Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Er-487-2008.pdf
PDF · 75 KB
Case nature
Area
Subarea
18Er/487/2008
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: SHELL Slovakia s.r.o., Einsteinova 23, 851 01 Bratislava, IČO: 31361081, zast. KRION Partners s.r.o,. Jozefská 3, 811 06 Bratislava proti povinnému: EKONSTAVMAT a.s., IČO: 36796697, Pekárska 163/17, 917 01 Trnava vedenej u súdneho exekútora Mgr. Pavel Mika, Krupinská cesta 5, 960 01 Zvolen, o vymoženie 3390,96 Eur s príslušenstvom, trovy predchádzajúceho konania a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi: Mgr. Pavel Mika, Krupinská cesta 5, 960 01 Zvolen, náhradu trov exekúcie v sume 131,86 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 091323 zo dňa 12.09.2008 bol súdny exekútor Mgr. Pavel Mika, Krupinská cesta 5, 960 01 Zvolen, poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu pri IURO s.r.o. v Bratislave, č.k. 28/2008-RS10 zo dňa 14.07.2008.
Dňa 29.07.2011 bol na tunajší súd súdnym exekútorom doručený podnet súdneho exekútora, ktorý vzhľadom na nemajetnosť povinného, navrhuje exekučné konanie EX 194/08 zastaviť. Dňa 02.05.2013 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie oprávneného, že súhlasí so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Na základe uvedeného, považuje súd podmienky citovaného ustanovenia za naplnené, a preto exekúciu zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Výška odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov, náhrady za stratu času a spôsob ich určenia sa ustanovuje vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom v čase začatie exekučného konania (ďalej len “vyhláška“). V zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo predmetné exekučné konanie dňom 22.08.2008, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, preto sa táto exekúcia riadi znením vyhlášky účinným od 1.1.2009.
Ustanovenia § 14-16 vyhlášky určujú výšku odmeny pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur. Podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Na základe citovaného ustanovenia súd priznal súdnemu exekútorovi v súlade s jeho uplatňovaným nárokom odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti 33,19 EUR podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ktorá je minimálnou sumou, ktorú možno exekútorovi priznať za úkony exekučnej činnosti v prípade, že došlo k zastaveniu exekúcie.
Súd nepriznal súdnym exekútorom uplatňovanú paušálnu odmenu za viacnásobné doručovanie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu, nakoľko súd má za to, že vo veci priznávania odmeny súdnym exekútorom nemožno priznávať súdnym exekútorom odmenu za viacnásobné doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu a doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní. Zákonodarca použil v ustanovení §15 ods. 1 vyhlášky jednotné číslo, teda „paušálnou sumou sa odmeňuje "doručenie" jednému adresátovi a nie "doručovanie" viacerým subjektom. Tieto písomnosti treba nepochybne doručiť, avšak z gramatického výkladu § 15 vyhlášky je zrejmé, že sa spoplatňuje ich doručenie ako úkon a nie každé doručenie. Ak by zákonodarca mal na mysli každé doručovanie, do spomenutého ustanovenia by doplnil slovo“ každé“ ako je to v zmysle § 15 ods. 1 písm. g) až j). Takéto doručovanie sa premietne do náhrady za poštovné.
Uvedené argumenty možno podporiť aj rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č.k. 17Er/824/2001-39 zo dňa 25.08.2011, v zmysle ktorého zo zákonnej úpravy vyplýva logická postupnosť krokov exekútora pri vykonávaní exekúcie, ktorým je predovšetkým zisťovanie majetku povinného (dopyty na banky o účtoch povinného), ďalej vydanie príkazu na začatie exekúcie a vydanie ďalšieho príkazu na vykonanie exekúcie (súčasne aj doručovanie príkazu na začatie a vykonanie exekúcie). Z uvedeného je zjavné, že je potrebné odmeniť každý pokus exekútora zistiť postihnuteľný majetok povinného (každé zisťovanie účtu povinného v banke), u odmeňovania doručenia príslušných príkazov zo strany exekútora však možno pristúpiť len v prípade tých bánk, u ktorých sa skorším zisťovaním dospelo k preukázaniu o vedení účtu povinného v uvedenej banke. Len v prípade týchto bánk totiž môže dôjsť k postihnutiu účtov, pretože nemožno priznať exekútorovi odmenu za komunikáciu s bankou doručením návrhu na začatie exekúcie a doručením príkazu na vykonanie exekúcie za situácie, že exekútor skorším zisťovaním nemal preukázaný takýto účet. Ak povinný nemá žiaden účet, ak sa exekútorovi žiaden nepodarilo zistiť, nebolo účelným, pokiaľ písomne komunikoval s bankami a týmto zaslal príkaz na začatie exekúcie a jej vykonanie, i keď peňažné ústavy žiadne účty povinného neviedli. Za takéto úkony exekútorovi nie je dôvodné priznať odmenu, keďže v zmysle ustanovenia § 203 ods. 2 EP s použitím § 200 ods. 1, 2 EP exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku, akým nemôže byť také vymáhanie, keď exekútor zašle príkaz na začatie exekúcie takej banke, ktorá účet povinného nevedie.
Podľa § 22 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise resp. vrátenou obálkou k zaslanej listine. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.
Výška vynaložených nákladov na poštovné bola preukázaná doručenkami z exekučného spisu. Súd priznal súdnemu exekútorovi uplatňovanú náhradu hotových výdavkov spojených s výkonom exekúcie podľa § 22 vyhlášky, a to poštovné vo výške 46,20 EUR. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné za žiadosť o udelenie poverenia, žiadosti o súčinnosť, ukončenie exekúcie banky a vrátenie poverenia nakoľko ich nemal zo spisu za preukázané.
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu cestovných nákladov vo výške 30,50 EUR, tak ako si ich uplatnil súdny exekútor, nakoľko ich má súd za preukázané z exekučného spisu.
Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku (v aktuálnom znení), ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd považuje za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu odmenu a náhrady vo výške 109,89 zvýšil o DPH v sume 21,97 EUR. (Súd v zmysle § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty priznal súdnemu exekútorovi DPH vo výške 20 %.)
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 131,86 Eur ako celkovú sumarizáciu skutočných trov exekúcie, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu v časti zastavenia exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Proti tomuto uzneseniu v časti trov exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.