalobcovi vznikla škoda vo forme ušlého zisku za obdobie od 12. 03. 2007 do 01. 07. 2007, pretože nemal k dispozícii plne funkčné motorové vozidlo, s ktorým by svoje zákazky mohol realizovať.

K protiprávnemu konaniu žalobcu poukázal, že v dobe od roku 2004 do júla 2007 žalovaný zadržiaval nákladné motorového vozidlo žalobcu, ktoré mu malo slúžiť na realizáciu zákaziek. Dôležitým faktom bola skutočnosť, že rozhodnutím Okresného súdu v Humennom v konaní č. k. dňa 05. 04. 2002 bolo rozhodnuté, že žalovaný je povinný vydať predmetné motorové vozidlo žalobcovi. Napriek tomu žalovaný bezúspešne využíval všetky dostupné opravné prostriedky a odmietal vydať motorové vozidlo žalobcovi. V exekučnom konaní došlo k prevzatiu sporného predmetu až v marci 2007. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neprejavoval žiaden záujem o údržbu motorového vozidla, ponechal ho vo svojom objekte, bez náležitého dozoru a tak počas jeho zadržiavania došlo k rozkradnutiu viacerých súčastí motorového vozidla a k jeho takmer úplnému zničeniu, o čom svedčia fotografické snímky, ale aj protokol exekútora o preberaní nákladného motorového vozidla.

K príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalobcu uviedol, že medzi vznikom škody (ušlého zisku) žalobcu a správaním sa žalovaného existuje príčinná súvislosť. V dôsledku toho, že žalovaný nerešpektoval právoplatné súdne rozhodnutie o vydaní veci, ale podával rôzne neefektívne riadne i mimoriadne opravné prostriedky, a to aj v rámci exekučného konania, nemohol žalobca riadne vykonávať svoje dohodnuté záväzky, t. j. realizovať prepravu konkrétnym objednávateľom nákladným motorovým vozidlom špeciálnej výbavy. Vzhľadom k tomu, že exekútorovi bolo vydané motorové vozidlo nespôsobilé na cestnú premávku a nebolo ani opraviteľné, existuje príčinná súvislosť medzi vznikom škody žalobcovi a správaním žalovaného, ktorý náležite nezabezpečil predmet sporu, aj po dobu od jeho vydania do júla 2007.

K exculpácii žalovaného poukázal, že žalovaný neosvedčil žiadnu právnu skutočnosť, ktorou by preukázal, že žalobcovi svojím správaním nespôsobil škodu vo forme ušlého zisku. Možnosť náhrady za sporné motorové vozidlo počas obdobia, kedy bolo žalovaným zadržiavané, nebola, ako sa toho domáhal žalovaný v konaní potvrdené. Nákladné motorové vozidlo zn. Mercedes Benz Dl predstavovalo špeciálne skriňové vozidlo o okamžitej hmotnosti jazdnej súpravy 34 000 kg a bolo prispôsobené na prepravu špecifického tovaru. Žalobca sa spoliehal, že žalovaný mu nebude brániť v prevzatí sporného vozidla, ktorým by realizoval špecifické objednávky.

Ohľadom vznesenej námietke premlčania žalovaným poukázal, že motorové vozidlo bolo zadržiavané žalovaným od 22. 11. 2001 do 12. 03. 2007, kedy ho žalobca prevzal od exekútora. Žalobca sa náhrady škody vo forme ušlého zisku za obdobie od 31. 08. 2005 do 01. 07. 2007, domáha žalobou podanou na prvostupňovom súde dňa 26. 07. 2007. Preto splnil predpoklady pre včasné uplatnenie svojho nároku.

Výrok o trovách konania odôvodnil podľa ust. , v súlade so zásadou úspechu v konaní, priznal žalobcovi plnú náhradu konania v celkovej sume 2 267, Eur. Trovy konania pozostávali za zaplatený súdny poplatok zo sumy 460 000 Sk, t. j. 916,15 Eur, súdny poplatok z rozšírenia o 75 746 Sk, t. j. 150,80 eur, súdny poplatok za odvolanie 1 067,50 Eur, znalečné 132,75 Eur, spolu 2 267,20 Eur. Priznal aj trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. pri hodnote sporu: 460 000 Sk (15 269,20 Eur) od 21. 11. 2008 v sume 535 746 Sk, t. j. 17 783,50 Eur za úkony:

