Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22P-330-2011.pdf
PDF · 133.98 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-22P/330/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. T. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov - matky: Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom M. 4, R., zastúpená advokátkou: JUDr. Anna Besedičová, so sídlom Dlhá 7, Ivanka pri Dunaji, a otca: H. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, H. R., za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava V, v konaní o návrhu matky o úpravu rodičovských práv a povinností a o návrhu otca na úpravu styku, takto
rozhodol:
Maloletý D. T. D., nar. XX.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého D. T. od 13.10.2011 do 31.08.2012 sumou 75,- eur mesačne a od 01.09.2012 vo výške 100 eur mesačne a to vždy vopred do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky maloletého.
Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 13.10.2011 do 30.11.2013 vo výške 1.296,- eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky maloletého v splátkach a to v prvej vo výške 130 eur, splatnej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a ďalej v pravidelných mesačných splátkach vo výške 35 eur splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia, s tým že omeškanie splnením čo i len jednej zo splátok má za následok zročnosť celého dlhu.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým počas školského roka okrem sviatkov a prázdnin v 1. 2. a 3. víkend každého párneho kalendárneho mesiaca a 1. a 4. víkend každého nepárneho kalendárneho mesiaca a to od piatku od 17.00 hod., kedy si maloletého otec prevezme v školskom zariadení, resp. v mieste bydliska matky, ak prvý deň styku pripadne na deň pracovného pokoja, do nedele do 15.00 hod, kedy si maloletého prevezme matka v mieste bydliska otca; počas Vianočných prázdnin každý nepárny rok od 25.12 od 10.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod, každý párny rok od 31.12. od 10.00 hod do posledného dňa školských prázdnin do 15.00 hod., počas jarných prázdnin každý párny rok od soboty od 09.00 hod do nedele nasledujúceho týždňa do 15.00 hod., počas veľkonočných prázdnin každý nepárny rok od 1. dňa prázdnin od 09.00 hod do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 15.00 hod, počas letných prázdnin od 01.07. od 09.00 hod do 15.07. do 19.00 hod. a od 01.08. od 09.00 hod. Do 15.08. do 19.00 hod.. Otec si maloletého v určených dňoch a hodinách začiatku styku počas sviatkov a prázdnin prevezme v mieste bydliska matky, kde dieťa matke v čase ukončenia styku aj odovzdá. Matka je povinná dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.10.2011 matka maloletého D. žiadala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti, s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca žiadala zaviazať prispievať na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne. Súčasne žiadala upraviť styk otca s maloletým a to tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny víkend v roku s výnimkou školských prázdnin, v čase od soboty od 09.00 hod do nedele 17.00 hod, každý párny rok od 25.12 v čase od 10.00 hod do 30.12. do 18.00 hod., každý nepárny rok v čase od 31.12. od 10.00 hod do posledného dňa školských prázdnin do 18.00 hod., každý párny rok počas jarných prázdnin od soboty 9.00 hod do nedele nasledujúceho týždňa do 17.00 hod, každý nepárny rok počas veľkonočných prázdnin v čase od 1. dňa veľkonočných prázdnin do posledného dňa veľkonočných prázdnin, každý nepárny rok počas letných prázdnin v čase od 15.07. od 09.00 hod do 31.07. do 20.00 hod a každý párny rok počas letných prázdnin v čase od 01.08. od 09.00 hod do 15.08. od 20.00 hod. Preberanie a odovzdávanie dieťaťa žiadala matka upraviť v mieste bydliska maloletého v Petržalke. Návrh bol odôvodnený tým, že rodičia spolu nežili od 19.08.2011. Po narodení syna žili spolu päť a pol roka v Bratislave - Petržalke. V r. 2007 sa presťahovali do rodinného domu vo vlastníctve otca vo H. R., kde maloletý navštevoval predškolské zariadenie a následne aj školu. Matka opustila so synom spoločnú domácnosť z dôvodu problematického vyústenia ich vzájomného vzťahu s otcom. Maloletého syna v poslednej dobe pred odchodom matky fyzicky trestal za neuposlúchnutie príkazu, okamžité nezareagovanie na príkaz alebo za priestupok, čo dospelo do štádia, že syn s otcom odmietal ostávať dlhšie osamote.
Odporca s návrhom spočiatku súhlasil v časti zverenia dieťaťa matke, avšak trval na spoločnom zastupovaní maloletého a správe jeho majetku, rozsah svojej vyživovacej povinnosti žiadal určiť na 40 eur mesačne a styk s maloletým navrhoval ponechať bez obmedzenia. Vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 16.11.2011 vyjadril výhrady voči konaniu matky, ktorá sa odsťahovala bez dohody alebo upozornenia otca a tiež voči tomu, že matka spočiatku neumožňovala otcovi stretávať sa so synom, nevedel kde bývajú, odmietala s ním komunikovať aj o záležitostiach týkajúcich sa maloletého, nedvíhala mu telefóny. Za vyhrotenými vzájomnými problémami s matkou videl skutočnosť, že sám ochorel a stratil zamestnanie, keď predtým financoval sám celý chod domácnosti, matka prispievala na stravu a obaja rodičia sa starali o dieťa. V júli r. 2011 utrpel mozgovú príhodu. Už dva roky predtým mal problémy so zrakom, šedý a sivý očný zákal, poškodený nerv v pravom oku a od r. 2005 sa liečil na diabetes. V tom čase pracoval v nepretržitej prevádzke, s nepravidelným pracovným časom. Keďže mu matka neoznámila, kam jej má posielať výživné, ukladal za týmto účelom sumu 33 eur od septembra 2011 na vkladnú knižku. Okrem toho maloletému zakúpil mikinu, nátelníky, pyžamo, pri príležitosti sviatkov mu daroval MP3 prehrávač, baterku, cez víkendy, ktoré spolu so synom trávili, mu poskytol stravu, trávil s ním čas návštevou plavárne, cirkusu atp. Návrh matky na výživné vo výške 150 eur nepovažoval za dôvodný, keď podľa neho nezodpovedal jeho schopnostiam a možnostiam, ovplyvneným jeho nepriaznivým zdravotným stavom a vekom. Takúto výšku výživného nepovažoval za primeranú ani potrebám dieťaťa, s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav a potreby a tiež s ohľadom na skutočnosť, že aj matka sa má finančne podieľať a výžive syna.
V priebehu konania otec svojim podaním zo dňa 20.02.2012 požiadal o zverenie maloletého do jeho výlučnej starostlivosti, čo odôvodnil problémami maloletého v škole a šikanou zo strany spolužiakov. (Neskôr tvrdil, že ho k tomu motivovalo aj to, že matka syna trestá varechou). Matku žiadal zaviazať prispievať na výživu syna sumou 40 eur mesačne.
Súd vo veci samej vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého a samotného maloletého D., znaleckým dokazovaním znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých D.. L. T., správami Úradu práce sociálnych vecí a rodiny zo šetrení pomerov v domácnostiach oboch rodičov, potvrdeniami o ich príjmoch a výdavkoch, lekárskymi správami o zdravotnom stave otca, výpismi z katastra nehnuteľností a tiež ďalšími na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi predloženými rodičmi, pričom zistil nasledujúci skutkový stav veci:
Rodičia maloletého D. viedli spoločnú domácnosť do leta r. 2011, keď v septembri uvedeného roka sa matka spolu so synom odsťahovala z H. R. z rodinného domu otca do svojho bytu v Bratislave. V čase začatia konania bol maloletý D. žiakom 4. ročníka Základnej školy na U. námestí v R., kam ho matka prihlásila od šk. r. 2011/2012. V školskom r. 2012/2013 začal navštevovať 2. stupeň základnej školy. V čase rozhodovania súdu bol žiakom 6. triedy.
