Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/331/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: B. G.., D. XXX, G., V.: XX XXX XXX, zastúpeného: N.. I. I., Z. so sídlom v G., D. XXX, proti odporkyni: B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, I., o zaplatenie 114,85 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 7. mája 2012, č.k. -80, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku o trovách prvostupňového konania m e n í tak, že odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 2,06 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 8,79 Eur. Odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 40,75 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa N.. I. I., Z., do 15 dní od právoplatnosti uznesenia. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 114,85 Eur, úrokov z omeškania vo výške 2,06 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 21,97 Eur z titulu neuhradenia predpísanej výšky záloh za plnenia spojené s užívaním bytu a služieb s tým spojených. Rozsudkom zo dňa 13.12.2010, č.k. -48 súd konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 114,85 Eur v dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľom v predmetnej časti z dôvodu úhrady žalovanej sumy po začatí konania zastavil a odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 2,06 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 21,97 Eur a náhradu trov konania vo výške 61,74 Eur. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 25.01.2012 č.k. -66 bol rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania, zmluvnú pokutu a náhradu trov konania zrušený a vec bola vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Na pojednávaní konanom dňa 07.05.2012 zobral navrhovateľ návrh v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 2,06 Eur a v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 8,79 Eur späť, s čím odporkyňa súhlasila. Súd preto podľa , , konanie v tejto časti zastavil. O trovách konania rozhodol podľa ust. v spojení s ust. Uviedol, že odporkyňa uhradila žalovanú istinu 114, Eur až po začatí konania, a preto v tejto časti bol úspešný navrhovateľ. K späťvzatiu návrhu vo zvyšnej časti, t.j. v časti o zaplatenie úroku z omeškania 2,06 Eur a zmluvnej pokuty 21,97 Eur došlo v dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľom, ktorý zobral návrh späť bez preukázania dôvodu, preto možno konštatovať, že v tejto časti nebol úspešný. Navrhovateľovi preto patrí náhrada trov konania použitých na účelné uplatňovanie práva proti odporkyni v časti istiny, v ktorej časti konania by navrhovateľ bol úspešný, keby nedošlo v tejto časti k jeho zastaveniu. Navrhovateľ tak mal v predmetnej právnej veci úspech v 83 %, odporkyňa mala úspech v 17 %, preto navrhovateľovi patrí náhrada trov konania vo výške 66 % sumy, ktorá predstavuje ním účelne vynaložené trovy konania, ktorú navrhovateľovi priznal vo výške 40,75 Eur.

Proti uzneseniu, jeho výroku o trovách konania, podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá žiadala, aby odvolací súd v tejto časti uznesenie prvostupňového súdu zrušil. V odvolaní uviedla, že navrhovateľ nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko pokiaľ by si bol jeho právny zástupca preštudoval dôkladne vyúčtovanie B. G., nebol by ani podával návrh na súd, pretože by zistil, že navrhovateľovi nič nedlhovala. V uznesení je veľa nesprávností, napríklad, že uhradila žalovanú sumu až po začatí konania. Ona však navrhovateľovi po začatí konania nič neuhradila, navrhovateľ mal vždy viac skutočných zálohových platieb ako boli nimi dodané služby a tovar. Ponechával si všetky preplatky a takto sa obohacoval. Preplatok za rok 2006 bol vo výške 2.230,- Sk, za rok 2007 vo výške 4.600,- Sk a za rok 2008 vo výške 4.162,- Sk. Nerozumie tiež dvom uzneseniam okresného súdu, č.k. -79 zo dňa 07.05.2012 a -80 zo dňa 07.05.2012, v ktorej sa hovorí o jednej a tej istej veci.

Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že navrhuje uznesenie prvostupňového súdu v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd preskúmal vec v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách prvostupňového konania a zistil, že uznesenie okresného súdu je potrebné v tejto časti podľa zmeniť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výrok u uznesenia, ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 2,06 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 8,79 Eur zastavené, sa krajský súd nedotýkal, lebo nebolo napadnuté odvolaním, a preto nadobudlo právoplatnosť ( ).

V súvislosti so zastavením konania rozhoduje súd o náhrade trov v zásade podľa tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku.

Ak však bolo konanie zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu, rozhoduje súd o náhrade trov podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia. Podľa prvej vety citovaného zákonného ustanovenia je povinný hradiť trovy ten, kto zavinil zastavenie konania. Zastavenie konania sa pritom posudzuje len z procesného hľadiska, pričom podľa doterajšej súdnej praxe v zásade platí, že zastavenie konania zavinil ten, kto vzal návrh na začatie konania späť.

Druhá veta citovaného zákonného ustanovenia upravuje postup pri náhrade trov za situácie, ak bol návrh na začatie konania vzatý späť pre správanie sa odporcu, pričom návrh bol podaný dôvodne. Je tak zrejmé, že pre aplikáciu citovaného zákonného ustanovenia sa vyžaduje konštatovanie dvoch predpokladov, a to jednak späťvzatie návrhu, ktorý bol podaný dôvodne a ďalej správanie sa odporcu, pre ktorý sa stal návrh po jeho podaní bezpredmetný.