- 23. 07. 2007 prevzatie a príprava zastúpenia 320,30 Eur,

- 23. 07. 2007 žaloba 320,30 eur,

- 31. 10. 2007 vyjadrenie vo veci 320,30Eeur,

- 18. 01. 2008 zastupovanie pri pojednávaní 320,30 Eur,

- 21. 11. 2008 rozšírenie žaloby (o 75 746 na 535 746) 101,20 Eur,

- 27. 02. 2009 vyjadrenie vo veci 336,90 Eur,

- 11. 03. 2009 zastupovanie pri pojednávaní 336,90 Eur,

- 30. 04. 2009 vyjadrenie vo veci 336,90 Eur,

- 19. 03. 2009 zastupovanie pri pojednávaní 336,90 Eur,

- 29. 06. 2009 vyjadrenie vo veci 336,90 Eur,

- 06. 07. 2009 zastupovanie pri pojednávaní 336,90 Eur,

- 08. 07. 2009 vyjadrenie vo veci 336,90 Eur,

- 08. 12. 2009 vyjadrenie k odvolaniu 336,90 Eur,

- 28. 06. 2010 vyjadrenie vo veci 336,90 Eur,

- 09. 11. 2010 vyjadrenie vo veci 336,90 Eur,

- 11. 05. 2011 zastupovanie pri pojednávaní 336,90 Eur,

- 01. 06. 2011 zastupovanie pri pojednávaní 336,90 Eur,

- 03. 06. 2011 odvolanie vo veci 336,90 Eur,

- 06. 02. 2012 vyjadrenie vo veci 336,90 Eur,

- 09. 05. 2012 zastupovanie vo veci 336,90 Eur,

- 05. 10. 2012 zastupovanie pri pojednávaní 336,90 Eur,

- 17. 12. 2012 zastupovanie pri pojednávaní 336,90 Eur,

- 04. 02. 2013 vyjadrenie vo veci 336,90 Eur,

- 15. 04. 2013 zastupovanie pri pojednávaní 336,90 Eur,

- 10. 05. 2013 zastupovanie pri pojednávaní 336,90 Eur, odmena spolu 8 457,60 Eur, režijný paušál 16 x 5,90 Eur 94,40 Eur, 9 x 7,-- Eur 63,-- Eur, cestovné na pojednávania Vranov nad Topľou - Humenné a späť 54 km pri sadzbe 0,26/km je to 14,04 Eur za 5 ciest 70,20 Eur. Náhrada za premeškaný čas za vyššie uvedené dni po 2 polhodiny spolu 10 polhodín po 11,-- Eur 110,-- Eur, celkom trovy právneho zastupovania predstavujú 8 795,20 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné. Pokiaľ súd uzavrel, že zadržiaval nákladné motorové vozidlo od roku 2004 do júla 2007 a príčinná súvislosť má spočívať v tom, že nerešpektoval právoplatné rozhodnutie o vydanie veci, podával neefektívne riadne a mimoriadne opravné prostriedky, a preto žalobca nemohol realizovať zákazky s konkrétnym objednávateľom, s takýmto odôvodnením sa nestotožnil, Považuje ho za vecne nesprávne. Poukázal, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie ušlého zisku od 31. 08. 2005 do 01. 07. 2007. Zásadnou okolnosťou v danej veci je fakt, že skutočne zadržiaval vozidlo v období do 18. 10. 2004, kedy súdny exekútor mu ho odňal z držby v rámci exekučného konania EX 418/2004. Nie je možné priznať žalobcovi ušlý zisk za obdobie, ktoré nasleduje po odňatí vozidla z jeho držby súdnym exekútorom, napriek tomu, že v prebiehajúcom exekučnom konaní využil právne prostriedky dané mu Exekučným poriadkom. Ďalšou z podstatných okolností je nadobudnutie právoplatnosti uznesenia exekučného súdu, ktorým boli zamietnuté jeho námietky v exekučnom konaní, kedy uznesenie nadobudlo právoplatnosť v októbri 2006. Prečo došlo k odovzdaniu vozidla až v marci 2007 žalobca nevysvetlil a týmito dôvodmi sa ani súd nezaoberal. Časový úsek medzi nadobudnutím právoplatnosti uznesenia a prevzatím vozidla žalobcom od súdneho exekútora nesúvisí s jeho konaním. Súdom konštatovaná tzv. právna nekorektnosť o tom, že každý subjekt práva je povinný sa správať preventívne, nemá vecné opodstatnenie. Správnosť tohto záveru by znamenalo, že žalobca by mohol v akomkoľvek okamihu voči nemu uplatniť nárok na zaplatenie ušlého zisku z tých istých dôvodov, argumentujúc, že si ho uplatnil za dobu, kedy nemožno namietať jeho premlčanie. Nárok uplatnený žalobcom je premlčaný, pretože žalobca mohol voči nemu uplatniť nárok na náhradu škody alebo ušlého zisku prvýkrát v momente, keď súdny exekútor odňal od neho vozidla 18. 10. 2004. Žalobca vedel kto jeho vozidlo zadržiava, mohol zistiť rozsah škody na vozidle, preto je presvedčený, že od doby, kedy mu bolo vozidlo odňaté neporušil žiadne právnu povinnosť. Je nepochybné, že minimálne za čas obdobia označeného žalobcom od októbra 2006 do 01. 07. 