Z pohovoru s maloletým uskutočneným kolíznym opatrovníkom v marci 2012, t.j. už po podaní protinávrhu otca vyplynulo, že prvý polrok v šk. r. 2011/2012 na neho spolužiak počas vyučovacej hodiny vypľúval papieriky, pretože sa začal kamarátiť s druhými spolužiakmi. Uvažoval nad tým, že aj chcel chodiť na inú školu, aj keď sa to potom zlepšilo, lebo chlapca preradili do inej triedy. Potvrdil, že k otcovi chodí rád, pričom tam mal jedného kamaráta. Nechcel sa však vyjadriť, u ktorého z rodičov je mu lepšie. Jednoznačne sa vyjadril, že má rád oboch rodičov. V správe Úradu práce sociálnych vecí a rodiny sa konštatovalo, že mal maloletý problém začleniť sa do nového školského kolektívu a presadiť sa v ňom. Matke bolo odporučené zvážiť preloženie dieťaťa na inú školu. Problémy so školou sa upravili v priebehu konania už do mája 2012 aj po návštevách psychológa D.. Y. L. v období od 08.12.2011 do 28.06.2012. Ambulanciu detskej klinickej psychológie maloletý navštevoval na odporučenie jeho všeobecnej lekárky z dôvodu psychosomatických ťažkostí. Vstupné vyšetrenie zistilo príčinu zdravotných ťažkostí maloletého v nahromadení závažných zmien a životných strát v jeho živote po rozpade rodinnej situácie. V priebehu sedení primárne zameraných na podporu adaptácie na aktuálne zmeny, sa postupne vyrovnával so zmenou bydliska, rovesníckej skupiny a školy. Napriek tomu, že otca akceptoval a mal rád, opakovane verbalizoval nechuť striedať pobyt u matky s pobytmi u otca. Chcel tráviť víkendy a voľné dni doma, resp. podľa svojich potrieb a predstáv v stabilnom prostredí. Po prázdninách v r. 2012 sa už maloletý do terapie nevrátil. Na sedenia prichádzal v sprievode matky.
Keďže o termíne pohovoru nebol otec upovedomený a nebol tiež oboznámený s jeho obsahom priamo kolíznym opatrovníkom, po tom čo otec na túto skutočnosť upozornil nadriadený orgán konajúcich pracovníčok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, tento vo vybavení sťažnosti konštatoval pochybenie kolízneho opatrovníka v tomto smere.
Matka popri pracovnom pomere v Slovenskom národnom múzeu, kde pracuje ako kurátorka prevádzkuje živnosť na posudzovanie vplyvov na životné prostredie, monitoring rieky N. pre D. fakultu Z. L.. Matka maloletého v daňovom priznaní za r. 2010 vykázala úhrn príjmov zo závislej činnosti vo výške 9.472,27 eur brutto, príjmy zo živnosti vo výške 1.086 eur a výdavky vo výške 1.109,81 eur. V r. 2011 jej boli vyplatené príjmy zo závislej činnosti vo výške 9.363,40 eur brutto. V daňovom priznaní za r. 2011 vykázala úhrn príjmov zo závislej činnosti vo výške 9.363,40 eur brutto, príjmy zo živnosti vo výške 2.908 eur a výdavky vo výške 1.190,38 eur; za r. 2012 úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov vo výške 10.258,30 eur brutto (z toho od zamestnávateľa v riadnom pracovnom pomere 8.733,49 eur), príjmy zo živnosti vo výške 2.106,50 eur a výdavky vo výške 904,76 eur. V období od mája 2012 do februára 2013 matka dosahovala v zamestnaní netto príjem vo výške 629,32 eur, vrátane daňového bonusu, od marca 2013 do septembra 2013 vo výške 625,87 eur.
Matka okrem vlastníctva bytu na M. ulici a osobného motorového vozidla je podielovou spoluvlastníčkou 1/3-iny rodinného domu v G.. Okrem toho zdedila aj spoluvlastnícke podiely na viniciach a sadoch v katastrálnych územiach G. a H..
Náklady na domácnosť matky v r. 2011 predstavovali 104,25 eur na zálohy za služby spojené s užívaním bytu a zálohy do fondu opráv, 19,60 eur na elektrinu, 4,64 eur na RTVS, 11 eur na telekomunikačné služby. Pravidelné poplatky spojené s výživou maloletého v šk. r. 2011 boli vo výške 15 eur ZRPŠ na školský rok v ZŠ a 10 eur v ZUŠ, a ďalej mesačné poplatky 12 eur za školskú družinu, cca 17 eur za školské obedy, 20 eur ZUŠ (hra na klavír). Ďalšie náklady spojené s výživou maloletého matka vyčíslila na 10 eur mesačne za mobilný telefón, 10 eur mesačne za lieky na predpis pediatra a imunológa, 64 eur na školské potreby zakúpené na začiatku školského roka, Oblečenie a obuv 170 eur za pol roka, 10 až 15 eur mesačne na športové aktivity a kultúru. Náklady na výživu maloletého sa v priebehu konania podstatne nezmenili.
Otec bol od začiatku konania zamestnaný v spoločnosti VaSO, s.r.o., kde v mesiacoch september až december 2010 dosahoval priemerný príjem vo výške 412,61 eur netto mesačne, od januára do októbra 2011 vo výške 399,08 eur mesačne, od novembra 2011 do apríla 2012 vo výške 416,26 eur, od mája 2012 do februára 2013 vo výške 470,10 eur. V mesiaci marec 2013 otec dosiahol netto mzdu 415,72 eur, v mesiaci apríl 428,91 eur. Pracovný pomer v spoločnosti H., spol. s r.o. otec ukončil dohodou k 31.05.2013 s uvedením dôvodu, že zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prác. Otcovi bola na základe tejto dohody vyplatená vo výplatnom termíne za mesiac máj 2013 mzda a náhrada mzdy, odstupné vo výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku a odchodné vo výške priemerného mesačného zárobku. Nárok na starobný dôchodok otcovi vznikol 21.06.2012, avšak otec tak nechcel urobiť pred skončením pracovného pomeru. K 31.05.2013 bol otcovi vyplácaný starobný dôchodok vo výške 556,50 eur. Od 01.06.2013 bola otcovi zvýšená výška starobného dôchodku na sumu 560,90 eur.
Z lekárskych správ predložených otcom vyplýva, že je sledovaný v ambulancii diabetológa a oftalmológa s diagnózou T Primárny glaukóm so zatvoreným uhlom. V r. 2011 absolvoval operáciu sivého zákalu s implantáciou vnútroočnej umelej šošovky. V súvislosti s obomi diagnózami je nastavený na medikamentóznu liečbu, pričom vzhľadom na diabetes má odporúčanú aj diétu s obmedzením glycidov a živočíšnych tukov. Z potvrdenia všeobecnej lekárky otca zo dňa 19.01.2012 vyplynulo, že zo zdravotného hľadiska mohol odporca vykonávať všetky bežné povolania za podmienky pravidelného sledovania v odborných ambulanciách a užívania liečby. Taktiež potvrdila, že pacient má zvýšené náklady spojené so zdravotným stavom. Oftalmológ vylúčil vykonávanie práce vodiča z povolania, prácu vo výška a prácu pri obrábacích strojoch, ako aj prácu, kde sa vyžaduje priestorové videnie. Očné kvapky, ktoré používal v r. 2012 stáli cca 2,18 eur, pričom jedno balenie vystačilo na mesiac.
Otec vlastní osobné motorové vozidlo Honda City, ktoré je v premávke od r. 2006 a rodinný dom vo H. R., vrátane pozemku, na ktorom je postavený, ktorý nadobudol v r. 2005 a následne zrekonštruoval z finančných prostriedkov získaných z predaja spoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome v A. a 4-izbového bytu v Bratislave. V priebehu konania sa pokúšal rodinný dom predať avšak neúspešne, napriek tomu, že z pôvodných 275.000,- eur znížil cenu na 215.000,- eur. Neskôr plánoval v prípade, ak by mu bol syn zverený, prenajať jednu z izieb niekomu z učiteľského zboru, pričom časť z nájmu chcel kompenzovať doučovaním syna. K 14.02.2012 mal otec zostatok na bežnom účte, na ktorý mu bola poukazovaná mzda vo výške 2.338,23 eur, na termínovanom účte úspory vo výške 9.440,- eur a na zaistenom fonde ďalšie úspory vo výške 1.853,17 eur.
Náklady spojené s prevádzkou a údržbou rodinného domu otec vyčíslil celkovo na sumu 550 až 570 eur mesačne. Reálne však týmto nákladom zodpovedá suma cca 215 eur mesačne. (5 eur voda, 29,40 eur elektrina, 122,50 plyn a drevo, 12,89 eur septik, komunálny odpad, RTVS a daň za psa, 6,50 eur hygienické a dezinfekčné prostriedky, 16 eur krmivo pre zvieratá, 3,30 eur dane, 12,11 eur poistky). Ďalšie náklady okrem bežných spojených s vlastnou výživou si vyčíslil na 93 eur na dopravu a 8 eur na lieky.
Po odchode matky so synom zo spoločnej domácnosti otec v mesiacoch september až november 2011 vkladal na vkladnú knižku založenú v E. sporiteľni na meno maloletého D. sumu 33 eur mesačne. Od januára 2012 do marca 2013 prispieval na výživu maloletého k rukám matky sumou 33 eur a od apríla 2013 sumou 50 eur. Otec tiež preukázal, že dňa 20.01.2012 na matke vyplatil na dlžné výživné od septembra 2011 do januára 2012 sumu 200 eur, t.j. okrem sumy 33 eur na mesiac január 2012 ďalších 167 eur.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny D., pracovisko E. vyplynulo, že otec obýva päť izbový kompletne zariadený rodinný dom, s bytovou hygienou na veľmi dobrej úrovni. Maloletý ma k dispozícii detskú izbu veľkosti 28 m2, prispôsobenú jeho veku a potrebám. V domácnosti otca má vytvorené veľmi dobré bytové podmienky.
Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XX, vyhotoveného 24.11.2012 znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých D.. L. T. súd zistil, že maloletý má jednoznačne pozitívny citový vzťah k obom rodičom, rodinu vníma ako jednotu otca a matky. Matka je súčasťou jeho aktuálneho denného stereotypu, zabezpečuje jeho potreby, zaujíma sa o jeho prospech, učenie, hlbšie rozhovory príliš nevedú. Otec sa mu spája so životom vo H. R., ktorý je bohatší na zážitky, pri spomínaní na ne emočne ožil, stával sa spontánnejším. Uvedomuje si konfliktný vzťah svojich rodičov a želá si, aby jeho riešenie súdnou cestou bolo čím skôr ukončené. Nie je negatívne ovplyvňovaný žiadnym z rodičov, je schopný sám vyjadriť svoje pocity, názory. Má však silnú citovú väzbu na oboch rodičov a zažíva vnútorný psychický konflikt z toho, že je tlačený k rozhodovaniu ohľadne výberu rodiča, ktorému bude zverený do starostlivosti. Inklinuje k obom rodičom a preto ťažko spracováva ich rozchod. Keď z jeho pohľadu nie je možný spoločný návrat rodiny do rodinného domu vo H. R., nechcel by meniť doterajší spôsob života. Návrat do H. R. podmieňuje aj návratom matky. Je zjavné, že k tomuto prostrediu ho viažu príjemné spomienky, pri ktorých emočne ožije. Vzhľadom k tomu, že dieťa sa cíti byť doma u matky i u otca, bola by ideálna striedavá starostlivosť, prekážkou je však vzdialenosť bydliska otca od školy. Otec nepovažuje za možné, aby dieťa vozieval počas pobytu u neho autom v R. do Petržalky a späť. Vzhľadom k osobnostiam rodičov je možno uviesť, že dieťa popri introvertovanej, emočne zúženej osobnosti matky, potrebuje aj emočne akcentovanú starostlivosť otca. U neho je však nútený situačne tolerovať náladovosť, rôzne citové stavy, sklon k jednoznačným riešeniam. Obaja rodičia majú približne rovnaké osobnostné predpoklady k osobnej starostlivosti o dieťa, najlepšie by bolo, keby pretrvala medzi nimi súčinnosť a vzájomne by sa dopĺňali. Z hľadiska psychiky dieťaťa by bolo vhodné, keby sa rodičia vedeli dohodnúť, rešpektujúc jeho vôľu, potrebu byť s druhým rodičom. ide o dieťa, ktoré bude o krátky čas v pubertálnom vekovom období a preto by mali byť rodičia súčinní, mali by sa vzájomne informovať o dôležitých okolnostiach jeho života.
Maloletý D. pri svojom výsluchu na súde cca rok po podaní znaleckého posudku uviedol, že v R. má psa A. a kocúra. Je tam dosť veľký pozemok. Rád číta, minulý rok bol vyznamenaný, ale tento rok už nebude, keďže je to ťažšie, hlavne dejepis. Z R. je preč presne 2 roky a štvrť. pamätá si okolnosti, za ktorých odchádzal. Sám vtedy aj chcel odísť. Otca sa vtedy trošku bál, lebo ak niečo urobil, dostal od neho facku. Teraz je to lepšie a hoci si ta mama nemyslí, on si myslí, že sa otec zmenil. Keď bude veľký, chce byť zverolekár. Preto aj bol s otcom pozrieť sa na preparované kosti a v laboratóriu. Vymyslel to otec a bolo to celkom zaujímavé. K otcovi chodí 2x do mesiaca a v podstate mu to tak vyhovuje. V R. má už iba jediného kamaráta. V Bratislave má kamarátov hlavne v škole. Čo sa týka rodičov, mama stále handrkuje, že jej tato nepovie, kedy si ho zoberie. Aj tato sa sťažuje na mamu a to aj pred ňou aj keď sú sami. Vadí mu, čo mu mama nabalí a tiež má problém s dochádzkou, teda s jeho prevozom. To, že tieto veci riešia pred ním, maloletému dosť vadí. Keď si po neho otec chodí, alebo aj keď si po neho príde mama, chce, aby to bolo čím skôr za ním, pretože sa chytia pri jeho odovzdávaní a tiež aj pri telefonovaní. Doma občas býva sám, čo mu ale nevadí. Buď sa hrá na počítači hru, alebo zavolá kamošom, či si nejdú von zakopať, alebo či nejdú na bicykel. Bicyklovať sa po okolí chodí aj sám. Otec sa mu v R. aj venuje, ešte tak pred rokom hrávali spolu stolný futbal, najradšej s ním hrá karty. Väčšinou otec robí niečo na dvore, s čím mu zvykne pomáhať. Naposledy likvidovali betónovú platňu, tiež posledný víkend od tata ochorel. Na Vianoce by bol najradšej doma s mamou, tak ako doteraz, keď k nim chodí aj babka, na Silvestra by bol radšej s tatom v R., kde má rád ohňostroj. Tento rok to bude asi jedno, keď tato chce ísť do Bratislavy. Jarné prázdniny by mu vyhovovali na striedačku. Na Veľkú noc je mu v podstate jedno, s kým bude, lebo v R., hoci sa tam ešte chodí šibať, už skoro nikoho po 2 štvrť roku nikoho nepozná. Leto si predstavuje tak, že by prvé 2 týždne bol s tatom, ďalšie dva týždne s babkou, v auguste zase prvé 2 s tatom a posledné 2 u babky a s mamou, kedy by sa už aj mohol trošku učiť. Pozitívne zareagoval na myšlienku konajúcej sudkyne, či by sa mu nepozdávalo, ak by bol v R. 1 mesiac 3 víkendy a v ďalší 2, čo by sa pravidelne striedalo. Na krúžky chodí. Najradšej má keramický, ktorý je v stredu, ale mohol by naň chodiť aj v piatok, kedy sa mu ale kryje s tenisovo-futbalovým, ktorý by mal trvať až 2 hod. do 16.00 hod. Rozhodol sa, že bude chodiť každý 2. týždeň na jeden z nich. Chodí aj na klavír, je pravdou, že chvíľu chodiť nechcel, presviedčali ho všetci, aby tam chodil a nakoniec ho zlomilo, keď ho začal presviedčať aj tato. V piatok by si teda mohol tato chodiť pre neho po krúžkoch po 17.00 hod. Vadí mu, že nikdy nevie, kedy tato po neho príde. V nedeľu by mu vyhovovalo, keby si po neho chodila mama okolo 15.00 hod. Otec zvykne varievať fazuľovicu, ktorú má rád, a tiež sáčkové polievky, často tiež varieva guláš, keď mu sused poľovník občas dá mäso, varieva ešte aj cestoviny. Kedysi mu mama občas dala varechou po zadku, ale teraz už strašne zriedka. Keď je mama na nočnej, uviedol, že bol naposledy u tata, buď ide k tatovi, alebo k babke. Raz tiež za ním na noc prišla jedna vzdialená príbuzná, čo býva v Petržalke na
druhom konci. Teraz by sa ešte sám v noci bál. Už za trojku na neho mama kedysi kričala, teraz to skôr rieši tak, že mu niečo zakáže, najčastejšie počítač. Otca učí nemčinu a ešte by si k nemu mohol nosiť geografiu. Inak sa u otca neučí. Kedysi mu tiež mama hrozila, že za trest pôjde do R. a aj nedávno sa to raz stalo. Teraz by to asi aj bral ako trest, pretože teraz by už do R. na stálo nechcel ísť.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka v záverečnom prednese uviedla, že momentálne má maloletý všetky väzby v Bratislave, či už v dôsledku školských alebo mimoškolských aktivít a preto preferuje toto miesto. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania a vyjadrenie samotného maloletého ho odporučila zveriť do osobnej starostlivosti matky, pričom zastupovanie a správu majetku navrhla ponechať na oboch rodičoch. Rozsah vyživovacej povinnosti navrhla otcovi určiť na 100 eur mesačne. Úpravu styku považovala v danom prípade za vhodnú a potrebnú pre jasné nastavenie pravidiel, pričom odporúčali rovnako rešpektovať vôľu samotného maloletého a tento určiť v širšom rozsahu, než každý druhý víkend. Taktiež považovala za vhodné upraviť odovzdávanie dieťaťa tak, aby si matka poň prišla k otcovi v čase ukončenia styku.
