Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-60-2013.pdf
PDF · 87.32 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/60/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte založenom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hušekovej a sudcov JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Vladimíra Novotného, vo veci starostlivosti súdu o maloletú U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova trieda 88, Nitra, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., H. XXX/ XX, T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, t. č. bytom I. XX, o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 35P/368/2012-111, zo dňa 09. júla 2013, takto jednohlasne
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Ž i a d e n z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd 1. stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 18C/104/2003-25, zo dňa 24. 2. 2004, v časti vyživovacej povinnosti otca k maloletej U. W. tak, že znížil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 3.000 Sk (99,58 eura) mesačne na sumu 85 euro mesačne, počnúc dňom 12. 2. 2013, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie zdôvodnil poukazom na vykonané dokazovanie a ustanovenia § 62 ods. 11, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona o rodine. Mal za to, že návrh otca maloletej U. je čiastočne dôvodný. I keď zvyšujúci sa vek maloletého dieťaťa skôr opodstatňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti, musel súd prihliadnuť na tú skutočnosť, že od času poslednej úpravy výživného v roku 2010 pribudli otcovi 2 ďalšie vyživovacie povinnosti a to ku maloletej Z. a Q. L.. Celkove má otec 4 vyživovacie povinnosti. Súd 1. stupňa ďalej poukázal na skutočnosť, že otec maloletej si svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplnil, preto bol odsúdený pre trestný čin zanedbania povinnej výživy a, keďže sa v skúšobnej dobe neosvedčil, bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Súd 1. stupňa si preto vyhodnotil neplnenie si vyživovacej povinnosti otca ako zavinené konanie z jeho strany, následné nepodmienečne odsúdenie ako vzdanie sa zárobku v zmysle § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine. Súd dospel k záveru, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, keby súd znížil vyživovaciu povinnosť otca, ktorý sa dostal do výkonu trestu odňatia slobody v dôsledku trestnej činnosti spáchanej v súvislosti s neplatením výživného a táto skutočnosť by mala za následok zníženie jeho vyživovacej povinnosti. To, že pred nástupom otca do výkonu trestu odňatia slobody bolo v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletej U. výživným 99,58 eura mesačne vyvodil súd 1. stupňa z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV, ktorý zamietol návrh otca na zníženie výživného v roku 2010, ako aj z rozhodnutia Okresného súdu Nitra v roku 2011, kedy boli upravené rodičovské práva voči maloletým B. a Z. L., kedy bolo určené výživné 100 euro mesačne na každé dieťa jednotlivo, pričom túto výšku výživného navrhol
sám otec. Podľa vyjadrení otca dieťaťa, od roku 2009 do roku 2012 nepodával daňové priznanie, neplnil si svoje povinnosti, ktoré ako podnikateľ mal a teda si súd nemohol overiť otcom tvrdené skutočnosti, že sa mu v podnikaní nedarilo. Súd 1. stupňa poukázal na výpoveď otca maloletých detí v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom L., kedy uviedol, že má príjem z podnikania vo výške 500,- euro mesačne netto. Otec, ako podnikateľ neodvádzal ani povinné odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne, ktoré sú od neho vymáhané súdnou cestou. Súd 1. stupňa ďalej poukázal na tvrdenia otca, že je takmer 4 roky bez príjmu, a v čase, keď mal prerušenú živnosť, poberal len určitý čas spolu so svojou priateľkou dávky v hmotnej núdzi od 80 do 120 euro mesačne. Živí ho jeho priateľka N.. Z. L., ktorá je toho času na rodičovskej dovolenke s príjmom 199,60 eura mesačne a prídavkami na deti. Priateľka od otca výživné pre svoje 3 maloleté deti nepožaduje, ale sama mu poskytuje týždenne 5,- až 10,- euro jednak na výživné, jednak na naftu, nakoľko chodí, podľa jej tvrdení, za maloletými deťmi a aj ho stravuje. Tento stav pretrváva aj po návrate otca z výkonu trestu odňatia slobody. Pokiaľ otec maloletého dieťaťa tvrdil, že žije u svojho otca K. W., tak týmto tvrdením súd zavádzal, keďže jeho otec v konaní uviedol, že syna žiadnym spôsobom finančne a ani materiálne, s výnimkou zapožičania osobného vozidla, nijako nepodporuje. Zo správy Obecného úradu I. vyplýva, že otec maloletej žije v spoločnej domácnosti s N.. Z. L. v I.. Vychádzajúc z uvedených skutočností potom súd 1. stupňa znížil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú U. na 85,- euro mesačne, keď mal za to, že otec pokiaľ sa aj dostal do nepriaznivej finančnej situácie, spôsobil si ju sám svojím zavinením a nezodpovedným prístupom. Poukázal na to, že pri štyroch vyživovacích povinnostiach otca si tento za posledné 4 roky nenašiel ani brigádnickú činnosť, z ktorej by mohol mať aspoň minimálny príjem. Pri úprave výživného zohľadnil súd aj odôvodnené potreby maloletej U., ktoré sú primerané jej veku, musel zohľadniť zvýšené výdavky matky z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa, ako aj skutočností, že aj matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a v súčasnosti jej príjem tvorí len rodičovský príspevok a výživné. Otec dieťaťa sa na jej výchove žiadnym spôsobom nepodieľa, vyživovaciu povinnosť si riadne neplní, s dieťaťom sa nestretáva, naposledy ju videl, keď mala 5 mesiacov. Súd 1. stupňa znížil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej U. od 12. 2. 2013, kedy sa otec zaevidoval ako nezamestnaný na ÚPSVaR a začal si prácu hľadať aktívne, čo doložil aj viacerými potvrdeniami od zamestnávateľov. Súd 1. stupňa v závere apeloval na rodičovskú zodpovednosť otca k maloletým deťom poukazujúc na to, že je jeho prvoradou povinnosťou využiť svoje schopnosti a možnosti k tomu, aby si čo najskôr našiel stabilné zamestnanie, v ktorom bude dosahovať čo najvyšší príjem, aby tak mohol postupne s pribúdajúcim vekom svojich detí a tým aj zvyšujúcimi sa nárokmi na zabezpečovanie ich každodenných potrieb prispievať adekvátnym výživným.
