Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15C-110-2008.pdf
PDF · 118.63 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/110/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v právnej veci žalobcov: 1) Z. S., J.. XX. X. XXXX, G. E. XX, XXXX M., G., 2) S. S., J.. XX. XX. XXXX, G. Q. X., H.. Z. Č.. XXX, Č. V., 3) M. O., J.. X. X. XXXX, G. E. P.-Q. XXX, XXXX A., G., 4) Ž. S., J.. XX. X. XXXX, G. Y., H. Č.. XXX, Č. V., 5) G. S., J.. XX. X. XXXX, G. Y., Ž. Č.. XXX, Č. V., 6) G. K., J.. X. X. XXXX, G. E. XX, XXXX M., G., zastúpených JUDr. Tatianou Vorobelovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Bajzova č. 2, proti žalovanej: N. Č., J.. X. X. XXXX, G. N. J. G., I. Č.. XXX/X, zastúpenej JUDr. Beátou Pitorákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kováčska č. 17, o určenie nehnuteľnosti do dedičstva po nebohom Z. S., L.. XX. X. XXXX
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
O trovách konania a trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Žalobcovia v 1., 2., 3., 4., 5. a 6. rade sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 12. 6. 2008 domáhali určenia, že do dedičstva po nebohom Z. S., zomrelom dňa XX. X. XXXX, naposledy bytom H., G. Č.. XX patria nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie P., zapísané v Správe katastra H. ako byt č. 4 na 1. poschodí bytového domu, súp. č. XXX, G. Č.. XX I. H. pod B39 v celosti, podiel 284/10000 na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu súp. č. XXX, G. Č.. XX a podiel 284/10000 na pozemkoch parcela č. XXXX - zastavaná plocha o výmere 347 m2. V žalobe uviedli, že sú dedičia po nebohom Z. S., L.. XX. X. XXXX a v dedičskom konaní po ňom bolo dedičské konanie zastavené a majetok nepatrnej hodnoty vo výške 9 000,- Sk vydaný žalobkyni G. S., ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa. Z. S. kúpnou zmluvou zo dňa 23. 9. 2003 predal F. Y., G. V. Č.. XXX byt č. 4 na 1. poschodí bytového domu súp. č. XXX, G. Č.. XX I. H. v celosti s príslušenstvom, vklad vlastníctva v prospech kupujúceho bol povolený dňa 29. 9. 2003. V kúpnej zmluve bolo dohodnuté, že kúpna cena bude vyplatená pri podpise kúpnej zmluvy. K výplate kúpnej ceny zo strany kupujúceho nedošlo, poručiteľ Z. S. oznámil túto skutočnosť orgánom činným v trestnom konaní a začatie trestného stíhania pre trestný čin podvodu sa viedlo pod sp. zn. ČVS: OUJP-132/20-KZ-2003, ktoré uznesením zo dňa 30. 6. 2005 bolo prerušené, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Kupujúci F. Y. následne predal nehnuteľnosť nebohému S.. Y. Č.. Proti S.. Y. Č.Q. žalobcovia viedli súdne konanie o určenie vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, ktoré bolo zastavené z dôvodu úmrtia S.. Y. Č.. K zmene vlastníctva z S.. Y. Č. na žalovanú došlo v dedičskom konaní a žalovaná nadobudla vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti na základe Osvedčenia o dedičstve vydaného v tomto dedičskom konaní. Od roku 1979 bol poručiteľ v psychiatrickom ošetrení a v ústavnom i ambulantnom, pretože trpel duševnou chorobou, ktorá ho robila neschopným k takému právnemu úkonu, akým je predaj nehnuteľnosti. Charakter a dôsledky duševnej choroby vyplývajú z lekárskej dokumentácie. Duševný stav poručiteľa v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bol v pokročilom štádiu, o čom svedčí i popis poručiteľovho správania pracovníkom kancelárie prezidenta SR v Košiciach
v správe zo dňa 10. 12. 2003, kde sa uvádza, že s poručiteľom je ťažká komunikácia. Kúpna zmluva zo dňa 23. 9. 2003 je podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný právny úkon, pretože ho urobila osoba v duševnej poruche a išlo o takú duševnú poruchu, ktorá zapríčinila jej nespôsobilosť na urobený právny úkon. V čase prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam teda predávajúci F. Y. nemal vlastnícke práva k nim a v našom právnom poriadku platí, že nik nemôže previesť na iného viac práv ako má, S.. Y. Č. sa nemohol stať vlastníkom na základe absolútne neplatného právneho úkonu, ani predmetná nehnuteľnosť nemohla byť predmetom dedičstva. Určenie nehnuteľnosti do dedičstva je nevyhnutné preto, že následne bude nehnuteľnosť prejednaná v dedičskom konaní a žalobcovia budú vyznačení ako vlastníci predmetných nehnuteľností namiesto žalovaného v katastri nehnuteľností. Tým preukazujú naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Ak sa v konaní preukáže, že nebohý Z. S. prevzal kúpnu cenu od kupujúceho F. Y., sú ochotní vrátiť kúpnu cenu 540 000,- Sk oproti vráteniu predmetnej nehnuteľnosti.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 10. 5. 2010 žalobcovia rozšírili dôvody, pre ktoré by mala byť kúpna zmluva zo dňa 23. 9. 2004 absolútne neplatná s poukazom na § 40 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Kúpna zmluva nebola spísaná v zákonom požadovanej forme úradnej zápisnice. Z. S. bol analfabet, nevedel čítať a písať.
Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 2. 10. 2008, žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu a zaviazať žalobcov k zaplateniu trov právneho zastúpenia žalovanej. Žalobu považovala za účelovú so snahou na úkor žalovanej získať neoprávnené obohatenie. V žalobe žalobcovia uvádzajú rozporuplné a protichodné tvrdenia. Na jednej strane tvrdia, že nebohý Z. S. bol psychiatricky liečený a preto vraj nemohol uzatvoriť kúpnu zmluvu, na druhej strane tvrdia, že nebohý Z. S. podal trestné oznámenie na F. Y. z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny. Ak nebohý Z. S. podával trestné oznámenie na F. Y., mohol súdnou cestou vymáhať zaplatenie kúpnej ceny, resp. mohol podať žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy, čo ale neuskutočnil. Žalovaná nespochybnila, že nebohý Z. S. mohol byť psychiatricky liečený, avšak to neznamená, že trpel duševnou chorobou. Nebohý Z. S. robil úkony, t.j. obrátil sa na orgány činné v trestnom konaní, obrátil sa na kanceláriu prezidenta republiky a aj z listu kancelárie prezidenta republiky je zrejmé, že nebohý Z. S. prejavil vôľu vrátiť sa do predmetného bytu, nakoľko mu nebola vyplatená kúpna cena a že bol na neho robený nátlak, aby sa vysťahoval z bytu na E. Č.. XX I. H.. Žalovaná nadobudla byt v dobrej viere s tým, že nadobudnutím bytu nadobudla aj pasíva - splácanie poskytnutého úveru. Žalobcovia sa domáhajú vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, pričom súd má rozhodnúť o neplatnosti dvoch kúpnych zmlúv s tým, že sami nevedia jednoznačne, či ich nebohý otec prevzal alebo neprevzal čiastku 540 000,- Sk.
Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 31. 5. 2011 č.k. 3Co/204/2010-147 zrušil rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá vo výrokoch o trovách konania a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovia, žalovaná a ani súd prvého stupňa si neujasnili, čo je predmetom konania, nakoľko celá argumentácia účastníkov i súdu sa týkala iba platnosti, či neplatnosti jednej kúpnej zmluvy uzavretej právnym predchodcom žalobcov. Ak by súd rozhodol iba o (ne)platnosti kúpnej zmluvy z 23. 9. 2003, stav právnej neistoty by sa neodstránil, lebo žalobcovia by boli nútení podať ďalšiu žalobu o určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohých rodičoch. Predmetom konania je nárok o určenie, že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohom otcovi žalobcov a od vyjasnenia si základu nároku je potrebné odvíjať celé dokazovanie, jeho vyhodnotenie a právne zdôvodnenie. Ak má byť žaloba o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva úspešná, žalobcovia musia preukázať, že spornú vec ich právny predchodca získal do vlastníctva a toto vlastníctvo neprešlo na nikoho iného odo dňa jeho smrti. Uvedenú otázku je súd povinný riešiť ako otázku predbežnú.
Súd doplnil dokazovanie vypočutím účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, znaleckým dokazovaním a zistil tento skutkový stav:
Kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 23. 9. 2003 podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka Z. S., G. G. Č.. XX I. H. ako predávajúci previedol na F. Y., G. V. Č.. XXX ako kupujúceho byt č. 4 na 1. poschodí bytového domu súp. č. XXX G. Č.. XX v celosti, podiel 284/10000 na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu súp. č. XXX G. Č.. XX a podiel 284/10000 na pozemkoch parcela č. XXXX - zastavané plochy o výmere 347 m2, vedené na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie P., zapísané v Správe katastra H. (čl. I, písm. a/, b/, c/ zmluvy). Kúpna cena bola zmluvnými stranami dohodnutá na sumu 540 000,- Sk, ktorú mal kupujúci zaplatiť pri podpise zmluvy (čl. II bod 2).