Zástupkyňa prokuratúry rovnako odporučila rešpektovať názor a predstavy maloletého. Konštatovala tiež, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obaja rodičia sú spôsobilí postarať sa o dieťa. Dokazovanie vykonané po znaleckom posudku potvrdilo jeho závery. Tiež považovala za spravodlivé, aby sa na odvoze a dovoze maloletého podieľala aj matka, ktorej odporučila maloletého zveriť do osobnej starostlivosti.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 ZoR).
Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený (§ 28 ods. 3 ZoR).
Zasiahnuť do rodičovských práv a povinností je možné iba v prípadoch stanovených v ustanovení § 38 ZoR. Ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (§ 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine).
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
V predmetnej veci mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie starostlivosti o maloleté dieťa, so synom majú obaja vzájomne pozitívny vzťah a obaja prejavujú záujem o plnú realizáciu svojich rodičovských práv, pričom sa súd stotožňuje so závermi znaleckého posudku, že by v danom prípade ideálne prichádzala do úvahy striedavá starostlivosť, ktorá je však v danom prípade vylúčená vzdialenosťou bydlísk oboch rodičov a komplikáciou pri eventuálnom zabezpečovaní prevozu maloletého za účelom dennej návštevy školy v Bratislave zo strany otca. Otec sa s maloletým v priebehu celého konania pravidelne stretával (minimálne dva krát do mesiaca), pričom so synom majú vytvorený veľmi pekný vzťah, vychádzajúc z vyjadrenia maloletého dokonca aktuálne zjavne lepší než v čase jeho odchodu s matkou zo spoločnej domácnosti s otcom. Obaja rodičia však v priebehu konania permanentne prezentovali vzájomné výhrady k starostlivosti, resp. prístupu druhého rodiča k dieťaťu, prameniace však zjavne zo subjektívne nespracovaného ukončenia partnerského vzťahu. Na podstatných veciach týkajúcich sa maloletého sa ale dokázali dohodnúť. Venujúc náležitú pozornosť názoru maloletého, ktorý vzhľadom na svoj vek a inteligenciu bol tento schopný jednoznačne prezentovať, súd napokon dospel k záveru, že vôli a potrebám dieťaťa (najmä sociálnym a študijným) a tiež kritériu stability výchovného prostredia v danom prípade optimálne zodpovedá zverenie do osobnej starostlivosti matky, avšak za súčasnej širokej úpravy styku otca s maloletým. V danom prípade nebol dôvod zasahovať do rodičovských práv a povinností otca a preto zastupovanie a správu majetku maloletého súd ponechal na oboch rodičov. Pri vymedzení styku súd rovnako vychádzal z predstáv maloletého, pričom má za to, že jeho vôli tráviť s otcom aktívne čo najviac voľného času zodpovedá model uvedený vo výroku tohto rozhodnutia. Taktiež sa aj za zohľadnenia názoru kolízneho opatrovníka a zástupcu prokuratúry javí ako nanajvýš spravodlivé, aby nebola ťarcha odovzdávania dieťaťa a s tým spojených nákladov na prepravu počas bežného roka výlučne na jednom z rodičov. Preto súd, rešpektujúc vôľu samotného maloletého D., rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pričom vzhľadom na okolnosti prípadu a pretrvávajúcu komplikovanú komunikáciu rodičov považoval za potrebné precíznejšie upraviť starostlivosť aj v časoch prázdnin a sviatkov, kedy však už odovzdávanie maloletého vzhľadom na možný program otca so synom mimo miesto bydliska otca, upravil štandardne v mieste bydliska matky.