Uvedený rozsudok napadol odvolaním otec maloletej U.. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu zaujatosti sudcu, množstva procesných chýb, ako aj ignorácie množstva relevantných dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. Žiadal, aby súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie a po vykonanom dokazovaní vo veci spravodlivo rozhodol.
Odvolací súd postupom podľa § 209 ods. 1 O.s.p. vyzval otca maloletej U., aby svoje odvolanie doplnil, aby bolo z neho zrejmé, v akom rozsahu napáda rozhodnutie súdu 1. stupňa a v čom toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa domáha. Na túto výzvu súdu reagoval otec maloletej U. prípisom, v ktorom žiadal, aby súd určil výživné na maloletú U. sumou 30,- euro mesačne počnúc od 15. 4. 2012. Namietal, že súd 1. stupňa nedostatočne zvážil jeho dlhodobú finančnú situáciu, ktorú dosť zreteľne objasnil súdu a tiež listinnými dôkazmi doložil svoj príjem. Poukázal na obdobie výkonu trestu ako aj na to, že v čase poslednej úpravy výživného bol zamestnaný a zarábal cca 15 000,- Sk. Pri pokuse o zníženie výživného nevedel preukázať svoje príjmy a tak bola rozsudkom 25P/230/2009-39, zo dňa 17. 2. 2010, jeho žiadosť zamietnutá. Ďalším rozsudkom zo dňa 7. 3. 2011 ho súd zaviazal prispievať po 100,- euro na ďalšie 2 maloleté deti. Súd neskúmal finančnú situáciu navrhovateľa. Vtedy mal podpísanú zmluvu o dielo a výsledkom toho malo byť dostatočné množstvo finančných prostriedkov na výživné. Objednávateľ však od zmluvy odstúpil a tak opäť nemal prostriedky. Finančnú solventnosť dokázal písomnosťami, t. j. od 6. 4. 2012 kedy nastúpil na výkon trestu odňatia slobody do dnešného dňa. Pokiaľ mal predtým príjem 15 000,- Sk a v súčasnosti má 0,- euro, jedná sa o závažnejší spôsob prejavenia pomerov účastníka. Súd prihliadol na skutočnosť zmeny v počte vyživovaných osôb, ale táto zmena v počte vyživovaných osôb nastala narodením posledného syna Q. L. dňa 15. 4. 2012, a nie dňa 12. 2. 2013 odkedy súd znížil vyživovaciu povinnosť na maloletú U.. Podľa odvolateľa by sa malo jednať skôr o dátum k 15. 4. 2012. V ďalších dôvodoch svojho odvolania namietal, že v čase, keď mu bol zaslaný termín pojednávania, bol ešte stále vo výkone trestu a zo zákona mu plynula povinnosť
určenia právneho zástupcu. Vo výkone trestu mal byť ešte v čase hlavného pojednávania. Avšak došlo k situácii kedy bolo vytýčené pojednávanie vo veci podmienečného prepustenia a tak sa písomnosti mohli prevziať a konanie sa mohlo konať. Namietal že je faktom, že v čase vytýčenia hlavného pojednávania bol ešte v ÚVTOS, mal teda zo zákona povinnosť mať svojho právneho zástupcu, a teda boli porušené jeho zákonné právomoci a preto žiadal preskúmať daný precedens.