V preskúmavanej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 114,85 Eur, úrokov z omeškania vo výške 2,06 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 21,97 Eur. Konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 114,85 Eur bolo právoplatne zastavené rozsudkom okresného súdu zo dňa 13.12.2010 č.k. -48, v dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľom v tejto časti. Súd prvého stupňa konštatoval, že k zastaveniu v tejto časti došlo pre správanie odporkyne, ktorá žalovanú sumu uhradila po začatí konania. Konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 2,06 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 21,97 Eur bolo právoplatne zastavené uzneseniami č.k. -79 zo dňa 07.05.2012 a -80 zo dňa 07.05.2012 z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom v tejto časti, pričom súd prvého stupňa konštatoval, že v tejto časti navrhovateľ zobral návrh späť bez preukázania právneho dôvodu. Z toho súd vyvodil, že navrhovateľ bol v konaní úspešný, pokiaľ ide o sumu 114,85 Eur a neúspešný, pokiaľ ide o zaplatenie zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania.

Tento záver prvostupňového súdu považoval odvolací súd za nesprávny a nezodpovedajúci obsahu spisu.

Z obsahu spisu vyplýva, že už predchádzajúci rozsudok prvostupňového súdu zo dňa 13.12.2010, č.k. -48 bol vo výroku, ktorým súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi úroky z

omeškania, zmluvnú pokutu a náhradu trov konania zrušený a vec bola v tejto časti vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, keď odvolací súd bol toho názoru, že z doterajšieho dokazovania nebolo dostatočne preukázané, či odporkyňa vôbec mala nedoplatok na platbách spojených s užívaním bytu za žalované obdobie a nariadil v tomto smere súdu prvého stupňa vykonať ďalšie dokazovanie. Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 114,85 Eur zastavené, odvolací súd nemohol preskúmavať, nakoľko tento výrok nebol napadnutý odvolaním, preto sa ho odvolací súd svojím zrušujúcim rozhodnutím nemohol dotýkať. Tak, ako bolo uvedené, už v tomto štádiu konania bola pochybnosť o tom, či navrhovateľ svoj nárok uplatnil dôvodne, t.j. či odporkyňa vôbec mala tvrdený nedoplatok na platbách spojených s užívaním bytu. Súd prvého stupňa potom bez vykonania ďalšieho dokazovania, keď navrhovateľ zobral návrh aj vo zvyšnej časti späť, konanie vo zvyšnej časti zastavil.

Z uvedeného je zrejmé, že v konaní nebolo zisťované a ani preukázané, že návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie istiny vo výške 114,85 Eur bol podaný dôvodne, a že tento bol vzatý späť pre správanie sa odporkyne, ktorá túto žalovanú sumu mala zaplatiť po podaní žaloby, čo by bolo dôvodom pre aplikáciu ustanovenia veta druhá Odporkyňa v konaní tvrdila, že žiaden nedoplatok voči navrhovateľovi nemala, a tomuto zodpovedajú aj listinné dôkazy, keď odvolací súd zo spisu zistil zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.01.2007 do 25.08.2010, predloženej navrhovateľom, že odporkyňa ku dňu podania žalobného návrhu nemala voči navrhovateľovi žiaden nedoplatok. Nie je preto pravdivé tvrdenie, že navrhovateľka zaplatila istinu vo výške 114,85 Eur až po podaní žalobného návrhu, a teda, že návrh bol v tejto časti podaný dôvodne.

Z toho vyplýva, že pokiaľ navrhovateľ zobral návrh v tejto časti späť, procesne zavinil zastavenie konania aj v tejto časti, a preto aj v časti o zaplatenie 114,85 Eur treba pri rozhodnutí o trovách konania aplikovať ustanovenia veta prvá , podľa ktorého je povinný hradiť trovy ten, kto zavinil zastavenie konania. Keďže navrhovateľ aj vo zvyšnej časti zobral návrh späť bez udania dôvodu, možno potom uzavrieť, že navrhovateľ v celom rozsahu späťvzatím návrhu zavinil zastavenie konania, pretože nepreukázal, že by jeho návrh čo i len v časti bol podaný dôvodne.

V zmysle uvedeného podľa veta prvá preto nárok na zaplatenie trov prvostupňového konania vznikol odporkyni. Keďže odporkyňa si však tieto trovy neuplatnila, odvolací súd rozhodol tak, že uznesenie prvostupňového súdu v napadnutej časti zmenil a odporkyni náhradu trov prvostupňového konania nepriznal.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa a tak, že odporkyni, ktorá bola aj v odvolacom konaní úspešná, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnila postupom podľa ,

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .