Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/45/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti L.: U., nar. XX.XX.XXXX a H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov matky K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., J. G. XXXX/XX a otca C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. XX, o zníženie vyživovacej povinnosti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 21. mája 2013 č. k. -136, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil otcovi C. L., nar. XX.XX.XXXX, povinnosť prispievať zníženým výživným na maloletú U., nar. XX.XX.XXXX v sume 150,- eur mesačne a na maloletého H., nar. XX.XX.XXXX v sume 130,- eur mesačne s účinnosťou od 01.03.2013, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, čím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn. zo dňa 09.07.2010 v časti výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu . Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1 až 5, § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti je čiastočne dôvodne podaný. V dôvodoch rozhodnutia súdu prvého stupňa uviedol, že výživné súd určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia, pričom pri rozhodovaní o zmene výživovacej povinnosti treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Vychádzal z toho, že predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože inak by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností (na jednej , či druhej strane, t.j. oprávneného, alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde napríklad o také zvýšenie, či zníženie (odôvodnený pokles) zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie, alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného a podobne. Pri posudzovaní zmenených pomerov je podľa názoru súdu prvého stupňa potrebné prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena okolností, za ktorých bolo doteraz výživné určené, čo sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Pri hodnotení schopnosti a možnosti rodičov prispievať na výživu detí pokiaľ došlo ku zmene zamestnania niektorého z rodičov, znamenajúcej pokles jeho zárobku, je potrebné zistiť aj dôvody takejto zmeny. Považoval za preukázané, že v danej veci došlo k zmene

pomerov tak, ako to má na mysli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine a to na strane otca, pretože bolo preukázané, že prišiel o prácu, ktorú vykonával v zahraničí, nie však ako zamestnanec, ale ako živnostník, pričom ako sám uviedol na pojednávaní, nevyužil všetky možnosti a to najmä právne, aby dosiahol minimálne vyplatenie odmeny za vykonané práce, ktorú tam dosiahol za posledné obdobie, a ktorú mu právny subjekt vo Francúzsku, s ktorým mal uzatvorenú pracovnú zmluvu o vykonaní prác nevyplatil. Čo sa týka porovnania platových pomerov otca v čase posledného rozhodovania o výživnom s aktuálnymi príjmami konštatoval, že otec vo Francúzsku najskôr zarábal 2400- až 2800 euro mesačne, ale neskôr jeho príjem poklesol na 1000 euro mesačne. Poukázal na tvrdenia otca, ktorý opätovne na pojednávaní uviedol, že mu bola ponúknutá Úradom práce v Topoľčanoch práca, avšak do tejto firmy ani nešiel, pretože poznal pomery v tejto firme. Takéto vyjadrenie otca, však súd vyhodnotil, ako postoj, ktorým navrhovateľ preukázal nezáujem o ponúknutú prácu, už aj s poukazom na tom, že v tomto období, ako sa sám vyjadril pracoval, avšak u svojho kamaráta, u ktorého si odrábal pôžičku. Vzhľadom k tomu, že otec podal návrh na zníženie vyživovacej povinnosti dňa 22.6.2012, pričom súd prvého stupňa zistil, že dňa 26.5.2012 odpredal motorové vozidlo Audi A4 za sumu 2250.- eur, získal finančné prostriedky z predaja spoločného domu, ktorý vlastnil s odporkyňou, po dni 22.6.2012 si odrábal pôžičku u svojho priateľa, pričom plnenie vyživovacej povinnosti má prednosť pred inými záväzkami, dokonca v tomto období odmietol pracovnú ponuku, odpredal malý motocykel v mesiaci marci za sumu 5O.-eur, dospel k záveru, že v období od 22.6.2O12 do 1.3.2013 si odporca mohol plniť aj naďalej svoju vyživovaciu povinnosť vo výške, ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch, sp.zn.5C/89/2010, zo dňa 9.7.2010. Uviedol, že v konaní bolo jednoznačne preukázané výpoveďou navrhovateľa a aj listinnými dôkazmi, že otec po 22.6.2012 t.j. po podaní návrhu na začatie konania nepoberal žiadne dávky v nezamestnanosti, pričom náklady ktoré mal v tomto období deklaroval boli preukázané vo výške vyše 200.- eur, t.j. musel mal aj ďalší príjem , aby tieto náklady na vedenie domácnosti, ktoré popísal resp. pôžičku mohol finančne pokryť. V tejto súvislosti uviedol, že navrhovateľovi bola od 1.3.2013 priznaná dávka v hmotnej núdzi a príspevok v sume 118,30 euro, ktorý pozostáva zo sumy 60,50.-eur ako dávky v hmotnej núdzi, 2 eurá ako príspevok na zdravotnú starostlivosť a 55,80 príspevok na bývanie, čo je podľa názoru súdu prvého stupňa čiastočná zmena pomerov na strane otca, ktorý v tejto situácii nie je schopný plniť vyživovaciu povinnosť tak, ako mu bola určená ale iba v miere zníženej a to od 1.3.2013 a preto súd prvého stupňa znížil vyživovaciu povinnosť otca od 1.3.2013 tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa a žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko ide o konanie ktoré sa mohlo začať i bez návrhu. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal písomne v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý navrhol, aby súd prvého stupňa prehodnotil jeho zárobkové a majetkové pomery a rozhodol o jeho návrhu na zníženie výživného. V dôvodoch svojho odvolania otec uviedol, že podľa jeho názoru súd prvého stupňa vo veci úpravy výživného na maloleté deti, postupoval tendenčne, v jeho neprospech (zaujatosť sudcu a kolízneho opatrovníka) a rozsudok súdu prvého stupňa je pre otca z hľadiska finančného likvidačný. V súčasnej dobe je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce od 10.07.2012, pričom nepoberá žiadne dávky v hmotnej núdzi. Tie mu boli priznané až 01.03.2013, a to vo výške 118,30 eura. Na základe uvedených skutočností nie je možné, aby si otec plnil vyživovaciu povinnosť nielen v pôvodnej výške, ale aj vo výške, ktorá mu bola upravená, resp. znížená uvedeným rozsudkom. K podanému odvolaniu sa matka, ani kolízny opatrovník písomne nevyjadrili. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), prejednal vec podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku, pri splnení si povinnosti, upravenej v ust. , a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolanie otca nie je dôvodne podané, preto podľa rozsudok ako vecne správny potvrdil. Napadnuté rozhodnutie je v poradí už druhé rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto veci, keď odvolací súd uznesením zo dňa 31. januára 2013, č.k.7CoP/60/2012-76 prvý rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 2. októbra 2012, č.k. -63 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Keďže odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí. Súd prvého stupňa sa dostatočne zaoberal opodstatnenosťou návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti z hľadiska príslušných ustanovení Zákona o rodine a zistený skutkový stav správne posúdil po právnej stránke. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na konštatovanie správnosti napadnutého rozsudku.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, s ohľadom na dôvody uvádzané otcom v podanom odvolaní, odvolací súd dodáva, že predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného (kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. V danej veci sa súd prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti otca správne zaoberal tým, či jednak na strane oprávnených maloletých detí, ale najmä na strane rodiča povinného vyživovaciu povinnosť plniť na základe súdneho rozhodnutia, došlo k tak závažnej zmene pomerov, ktorá sa nevyhnutne musí prejaviť aj v zmene vyživovacej povinnosti. Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že na strane otca došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňovala zníženie výživného na maloletú U., nar. XX.XX.XXXX na sumu 150,- eur ( zo sumy 200 euro mesačne) mesačne a na maloletého H., nar. XX.XX.XXXX na sumu 130,- eur mesačne ( zo sumy 180 euro mesačne) , s účinnosťou od 01.03.2013 tak, ako určil súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je takto určená výška výživného primeraná nielen možnostiam a schopnostiam otca, ale aj oprávneným potrebám maloletých detí. Odvolací súd poukazuje na to, že otec okrem vyživovacej povinnosti na maloleté deti žiadnou inou formou neprispieva na ich výživu, pričom na strane maloletých detí v prípade maloletej U., ktorá mala v čase rozhodovania odvolacieho súdu 17 rokov je potrebné zohľadniť to, že ide o dieťa v období výrazného fyzického a psychického dospievania, pričom náklady na výživu takého dieťaťa sú porovnateľné s nákladmi, ktoré na svoju výživu potrebuje dospelý človek. Maloletý H., ktorý má 15 rokov , je tiež vo veku fyzického a psychického dospievania dieťaťa a jeho náklady na výživu sa tiež zvyšujú. Súd prvého stupňa mal v konaní preukázané, že do konca februára 2013 otec mal príjem a to v máji 2012 príjem z predaja motorového vozidla 2250 euro, tiež mal príjem z predaja rodinného domu, navyše v tomto roku pracoval u priateľa a takýmto spôsobom odrábal pôžičku. Napokon prihliadol aj na to, že otec v tomto období odmietol pracovnú ponuku, preto zohľadňujúc vyššie uvedené skutočnosti správne dospel k záveru, že do 1. 3. 2013 neboli zistené dôvody na zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne postupoval, keď zohľadňujúc skutočnosť, že otec bol od 1. 3. 2013 uznaný ako občan v hmotnej núdzi a bol mu priznaný príspevok v sume 118,30 euro mesačne, a v dôsledku tohto zistenia znížil od tejto doby vyživovaciu povinnosť otca na obe maloleté deti. Uvedenú skutočnosť je treba hodnotiť ako kvalifikovanú zmenu pomerov na strane otca , ktorá má za následok zmenu súdneho rozhodnutia ohľadne vyživovacej povinnosti otca. Čo sa týka zníženia vyživovacej povinnosti otca na maloletú U. na sumu 150,- euro mesačne a na maloletého H. na sumu 130,- euro mesačne aj podľa názoru odvolacieho súdu je takéto zníženie vyživovacej povinnosti otca primerané schopnostiam otca a nevyhnutným oprávneným potrebám maloletých detí. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že matka maloletých detí má príjem 450 až 480 euro mesačne. Z tohto príjmu nie je možné, aby sama zabezpečovala potreby 17.ročného a 15. ročného dieťaťa, keď ešte nevyhnutne potrebuje finančné prostriedky na svoju výživu a reparáciu vlastnej pracovnej sily. Zákonnú vyživovaciu povinnosť má ja otec, preto aj tento je povinný prispievať podľa svojich možností a schopností na výživu detí, pričom tejto vyživovacej povinnosti ho súd nemôže zbaviť. Zohľadňujúc skutočnosť, že otec riadne a hodnoverne v konaní nevysvetlil, z akého príjmu hradí svoje bežné výdavky a akým spôsobom sa snaží nájsť si zamestnanie (okrem toho, že sa evidoval na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie) a tiež to, že otec je z hľadiska zdravotného stavu schopný pracovať a predmetom jeho podnikania podľa výpisu zo živnostenského registra (od 1. 6. 2012 do 31. 5. 2013 mal pozastavenú činnosť) sú murárske a obkladačské práce, izolatérske práce, demolácie, zemné práce a prípravné práce pre stavbu a pod. (č.l. 6 spisu), navyše podľa tvrdení matky, otec má príjem aj z brigádnickej činnosti. Aj odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti na minimálnu zákonom stanovenú mieru, nie je možné vyhovieť.

Právne závery súdu prvého stupňa, uvedené v napadnutom rozsudku, bolo možné oprieť o ustanovenia Zákona o rodine, ktoré sú citované v rozsudku, a to v tom smere, že pre konštatovanú zmenu pomerov na strane otca bol daný dôvod na čiastočné zníženie jeho vyživovacej povinnosti , avšak nie v rozsahu, v akej požadoval znížiť výživné otec, podaným návrhom. Z týchto dôvodov, stotožňujúc sa s právnymi a skutkovými závermi súdu prvého stupňa, na ktoré odvolací súd v podrobnostiach odkazuje, napadnutý rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu podľa , potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , v spojení s , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak ide o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.