V správe zo dňa 10. 12. 2003 pracovník kancelárie prezidenta SR v Košiciach uviedol, že na kanceláriu prezidenta SR, Regionálne pracovisko Košice sa obrátil Z. S., nar. X. X. XXXX, G. H.F., G. Č.. XX, kontaktná adresa E. Č.. XX, č. bytu 11/3. poschodie, H. so žiadosťou o pomoc. V auguste 2003 sa stal na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu (predávajúci Mesto Košice) vlastníkom 2-izbového bytu č. 4 na 1. poschodí bytového domu na G. Č.. XX H.. V septembri 2003 tento byt predal za 540 000,- Sk F. Y.. Pán S. byt na G. Č.. XX uvoľnil a presťahoval sa na E. Č.. XX. Pán S. prehlásil, že sa stal obeťou podvodu, zo strany pána Y. mu nebola totiž vyplatená kúpna cena, naviac bol na neho vykonávaný nátlak, aby sa vysťahoval z bytu na E. Č.. XX, ktorý mu bol sprostredkovaný v rámci dohody o predaji bytu. S pánom S. je ťažká komunikácia, je psychiatricky liečený a vyjadruje sa s ťažkosťami, preto ho sprevádzala jeho dcéra pani S. E., K. Č.. XX, H.. Pán S., pretože mu nebola vyplatená kúpna cena, rád by sa vrátil do bytu na G. Č.. XX, toto však nie je možné - zmena vlastníctva bola zapísaná na katastrálnom odbore, hlavne však preto, že uvedený byt bol už predaný ďalej. Novým vlastníkom je Y. Č., I. Č.. X, N. J. G.. Zo spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru justičnej polície Košice, Južná trieda č. 64 sp. zn. ČVS: OUJP-1320/20-K2-2003 súd zistil, že uznesením zo dňa 21. 1. 2004 bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 Trestného zákona, lebo zistené skutočnosti nasvedčovali tomu, že dňa 23. 9. 2003 v Košiciach na Rastislavovej č. 5 na Notárskom úrade JUDr. Jozefa Pavlíka podpísal Z. S., bytom H., G. Č.. XX ako predávajúci s F. Y., G. V. ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol byt č. 4 na 1. poschodí bytového domu súp. č. XXX, G. Č.. XX, v ktorej dohodnutá kúpna cena bytu predstavuje sumu 540 000,- Sk, ktorú sa kupujúci F. Y. zaviazal zaplatiť pri podpise zmluvy, čo neurobil, kúpnu cenu neuhradil, čím poškodenému Z. S. spôsobil celkovú škodu 540 000,- Sk. Z. S. bol dňa 27. 1. 2003 vypočutý pred vyšetrovateľom ako svedok a vo svojej výpovedi uviedol, že na G. Č.. XX I. H. nebýva, nakoľko sa stal obeťou podvodu a prišiel o byt. Uviedol, že sa rozhodol byt predať, lebo nemal na platenie nájomného a chcel kúpiť menší 1-izbový byt. Na ďalší deň ho čakala neznáma pani, ktorá ho navádzala, aby išiel k notárovi na overenie podpisov. Napokon ho presvedčila, keďže sa lieči na psychiatrickej ambulancii a možno to tak využila a odišli na notársky úrad na Kováčskej ulici v Košiciach na overenie podpisov, kde mu boli predložené na podpis papiere a zároveň sa podpísal i do knihy na overenie podpisov. Pán Y. za účasti iných ľudí urobil na neho podvod, zneužil jeho chorobu, vedel, že sa lieči na psychiatrii a tak mu podstrčil na podpis také papiere, ktoré oprávňujú ľudí okolo Y., aby bol byt predaný. S.. Y. Č. dňa 16. 4. 2004 v trestnom konaní vypovedal, že o predmetnom byte v H. J. G. Č.. XX sa informoval v realitnej kancelárii DMS Real s.r.o. Košice, Werferova č. 1. Náležitosti ohľadom kúpnej ceny vybavoval syn a dcéra. F. Y. vo výpovedi zo dňa 23. 1. 2004 pred vyšetrovateľom uviedol, že s realitnou kanceláriou, ktorú zastupoval pán G. sa dohodol na kúpnej cene za byt na G. Č.. XX I. H. vo výške 540 000,- Sk, realitná kancelária pripravila zmluvu a dňa 23. 9. 