2007 je nárok premlčaný, keďže prevzatie vozidla žalobcom od exekútora až v marci 2007 nemá s jeho konaním vecnú súvislosť. Vytýkal súdu, že nesprávne uzavrel obdobie, v ktorom zadržiaval žalobcovo vozidlo, keď konštatoval, že to bolo v období od roku 2004 do júla 2007. Vozidlo zadržiaval do 18. 10. 2004. Rozsudok trpí na viacerých miestach aj nepreskúmateľnosťou. Súd prvého stupňa iba všeobecne uzavrel, že existuje príčinná súvislosť medzi správaním žalovaného, ktorý nerešpektoval súdne rozhodnutie, pritom žiadnym spôsobom nevysvetlil v čom má spočívať jeho protiprávne správanie v uvedenom období. Súd iba celkom vágne formuloval, že ani jeho ďalšie argumenty spochybňujúce výpovede svedkov, neakceptoval, resp. ho nepresvedčili. Tento záver nerešpektuje požiadavku riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Konkrétne sa vyjadril v čom vidí rozpornosť vo výpovediach svedkov, ktoré nim uvádzané skutkové okolnosti nie sú v zhode so žalobcom tvrdenými skutočnosťami, na základe ktorých si uplatňuje svoj nárok. Je presvedčený, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pokiaľ ide o ustálenie obdobia, v ktorom skutočne zadržiaval žalobcovo vozidlo a následne nesprávne vec právne posúdil, ak ustálil, že za daného skutkového stavu, zodpovedá za žalobcov ušlý

zisk. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalobu zamietne a prizná mu náhradu trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania.

K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca. Uviedol, že vypočutí svedkovia, ako aj vyjadrenie spoločnosti Bohémia-Grafia Praha potvrdili skutočnosť, že boli v obchodnom vzťahu pri objednaní prepravy u neho, ktorý v priemere prevádzkuje približne 10 kamiónov. Zo znaleckého posudku bola táto skutočnosť potvrdená. Bol stanovený priemerný reálny očakávaný zisk, ak by žalovaný mu vydal vozidlo podľa právoplatného rozsudku. Žalovaný v exekučnom konaní zablokoval odovzdanie odňatého vozidla, pretože exekútor musel čakať na rozhodnutie o podaných námietkach. Z predložených prehľadov (zošitov) sa preukázalo, že u neho ide o činnosť sústavnú, do ktorej malo byť zaradené aj predmetné vozidlo a prinášalo by mu zisk. Išlo totiž o skriňové vozidlo do 12 ton, čo malo dopĺňať jeho možnosti na uspokojovanie zákaziek s takouto tonážou a vybavením. Nemohol sa dostať k svojmu vozidlu zámernou činnosťou žalovaného. Vozidlo mu bolo vydané až v exekučnom konaní, po tom, čo nadobudlo právoplatnosť, uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. 08. 2006. Proti odňatiu vozidla totiž žalovaný ako povinná osoba podal sťažnosť, čím znemožnil ďalšie odovzdanie odňatého vozidla jemu ako oprávnenému. Prevažná časť vyjadrenia žalovaného sa týkala tvrdenia o tom, kedy zistil škodu na motorovom vozidle. Predmetom sporu však nie je náhrada vecnej škody, ktorú žalovaný spôsobil, ale náhrada ušlého zisku spočívajú v tom, že postupom žalovaného nemohol žalobca ako podnikateľ v kamiónovej doprave vozidlo užívať. Vozidlo mu bolo odovzdané až 12. 03. 2007 v dezolátnom stave. Zo zápisnice o odňatí vozidla súdnym exekútorom zo dňa 18. 10. 2004 je presne popísaný stav vozidla tak, že toto bolo značné poškodené a nemohlo mu prinášať očakávaný prospech. Toto obdobie je v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovaného, ktorý mu odmietol vydať vozidlo a užíval ho napriek zákazu vydaného v predbežnom opatrení. Uplatňovaný nárok sa týkal obdobia od 31. 08. 2005 do 01. 07. 2007. Ide o obdobie, keď v čase podania žaloby neuplynula 2-ročná premlčacia doba. Navrhol žalobe vyhovieť, resp. rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov konania.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. , vec prejednal v súlade s ust. a zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, správne vyvodil právne závery a vo veci aj správne rozhodol. Na jeho zisteniach sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania a odvolací súd v plnom rozsahu na jeho zistenia a právne závery odkazuje.