K odvolaniu otca maloletej sa vyjadrila matka maloletej U.. S návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasila. Žiadala, aby odvolací súd odvolanie otca voči rozsudku súdu 1. stupňa v plnom rozsahu zamietol. Poukázala na to, že potreby maloletej ďaleko prevyšujú súdom stanovenú čiastku. Zdôraznila, že otec dieťaťa si výživné neplatil ani v čase, keď pracoval a mal pekný príjem (rok 2008/2009), súhlasil s návrhom matky svojich ďalších detí platiť výživné 100,- euro na ďalšie 2 deti a priznal vtedy príjem cca 500,- euro mesačne v čistom (rok 2011), a ani v čase, keď robil pre V. V. rozvoz pizze, zrejme na čierno, keďže to popiera, hoci ho ona aj ďalší spoloční známi i videli. Poukázala tiež nato, že na internete aj na ÚPSVaR je množstvo pracovných ponúk pre uchádzačov s jeho vzdelaním alebo praxou v oblasti, v ktorej dlhodobo (cca10 rokov) pracoval (správca siete, tvorba wwwstránok, PC technik). Žiadala, aby odvolací súd zohľadnil odôvodnené potreby maloletej, ako aj tú skutočnosť, že otec dieťaťa za posledné roky nepodával daňové priznania, preto sa jeho skutočný príjem, aký dosahoval kým neukončil živnosť, nedá zistiť. Na výchove maloletej sa nikdy nepodieľal, nejaví od raného detstva o ňu záujem a nad rámec určeného výživného jej nikdy ničím neprispel.
K podanému odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník. Poukázal na svoje vyjadrenie v konaní, že otec sa nachádza v produktívnom veku, bez fyzických a psychických nedostatkov, ktoré by mu bránili aktívne sa zamestnať a finančnú tieseň, ktorú prezentuje si spôsobil svojím nezodpovedným spôsobom a nezodpovedným plnením vyživovacej povinnosti k maloletej U.. V konaní navrhoval znížiť výživné na maloletú dcéru na sumu 90,- euro mesačne od právoplatnosti súdneho rozhodnutia.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., pri zachovaní postupu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že je potrebné toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., keď súd 1. stupňa dostatočne zistil skutkový stav a vec správne posúdil i po právnej stránke.
V zásade sa odvolací súd plne stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, na ktoré ako na svoje vlastné iba poukazuje v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p..
Odvolací súd sa plne stotožňuje s konštatovaním súdu 1. stupňa v tom smere, že otec dieťaťa si svoju prípadnú nepriaznivú situáciu spôsobil sám svojim zavinením a nezodpovedným prístupom. Je nepochybné, že otec maloletej U. do 12. 2. 2013 podnikal v oblasti informačných technológií a je preto málo pravdepodobné, že sa v tomto smere nedokáže umiestniť na trhu práce. Pokiaľ by aj nebolo v jeho v schopnostiach a možnostiach nájsť si prácu v tejto oblasti, mal a mohol vyvinúť úsilie zaradiť sa do akéhokoľvek pracovného pomeru. O jeho nemožnosti vykonávať podnikateľskú činnosť respektíve sa riadne zaradiť do pracovného pomeru vyjadruje pochybnosť i odvolací súd, tak ako to uviedol i súd 1. stupňa, keď otec maloletých detí v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností voči maloletej B. a Z. sám uviedol, že má z podnikania 500,- euro mesačne netto. Pokiaľ odvolateľ vo svojom odvolaní tieto závery súdu 1. stupňa namieta, že v čase konania ohľadom maloletých detí B. a Z. mal mať zmluvu o dielo a teda aj zdroj finančných prostriedkov, čo sa však následne nezrealizovalo, považoval odvolací súd túto obranu otca maloletej U. za účelovú. Vychádzajúc zo záverov súdu 1. stupňa mal i odvolací súd zato, že počiatok zníženej vyživovacej povinnosti otca voči maloletej U. je správne ustálený od 12. 2. 2013, kedy sa otec zaevidoval na úrade práce ako nezamestnaný a začal si aktívne hľadať prácu. Do tohto obdobia je potrebné mať zato, že pokiaľ by aj otec maloletej U. nemal dostatok finančných prostriedkov na úhradu výživného, túto situáciu si zapríčinil výlučne on sám.
Otec maloletej U. vo svojom odvolaní namietal tiež tú skutočnosť, že v čase, keď mu bol zaslaný termín pojednávania v danej veci, bol stále vo výkone trestu a preto mal mať zo zákona povinnosť mať svojho
právneho zástupcu. Takáto povinnosť súdu vo vzťahu k otcovi maloletého dieťaťa z ničoho nevyplývala a keďže bol otec dieťaťa ako účastník konania v danej veci riadne vypočutý a ani v žiadnom štádiu konania nedošlo k porušeniu jeho procesných práv ako účastníka konania, nebolo mu ničím odňaté právo konať pred súdom. Jeho námietky i v tomto smere vyhodnotil odvolací súd ako účelové.
Z dôvodov uvedených vyššie odvolací súd napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa potvrdil a o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát vo veci pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.