2003 spolu s pánom S. boli na notárskom úrade JUDr. Jozefa Pavlíka, Rastislavova č. 5 na overenie podpisov. Po overení podpisov v realitnej kancelárii vyplatil pánovi G. sumu 540 000,- Sk v hotovosti. Následne sa rozhodol byt predať cestou tej istej realitnej kancelárie, realitná kancelária mu vyplatila takú istú sumu, za akú byt kúpil, teda 540 000,- Sk. Z výpovede svedka Q. G. zo dňa 22. 1. 2004 v trestnom konaní vyplynulo, že Z. S., ktorý bol nájomcom predmetného bytu, navštívil ich realitnú kanceláriu v spoločnosti Róma s tým, že pán S. mu ponúkol predmetný byt na predaj. Na katastrálnom úrade zistil, že byt nie je v osobnom vlastníctve, preto pozval Z. S. do kancelárie, aby mu vysvetlil ďalší postup pri predaji. Vysvetlil mu, že mu dá podpísať plnú moc u notára pre prípad, ak by sa mu niečo stalo a dá mu podpísať potvrdenie o prijatí finančných prostriedkov vo výške 540 000,- Sk. Dňa 27. 8. 2003 prišiel do kancelárie S. i s listinami a overenými podpismi, za prítomnosti majiteľa spoločnosti I. I. S. vyplatil 540 000,- Sk. Listom zo dňa 16. 5. 2003 Z. S. požiadal Bytový podnik mesta Košice, Južné nábrežie č. 13, Košice o výlučnosť nájmu k bytu na G. Č.. XX I. H. po rozvode manželstva. Dňa 11. 6. 2003 bola medzi Bytovým podnikom mesta Košice, Južné nábrežie č. 13, Košice, zastúpenom F.. S. I. ako prenajímateľom uzatvorená zmluva o nájme bytu NZ 152/2003 s Z. S.. Dňa 12. 8. 2003 bola uzatvorená zmluva o prevode vlastníctva bytu podľa § 5 ods. 1 zákona č. 172/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov medzi predávajúcim Mesto Košice a kupujúcim Z. S.. Dňa 30. 9. 2003 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi predávajúcim F. Y. a S.. Y. Č. ako kupujúcim podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uznesením zo dňa 30. 6. 2005 vyšetrovateľ prerušil trestné stíhanie pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 Trestného zákona, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.
Okresná prokuratúra Košice II dňa 12. 8. 2005 uznesením podľa § 148 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku zamietla sťažnosť poškodenej G.Ž. S..
Žalobca v 1. rade Z. S. vo výpovedi uviedol, že na duševnú chorobu svojho otca Z. S. si nepamätá, pretože tieto problémy trvali ešte v dobe, keď bol malý, keď mal 5 alebo 6 rokov a má o tom informácie skôr od svojej matky, ktorá mu povedala, že otec v tej dobe bral lieky, bol nesvojprávny a jeho stav sa zhoršoval. Niekedy v roku 1986 alebo 1987 od nich otec odišiel. S matkou sa odsťahovali do Čiech a otca vídal len cez prázdniny až do roku 2003, keď zomrel v čase, keď bol na návšteve v Čechách. Duševnou poruchou trpel do svojej smrti. O povahe duševnej choroby uviedol to, čo vedel od svojej matky, teda že otec mal záchvaty, počas ktorých utekal z domu. Otec mal byt na G. Č.. XX I. H..
Žalobkyňa v 3. rade M. O. vo výpovedi uviedla, že si na duševný stav svojho otca Z. S. nepamätá, lebo jeho problémy začali v dobe, keď bola ešte malá. Na vlastné oči videla jeho chorobné chovanie. Mala asi 13 rokov, keď ho navštívila. Stávalo sa, že otec si uvaril kávu, rozprával sa s hrnčekom alebo bezdôvodne zapol sporák, mal záchvaty zlosti a od matky žalobkyňa vie, že tieto jeho problémy boli dlhodobé. Liečil sa na psychiatrii niekedy v 90-tych rokoch. Otec mal byt na G. Č.. XX I. H. a byt by nebol nikdy predal proti svojej vôli, lebo tam býval od mlada. Keď otec prišiel do Čiech v roku 2004 alebo 2008, teda v dobe, keď tento byt ešte nemal, bol na tom psychicky zle a veľmi sa trápil, že na staré kolená prišiel o strechu nad hlavou. Byt patril otcovi a po jeho smrti majú právo na tento byt jeho deti.