Čo sa týka rozsahu vyživovacej povinnosti otca, súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že jeho schopnostiam a možnostiam zodpovedá suma 75 eur od podania návrhu do 31.08.2012 a suma 100 eur od 01.09.2012, kedy maloletý postúpil na druhý stupeň základnej školy, s čím došlo prirodzene k rastu jeho potrieb. Na strane maloletého súd zohľadňoval predovšetkým jeho odôvodnené potreby, v zmysle všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka v jeho veku a to jednak základných
- na stravovanie, ošatenie, hygienu, školské výdavky, cestovné do školy, pomernú časť nákladov na bývanie, poplatky spojené so zdravotnou starostlivosťou, ako aj ďalších, v širšej miere prispievajúcich k rozvoju osobnosti mladého človeka - na kultúru, šport, mimoškolské aktivity (ZUŠ), záujmy, záľuby, atp. V danom prípade súd zohľadňoval vyšší príjem matky a tiež jej majetkové pomery, z ktorého dôvodu sa popri osobnej starostlivosti musí na výžive maloletého podieľať vo vyššom rozsahu aj finančne. Na strane otca súd zohľadňoval jeho zhoršený zdravotný stav a s tým súvisiace mierne zvýšené náklady na lieky a tiež do istej miery limitované zárobkové možnosti, avšak musel popri príjme, ktorý sa mu po odchode na starobný dôchodok dokonca zvýšil, prihliadať aj na jeho majetkové pomery (ktoré otcovi dokonca umožňujú eventuálne zvýšenie príjmu možným prenájom obytnej miestnosti v dome značnej hodnoty) a tiež na preukázané úspory, ktoré súd zohľadňoval pri vyššom rozsahu vyživovacej povinnosti otca už od septembra 2012, napriek výplate starobného dôchodku až v nasledujúcom roku. Uvedené zohľadňované skutočnosti v ich súhrne neodôvodňovali nižšie stanovenie výživného, o ktoré žiadal otec, keď už stanovená výška je v minimálnom možnom rozsahu s prihliadnutím na dôchodkový vek otca a jeho zdravotné problémy. Navyše súd zdôrazňuje, že povinnosťou rodičov je v prvom
rade vyživiť maloleté deti, ktoré sú na nich odkázané výživou a to aj na vlastný úkor, keď výživné predchádza akékoľvek iné výdavky rodičov. Povinný rodič teda musí naplno využiť celý svoj potenciál na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby dieťaťu umožnil podieľať sa na svojej životnej úrovni, ktorá v prípade otca nie je nízka.
Otcovi za obdobie od 13.10.2011 do 31.11.2011 (v čase vyhlásenia rozsudku bolo zročné výživné do mesiaca november r. 2013) vznikol na výživnom zročný dlh vo výške 1.296,- eur, nakoľko za uvedené obdobie súd vychádzal z nesporného uhrádzania výživného k rukám matky vo výške 33 eur od januára 2011 do marca 2013 a vo výške 50 eur od apríla 2013, pričom v januári 2012 uhradil na výživu maloletého spolu sumu 200 eur, t.j. okrem výživného 33 eur na január ďalších 167 eur, z ktorých však 33 eur bolo určených na výživu už na mesiac september, t.z. súd na dlh za rozhodné obdobie zarátal sumu 134 eur /75 eur x 11 mesiacov + 100 x 15 mesiacov = 825 + 1500 = 2.325 eur - (33 eur x 15 mesiacov + 134 + 50 x 8 mesiacov) = 2.325 - 1.029 = 1.296 eur. Vyššie vyčíslený nedoplatok na zročnom výživnom súd otcovi povolil splácať v splátkach, ktorých výšku a splatnosť určil vo výroku tohto rozhodnutia, pričom nezaplatením čo i len jednej zo splátok riadne a včas sa v súlade s ustanovením § 160 O.s.p. stane zročným celý dlh na výživnom. Výšku splátok súd určil tak, aby nebola ohrozená životná úroveň otca a jeho schopnosť zabezpečovať si vlastnú obživu, keď aj v tomto prípade súd najmä pri prvej vyššej splátke prihliadal na otcove predchádzajúce úspory. Súd súčasne dbal na to, aby k úhrade dlhu došlo do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia, keďže dlhšia doba splatnosti by neprimerane zvýhodňovala otca ako povinnú osobu v neprospech maloletého.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.