Odvolací súd nemal dôvod meniť svoje predošlé stanoviska v súvislosti s nárokom žalobcu, ktoré vyplývali z jeho uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 13. 10. 2011. V nich poukazoval, že, ak ide o uplatnenie nároku vo forme ušlého zisku za obdobie od 31. 08. 2005 do 01. 07. 2008, teda za obdobie, ktoré nasledovalo po odňatí motorového vozidla súdnym exekútorom od povinného, teda od žalovaného.

Z pohľadu odvolacích námietok žalovaného bolo rozhodujúce dokazovanie, vykonané súdom prvého stupňa, a to najmä v súvislosti s oboznámením sa spisu (EX 418/2007), teda exekučného spisu súvisiace s odňatím motorového vozidla žalovanému. Nepochybne z obsahu tohto spisu vyplynulo, že 05. 10. 2004 bolo súdnemu exekútorovi doručené poverenie na vykonanie exekúcie. Následne vydal upovedomenie o začatí exekúcie odobratím hnuteľnej veci, potom dňa 14. 10. 2004 vydal upovedomenie o odobratí predmetnej veci a dňa 18. 10. 2004 upovedomil oprávneného a povinného o začatí exekúcie a vec povinnému odobral a uskladnil vo firme ASTEC, s. r. o.. Následne povinným boli dňa 21. 10. 2004 podané námietky proti exekúcii, pričom dňa 28. 02. 2006 súd námietky povinného zamietol. Keďže sa povinný odvolal, rozhodoval odvolací súd, a to dňa 30. 06. 2006, ktorý potvrdil uznesenie Okresného súdu v Michalovciach.

Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného o tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi jeho správaním a náhradou škody (ušlým ziskom), ktorú požaduje žalobca za dané obdobie.

Určujúcim bolo ust. , v zmysle ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ust. , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

V danom prípade preto zaiste bolo prvoradým zistenie príčinnej súvislosti medzi správaním sa žalovaného a uplatňovanou náhradou škody, resp. ušlého zisku zo strany žalobcu. Je typické, že pri náhrade škody proti povinnému sa zisťuje príčinná súvislosť medzi škodou a správaním sa povinného. Preto súd musel vyriešiť otázku, či nemožnosť použiť vozidlo žalobcom bola dôsledkom protiprávneho konania žalovaného v čase, za ktoré žaluje predmetný nárok, resp. či príčinou ušlého zisku nie je porušenie povinnosti, napríklad aj súdneho exekútora, a či súdny exekútor postupoval v súlade so zákonom alebo nie. Zaiste tieto skutočnosti bolo potrebné zo strany súdu prvého stupňa si všímať a vykonaným dokazovaním ich ustáliť. Nepochybne z vykonaného dokazovania vyplýva, že príčinná súvislosť vo vzťahu k tretej osobe, teda súdnemu exekútorovi bez pochýb nie je. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že exekúcia bola vykonávaná v súlade so zákonom a exekútor dôvodne motorové vozidlo nemohol vydať oprávnenému aj napriek tomu, že bolo odňaté povinnému, pretože bolo potrebné postupovať podľa jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku, ktoré upravujú postup súdneho exekútora v prípade, že povinný podáva námietky voči exekúcii, o ktorých rozhoduje exekučný súd. V danom prípade súd zistil, že povinný, teda žalovaný takéto námietky podával. Preto musí znášať dôsledky svojho protiprávneho konania tým, že už prvotne nevydal dobrovoľne motorové vozidlo oprávnenému, nevydal mu dobrovoľne ani po právoplatnom rozhodnutí súdu, dobrovoľne ani v priebehu exekúcie, preto mu muselo byť nútene odňaté súdny exekútorom. Postup súdneho exekútora totiž upravuje Exekučný poriadok. Ten musel súdny exekútor rešpektovať nielen v súvislosti s odňatím motorového vozidla, ale aj s postupom pri podávaní námietok povinným. Preto nič na tom nemení ani tá skutočnosť, že aj keď žalovaný vozidlo nemal pri sebe, ale bolo súdnym exekútorom uskladnené, musí znášať dôsledky tohto svojho protiprávneho konania.