Žalobkyňa v 5. rade G. S. vo výpovedi uviedla, že nebohý Z. S. bol počas svojho mladého veku psychiatricky liečený, bral lieky, mal nezmyselné nápady, tvrdil, že je policajtom, nosil zelené veci. Pred smrťou utekal nahý po parku, žil v spoločnej domácnosti s družkou, ktorá bola psychiatricky liečená a niekoľko týždňov pred smrťou ho navštívila, bol vystrašený a povedal jej, že niekto mu byt zobral. Mala to byť mladá žena, ktorá mu dala podpísať papier. Dcéra ho zobrala do Čiech, kde sa liečil. Zomrel v Čechách na mŕtvicu.
Žalobkyňa v 6. rade G. K. vo výpovedi uviedla, že o duševnej chorobe svojho otca vedela od svojej matky. Problémy mal od mlada, liečil sa na psychiatrii. Sama bola svedkom jeho chorobného chovania. Otec mal byt na G. Č.. XX I. H. a o tom, že by ho chcel predať, nevie. Určite by ho nebol nikdy predal. Žiadala, aby sa jej byt na G. Č.. XX I. H. vrátil späť do dedičstva.
Svedkyňa S. E., dcéra Z. S., uviedla, že Z. S. mal zdravotné ťažkosti, liečil sa na psychiatrii, bral rôzne medikamenty. V roku 2003 prišla za ním mladá žena, ktorá mu dala podpísať papiere a následne ho presťahovali. Zomrel v Čechách práve z týchto dôvodov.
Svedkyňa G. N., suseda Z. S., uviedla, že Z. S. často rozprával nezmysly, obliekal sa za policajta, vymýšľal si, bol liečený na psychiatrii. Tiež jej spomínal, že bola za ním mladá žena, ktorá mu dala podpísať prázdny papier.
Svedok F. Y. uviedol, že sám si podal inzerát v novinách, lebo potreboval v uvedenom čase vyriešiť svoju bytovú otázku, mal záujem o kúpu bytu. Na tento inzerát reagoval nebohý Z. S. s tým, že mu ponúkol na predaj byt na G. Č.. XX I. H.. Dohodli sa na kúpnej cene a kúpnu zmluvu podpísali u notára JUDr. Pavlíka. Z. S. prevzal od F. Y. kúpnu cenu 540 000,- Sk priamo u notára JUDr. Pavlíka. Z. S. nebol pod vplyvom návykových látok, ani iných drog. Bol riadne priestorovo orientovaný a riadne si kúpnu cenu prevzal a prepočítal. Byt potom svedok predal S.. Y. Č..
Svedkyňa S.. I. H., ošetrujúca lekárka Z. S., uviedla, že Z. S. sa dlhodobo liečil na psychiatrii. Bol hospitalizovaný, aj ambulantne liečený, ale netrpel takou závažnou duševnou poruchou, aby nevedel rozpoznať následky svojho konania. Trpel stavmi výbušnosti, mal neurotické ťažkosti, mal znížené intelektuálne schopnosti.
Svedkyňa I. Š., ktorá v rokoch 2002 až 2003 sprostredkovávala ako realitný maklér predaj a kúpu bytu, uviedla, že za 15 rokov praxe sa nestretla s niekým, kto by sa javil ako nepríčetný alebo javil známky duševnej poruchy, choroby. V čase, keď sa bola sama pozrieť na tento byt, bola prítomná aj priateľka pána S.. Jednalo sa o byt na vyvýšenom prízemí a Z. S. mal záujem tento byt predať. Tvrdil, že chce byt predať a bývať s priateľkou mimo Košíc.
Svedok Q. G. uviedol, že pokiaľ sa uzatvárala kúpna zmluva s predávajúcimi, vždy mal informácie z príslušného Spoločenstva vlastníkov bytov ohľadom predávajúcich, bol by vedel, že osoba, ktorá byt predávala, má zdravotné problémy, bol by na to upozornený a o kúpu a predaj takéhoto bytu by nemal záujem. F. Y. pozná, je to jeho známy. Y. boli dvaja, mal s nimi viac obchodov. Kupoval od nich byty a byty im aj predával. Stávalo sa, že byty prekupoval s výhodnou cenou. I. Š., ako aj iní známi, sú dohadzovači bytov. Keď prídu za nimi ľudia, ktorí chcú predať byty, lebo majú dlhy, potrebujú sa bytov zbaviť, resp. majú exekúcie, preto ich potom predávajú aj za nižšie sumy, svedok vyplatí všetky dlhy. Ak predávajúci dostal kúpnu cenu a nechcel sa vysťahovať, požiadal políciu alebo predložil súdne rozhodnutie a požiadal o vypratanie. V roku 2003 to bolo tak, že predložil list vlastníctva a buď sa s kupujúcim dohodol, aby byt vypratal dobrovoľne alebo zavolal políciu. Ak bolo v kúpnej zmluve dohodnuté, že chcú predávajúci náhradný byt, zabezpečil im náhradný byt. Ak to nebolo dohodnuté, nebol dôvod na zabezpečenie náhradného bytu. Predávajúci za peniaze, ktoré dostali, si nehnuteľnosť kúpili.
