Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoP-90-2013.pdf
PDF · 76.02 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/90/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. I., nar. X. X. . XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, bytom u matky, dieťa rodičov, matka: A. I., nar. X. XX. XXXX, bytom H. J. S., J. XXX/X, zastúpená Advokátskou kanceláriou Mendel, Mestická, Slovíková s.r.o., so sídlom Žilina, Hollého 31/371, otec: S. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. J. S., J. XXX/X, s adresou doručovania Z. XXXX, v konaní o zvýšenie výživného, na odvolanie oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 30P/178/2012-252 zo dňa 12. 8. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zmenil rozsudok tamojšieho súdu sp. zn. 8C/184/2010 vo výroku o výživnom na maloletého Y. tak, že otcovi určil povinnosť platiť výživné vo výške 140,- Eur mesačne s účinnosťou od 1. 8. 2012, zároveň vyčíslil zameškané výživné za obdobie od 1. 8. 2012 do 31. 8. 2013 vo výške 520,- Eur, ktoré povolil splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur splatných spolu s bežným výživným k rukám matky pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. §§ 62, 75, 78 Zákona o rodine, keď konštatoval, že dôvody na zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom predstavujú zmenu pomerov vo vzťahu k maloletému dieťaťu, ktoré je fyzicky vyspelejšie, zvýšili sa náklady na zabezpečenie základných potrieb dieťaťa, ktoré nastúpilo do základnej školy. Na strane rodičov k zásadným zmenám v ich možnostiach a schopnostiach nedošlo, počet vyživovacích povinností sa nezmenil. Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd zo zásad uvedených v Zákone o rodine, predovšetkým zisťoval výšku odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, príjmy rodičov, ako aj zohľadňoval, kto sa o dieťa osobne stará. Vzhľadom na finančné možnosti otca maloletého dieťaťa návrh matky, ktorým žiadala určiť zvýšené výživné na sumu 300,- Eur mesačne, vo zvyšnej časti zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podali odvolanie obaja rodičia.
Matka maloletého dieťaťa napadla výrok, ktorým súd vo zvyšnej časti návrh na zvýšenie výživného zamietol. V odôvodnení odvolania uviedla, že v čase podaného odvolania začal syn navštevovať 2.
ročník základnej školy, jeho náklady oproti stavu v čase vyhláseného rozhodnutia sa opätovne zvýšili. Tiež došlo k zvýšeniu nákladov na bývanie, matka dieťaťa začala splácať úver aj za bývalého manžela. Podľa názoru matky je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu dieťaťa sumou 250,- Eur mesačne. Otec podľa nej úmyselne zamlčal všetky príjmy, jeho diéty počas pracovných ciest sú oveľa vyššie ako uvádzal. Je všeobecne známe, že pri profesii vodiča tieto diéty spolu s príjmom vykazujú nadštandardný príjem. Žiadala preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu a určil zvýšené výživné sumou 250,- Eur mesačne s účinnosťou od 1. 8. 2012.
Otec maloletého dieťaťa prostredníctvom zástupcu splnomocneného len na podanie odvolania prvostupňovému súdu vytýkal, že neúplne zistil skutkový stav veci, nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku sa obmedzil len na konštatovanie výdavkových položiek súvisiacich s platbami za návštevu hudobnej školy, tenisového klubu maloletým, resp. úver splácaný matkou, ktorý mal byť údajne použitý na kúpu bytu. Prvostupňový súd sa nezaoberal tým, že prebieha konanie o vyporiadanie BSM, z ktorého nevyplývajú skutočnosti tvrdené matkou dieťaťa. Matka odmietla akékoľvek mimosúdne spôsoby riešenia veci a je potrebné nariadiť súdnoznalecké dokazovanie na určenie ceny bytu. Pri hodnotení príjmu otca maloletého dieťaťa súd tento zistil správne, avšak nerozlišoval, že vyplácané diéty predstavujú stravné a vreckové. Tým, že ako vodič kamióna pracuje v zahraničí, musí sa tam aj stravovať. Táto položka diét potom nemôže byť zahrnutá do jeho príjmu. Nestotožnil sa tiež s konštatovaním, že prispieva priateľke na splátku úveru bytu, v ktorom teraz s ňou žije, keď súd výšku splátky uviedol správne 250,- Eur, avšak on prispieva podľa svojich možností 150,- Eur, v súčasnej dobe 100,- Eur mesačne. Takúto sumu by platil aj ako nájomné, ak by mal prenajatý iný byt. Prvostupňový súd sa tiež bližšie nezaoberal tým, že do mája 2013 poberal opatrovné na strýka, čo od tejto doby už nevykonáva a tak sa jeho príjem znížil. Odvolateľ má za to, že nedošlo od posledného rozhodovania vo veci výživného k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie zo sumy 100,- Eur na sumu 140,- Eur mesačne, ako to rozhodol prvostupňový súd. Žiadal preto, aby súd návrh na zvýšenie výživného v celom rozsahu zamietol.
K odvolaniu matky maloletého dieťaťa sa vyjadril opatrovník s tým, že sa pripája k návrhu matky na zvýšenie výživného. Poukázal na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že obaja rodičia prispievajú na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Majetkové pomery treba zohľadniť a posudzovať nielen podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj podľa celkovej hodnoty nadobudnutého majetku, ktorého prejavom môže byť napr. aj nákladný spôsob života, ktorý môže upozorniť na ďalšie nedoložené príjmy.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 2 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu v zmysle ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom mal aj odvolací súd preukázané, že v minulosti bolo o výške výživného rozhodované v konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 8C/184/2010. V tomto konaní bola na čas po rozvode manželstva ohľadom práv a povinností rodičov k maloletému Y. schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol Y. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať výživné sumou 100,- Eur mesačne. Stretávanie sa s maloletým bolo stanovené neobmedzene po predchádzajúcej dohode rodičov. Priemerný príjem matky v tej dobe predstavoval okolo 400,- Eur mesačne, priemerný príjem otca 313,- Eur mesačne a boli mu vyplácané aj diéty. V čase rozhodovania prvostupňového súdu predstavoval príjem matky 426,- Eur, príjem otca 344,- Eur a vyplácané diéty. Maloletý Y. od septembra 2012 začal navštevovať 1. ročník základnej školy.
Vzhľadom na takto zistený skutkový stav má odvolací súd za to, že postup prvostupňového súdu bol správny, keď skúmal, či od posledného rozhodnutia o úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, aby bolo možné iným spôsobom prehodnotiť výšku vyživovacej povinnosti vzhľadom na odôvodnené
potreby maloletého dieťaťa, ako aj možnosti a schopnosti rodičov. Tu súd správne poukázal na zmenu pomerov, najmä na strane maloletého dieťaťa, ktoré súvisia jednak s jeho fyzickým rastom, vyspievaním, ale aj začatím školského štúdia, a tým zabezpečovaním jeho kultúrnych a športových potrieb vo väčšom rozsahu. Prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď ustálil, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť na maloletého syna výživné vo výške 140,- Eur mesačne od 1. 8. 2012. Prvostupňový súd pri rozhodovaní postupoval v súlade so zásadami stanovenými Zákonom o rodine pre určenie vyživovacej povinnosti rodičov a detí. S jeho závermi sa odvolací súd plne stotožňuje a v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. na ne poukazuje.
Pretože ani jeden z rodičov vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa neoboznámil a nevysporiadal prvostupňový súd, resp. ktoré by umožnili iným spôsobom odvolaciemu súdu vyhodnotiť správnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.