Preto odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil daný stav. Zistenie príčinnej súvislosti medzi vznikom škody, resp. ušlým ziskom na strane žalobcu a protiprávnym konaním a správaním sa žalovaného je namieste a existuje. Preto v tomto smere odvolacia námietka žalovaného nebola dôvodná.

Rovnako tak nebola dôvodná ani odvolacia námietka týkajúca sa premlčania nároku žalobcu.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ust. , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

V danom prípade žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody (ušlý zisk) za obdobie od 30. 08. 2005 do 01. 07. 2007. V prípade vznesenej námietky premlčania nároku žalobcu je dôležité zistenie, že ušlý zisk sa nemôže premlčať skôr ako vznikol. Keďže tento ušlý zisk (škodu), žalobca žaluje od 01. 09. 2005 a vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalobu podal na súd 26. 07. 2007, preto za obdobie, za ktoré uplatňuje svoj nárok, je dôvodné konštatovať, že žalobu podal v lehote do dvoch rokov.

Ako už odvolací súd konštatoval v predchádzajúcich rozhodnutiach, ušlý zisk spočíva v zmenšení majetku, teda v tom, čo poškodenému ušlo. Zo strany žalobcu bolo preukázané, že bol nútený motorové vozidlo požičiavať. Každý mesiac o tento ušlý zisk prichádzal, tak ako to napokon vyčíslil v spomínanom prehľade. Plnenie ním dohodnutých zákaziek bol prinútený nahradiť prenajatím iných vozidiel od súkromných majiteľov, ktoré spĺňali požadované kritériá. Bolo ním jasne preukázané, že tieto prepravy vykonával cez iných prepravcov, namiesto prepravy vo vlastnej réžií a tak prichádzal v jednotlivých mesiacoch - september - december 2005, január - december 2006, január - jún 2007 o ušlý zisk. Súd prvého stupňa riadne zistil, že za uplatňované obdobie bola žalobcom celkom fakturovaná čiastka vo výške 3 407 189,63 Sk po odpočte 20 % v sume 2 275 751,71 Sk, z ktorej predstavoval celkový ušlý zisk sumu 599 665,37 Sk čiže 19 905,24 Eur. Táto suma predstavovala škodu - ušlý zisk vo výške 22 % z každej dohodnutej zákazky žalobcu, o ktorú sumu prichádzal a ktorá by patrila jemu, ak by na zákazky nevyužil iných prepravcov.

Výška ušlého zisku v skutočnosti žalovaným v priebehu konania namietaná nebola a rovnako tak ani spochybňovaná v samotnom odvolaní. Podstatou odvolacích námietok žalovaného boli len okolnosti súvisiace s neexistenciou príčinnej súvislosti medzi nárokom žalobcu a jeho správaním sa a námietka týkajúca sa premlčania nároku.

Z týchto dôvodov mal odvolací súd za to, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, a to aj vo výroku priznaného príslušenstva. Toto žalobcovi bolo priznané v súlade so zákonom až od podania žaloby na súd, ako to bolo uvedené aj vo výroku rozhodnutia. Odvolanie však žalobca v tejto časti nepodal, a rovnako tak ani, čo do trov konania, ktoré mu boli výrokom súdu priznané iba vo výške 8 795,20 Eur. Predmetom preskúmavania odvolacím súdom bol iba rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu odvolacích námietok žalovaného ( ).

Z tohto dôvodu mal odvolací súd za to, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny v zmysle ust. potvrdiť.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. O.. s. p. v spojení s ust. tak, že žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania za vyjadrenie v sume 336, Eur a Eur režijného paušálu, spolu 343,90 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.