Zo záverov znaleckého posudku Prof. Jozefa Kafku č. 2/2010 zo dňa 29. 1. 2010 súd zistil, že u Z. S. pri hospitalizáciách a ambulantnom vyšetrení sa zhodne udávajú dve diagnózy: ľahká forma mentálnej retardácie, simplexná osobnosť a organická depresívna porucha na báze ischemickej choroby srdca a spornej luetickej nákazy. Z. S. trpel na nervovo - psychickú poruchu, ktorá mala určitý vplyv na jeho správanie a rozhodovanie. Jednalo sa o ľahšiu formu mentálnej retardácie s opakovanými reaktívnymi zhoršeniami, čiastočne podmienenú aj mozgovými poruchami (pravdepodobná luetická porucha, ateriosklerotické zmeny). Napriek zistenej poruche, najmä zníženiu kognitívnych funkcií mohol rozpoznať vážnosť takého úkonu, ako je kúpna zmluva a hoci mierne zmeny a poruchy nemožno vylúčiť, neboli takého charakteru, aby nebol schopný chápať zmysel právneho úkonu a bol plne spôsobilý tento právny úkon vykonať. Z. S. bral lieky, ktoré sú popísané v zdravotníckej dokumentácii, naposledy to boli lieky proti depresii, ale tieto lieky nemohli zhoršiť jeho zdravotný stav a nemali ani závažnejší podiel na jeho spôsobilosť k právnym úkonom. Zo zdravotnej dokumentácie bolo zistené, že (záznam z roku 1998) Z. S. bol dlhodobo psychiatricky liečený ústavne aj ambulantne, aj ústavne v roku 1996, vtedy bol vedený ako mentálna subnorma, neurotický syndróm. Podľa záznamu od neurológa (30. 10. 1998) jedná sa o cervikobrachiálny syndróm, najskôr vazomotorického alebo chrbticového pôvodu. Podľa psychologického nálezu K.. I. H. (20. 3. 1984) v dôsledku toho, že menovaný je „analfabet“, nepreviedla vyšetrenie intelektu pomocou testov, ani projekčné vyšetrenie a uzatvorila, že u menovaného ide o „simplexnú osobnosť“ s únikovými tendenciami v správaní. Podľa vyšetrenia z roku 2001 sa mu zistil lues, preto bol liečený na kožnej klinike, pri vyšetrení sa sťažoval, že často odpadáva a má problémy so spánkom, pravidelne užíva Lexaurin. V zdravotníckej dokumentácii sa konštatuje, že má ukončenú základnú školu, vie čítať a písať, hoci nie dostatočne, má aj problémy s pamäťou, počas vyšetrenia ale neboli zistené psychotické prejavy, nemal ani halucinácie ani bludy. Podľa záverov vyšetrenia S.. Q. sa jedná o simplexnú osobnosť - mentálnu subnormu. Podľa výpisu z chorobopisu z psychiatrického oddelenia z roku 2004 Z. S. bol na invalidnom dôchodku, prvý pobyt bol v roku 1996 a pri prijatí dominovala u neho depresívna nálada. Pacient uvádzal, že ho podviedli o byt, teraz sa túla, je z toho nešťastný, pri vyšetrení sa pacient nevedel dostatočne sústrediť, otázky bolo potrebné viackrát opakovať, odpovedal zoširoka a často „od veci“. Ošetrujúci lekár zistil narušenú pozornosť, depresívnu náladu, myslenie bradypsychické, zabiehavé, hypoaktivitu, intelekt v pásme podpriemeru. Ďalší záznam (17. 12. 2004) uviedol zhoršenie stavu, napätie. Podľa záverov ošetrujúceho lekára sa u Z. S. vyskytli prejavy reaktívnej dekompenzácie, prevedený bol rozhovor a návrhy na riešenie jeho bytovej situácie. Posledný záznam (25. 3. 2004), sám Z. S. uviedol, že chce byť prijatý na psychiatriu. Neprijali ho, preto odcestoval k sestre. Vyšetrenie bolo zamerané na emočnú podporu a objektívne neboli zistené psychotické prejavy ani zhoršený stav. U Z. S. luetická nákaza nebola preukázaná. V roku 2001 bol na ňu liečený, ale znalec ju vyhodnotil ako ľahkú formu. Aj keby Z. S. bol mal krátkodobú - minútovú, hodinovú, prípadne dennú poruchu, ďalej by bol tieto skutočnosti vedel vyriešiť, lebo si ich vedel uvedomiť. Žiadna z diagnóz, ktoré nebohý Z. S. mal, však neodôvodňovala nespôsobilosť na právne úkony. Vážnejšie zdravotné problémy začal mať po roku 2003, keď sa rozhodol byt predať. Zomrel na cievnu chorobu - aterosklerózu. Ani v jednom zo záznamov v zdravotníckej dokumentácii sa nenachádzajú údaje o tom, aby trpel na psychotické poruchy, halucinácie, bludy, resp. maniodepresívne poruchy, ani iné závažnejšie poruchy. Udalosti nastali až po podpísaní kúpnej zmluvy, kedy navštívil kanceláriu prezidenta republiky a dramatický spôsob prejavovania nastal, keď navštívil psychiatra. Psychosomatickými poruchami však netrpel. Trpel ľahkou formou retardácie, ktorá nepôsobila do tej miery, aby ovplyvnila platnosť takého právneho úkonu, akým je kúpna zmluva. Z. S. nebol analfabet, vedel čítať aj písať, vedel sa aj podpísať, mal ukončených 5 tried základnej školy.
Žalovaná vo výpovedi uviedla, že predmetný byt kúpil jej manžel, ktorý bol vlastníkom a ona bola spoludlžníkom pri pôžičke. Kúpna cena bola vyplatená na trikrát vo výške 340 000,- Sk, 100 000,- Sk a 100 000,- Sk. Byt bol kupovaný v dobrej viere, že je všetko v poriadku. Stavebná sporiteľňa, ktorá poskytla pôžičku, kontrolovala aj platnosť kúpnej zmluvy. Splátky spolu s manželom riadne splácali a v súčasnosti po smrti manžela ich spláca žalovaná.
Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa názoru odvolacieho súdu (vysloveného v uznesení na č.l. 9) žalobcovia boli povinní preukázať, že spornú vec ich právny predchodca získal do vlastníctva a toto vlastníctvo neprešlo na nikoho iného odo dňa jeho smrti.
Žalobcovia odôvodnili naliehavý právny záujem v žalobe doručenej súdu dňa 12. 6. 2008 (č.l. 3) pod bodom 5 tak, že určenie nehnuteľnosti do dedičstva po nebohom Z. S. je nevyhnutné preto, že táto nehnuteľnosť bude prejednaná v dedičskom konaní a žalobcovia budú vyznačení ako vlastníci predmetných nehnuteľností namiesto žalovaného. Žalobcovia v žalobe žiadali určiť, že do dedičstva po nebohom Z. S. patria predmetné nehnuteľnosti, ale zároveň uvádzajú, že sú ochotní vrátiť kúpnu cenu oproti vráteniu nehnuteľnosti, teda žalobcovia nevedeli, či ich právny predchodca kúpnu cenu prevzal alebo neprevzal. V návrhu na začatie konania (č.l. 3) žalobcovia tvrdili, že kúpna zmluva zo dňa 23. 9. 2003 je podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný právny úkon, pretože ho urobila osoba v duševnej poruche a išlo o takú duševnú poruchu, ktorá zapríčinila jej nespôsobilosť na právny úkon. Výsluchom súdneho znalca K.. H., ošetrujúcej lekárky nebohého S.. I. H., bolo preukázané, že žiadna z diagnóz, ktorými trpel nebohý Z. S., nebola taká, aby odôvodňovala nespôsobilosť na právne úkony Z. S.. Žalobkyňa M. O. vo výpovedi uviedla, že jej právny predchodca by byt na G. Č.. XX I. H. nikdy nepredal, lebo tam býval od mladosti. Právny predchodca žalobcov Z. S. sa narodil v roku 1937 a v čase výstavby sídliska O. E. I. H. v 70-tych rokoch, kde sa byt nachádza, musel mať vyšší vek (po 30). Žalobkyňa G. K. tvrdila, že otec by byt nikdy nepredal. Žiadala vrátenie majetku, dôvod, prečo by nebohý Z. S. byt nepredal, vo výpovedi neuviedla. Kúpna cena bola Z. S. vyplatená čiastočne vo výške okolo 20 000,- Sk, čo vyplýva zo zápisnice o výsluchu poškodeného - neb. Z. S. zo dňa 27. 1. 2003. Nemá to však vplyv na prechod vlastníckeho práva na kupujúceho F. Y.. Súd neuveril výpovedi svedkov Y., G., že kúpnu cenu za byt prevzal Z. S. v dohodnutej výške 540 000,- Sk, po uzavretí kúpnej zmluvy dňa 23. 9. 2003 začalo dňa 21. 1. 2004 trestné stíhanie pre trestný čin podvodu na základe trestného oznámenia poškodeného Z. S.. Žalobcovia v podaní zo dňa 10. 5. 2010 (dva roky po podaní žaloby) rozšírili dôvody, pre ktoré by kúpna zmluva mala byť absolútne neplatná podľa § 40 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Súd vyslovuje právny záver: Žalobcovia vo svojich výpovediach tvrdili, že chcú dedičstvo po svojom právnom predchodcovi. V priebehu celého konania (aj po zrušení odvolacím súdom) nepreukázali, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti neprešlo na nikoho iného do dňa jeho smrti. Svedkyňa Š. vo výpovedi uviedla, že ľudia, ktorí kúpne zmluvy uzatvárali, netrpeli žiadnou duševnou poruchou ani chorobou a nebohý Z. S. mal záujem byt predať, chcel ísť bývať s priateľkou mimo H.. Svedkyňa nebohému Z. S. zanechala aj svoju vizitku, kde bolo uvedené, že je zamestnankyňou realitnej kancelárie. Svedok Q. G. potvrdil, že ak by bol predávajúcim niekto, kto má zdravotné problémy, kúpu a predaj takéhoto bytu by nerealizoval. Uvedenú otázku (či vlastníctvo neprešlo na nikoho iného ku dňu smrti) súd riešil ako otázku predbežnú vypočutím žalobcov, svedkov, znaleckým dokazovaním. Najmä znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že Z. S. vedel čítať a písať, vedel sa aj podpísať. Z. S. riadne uzavrel dňa 12. 8. 2003 zmluvu o prevode vlastníctva bytu s Mestom Košice, na základe ktorej sa stal vlastníkom bytu a ani vtedy nebol analfabet (kúpnu zmluvu uzavrel 23. 9. 2003). Námietky žalobcov, že poručiteľ nevedel čítať a písať, bol duševne chorý, čo bolo zrejmé i pracovníkom realitnej spoločnosti, ako aj osobám, ktoré s realitnou kanceláriou spolupracovali, sú neopodstatnené. Všetci svedkovia vypočutí v konaní na návrh žalobcov - F. Y., Q. G., I. Š., tvrdili, že neb. Z. S. nemal žiadne zdravotné ťažkosti. Tieto skutočnosti si pamätali aj vzhľadom na dlhší odstup času (kúpna zmluva sa uzatvárala v roku 2003). Skutočnosť, že Q. G. pred vyšetrovateľom uviedol, že realitná kancelária kúpila od Z. S. byt a vyplatila mu 540 000,- Sk, ale realitná kancelária nikdy nebola vlastníkom bytu, vlastníkom bytu sa stal F. Y., ktorý sa dohodol s Z. S. na kúpnej cene 540 000,- Sk, kúpnu zmluvu
podpísali u notára JUDr. Pavlíka, nemá vplyv na prechod vlastníckeho práva na F. Y.. Ani skutočnosť, že Z. S. niekoľkokrát podpísal kúpnu zmluvu, niekoľkokrát prevzal kúpnu cenu, nie je dôkazom, že Z. S. nevedel čítať a písať a bol duševne chorý. Žalobcovia síce so znaleckým posudkom K.. H. vypracovaným v tomto súdnom konaní nesúhlasili tvrdiac, že duševná porucha má širší význam a zahrňuje i chorobné duševné stavy, napríklad slabomyseľnosť. Súdny znalec sa však jednoznačne vyjadril, že nebohý Z. S. vedel čítať a písať, vedel, čo podpisuje (nebol analfabet). Kúpnu cenu si riadne prepočítal. Súd hodnotil znalecký posudok podľa § 127 O.s.p. ako jednoznačný a vzhľadom na závery nebolo potrebné ho preskúmať. Kontrolné znalecké dokazovanie žalobcovia ani nenavrhovali. Účastníci konania mali možnosť podať návrhy podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Žalobcovia mali sťaženú dôkaznú situáciu so zreteľom na odstup času od smrti Z. S.. Žalobcovia alebo ich právny predchodca mali možnosť domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka v zákonnej lehote, čo neurobili. Až po smrti ich právneho predchodcu žalobou zo dňa 12. 6. 2008 sa domáhali určenia, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, ich právny predchodca zomrel dňa 28. 5. 2004. Z uvedených dôvodov a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd vyhodnotil dokazovanie podľa § 120, § 132 O.s.p. a žalobu zamietol.
O trovách konania a trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 151 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.