Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_5Csp-59-2022.pdf
PDF · 123.1 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/59/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území SR prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o. so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547 proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX, XXX XX E. F., v konaní o zaplatenie 2.866,43 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.107,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne:
- zo sumy 625,30 eur od 8.2.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 489,- eur od 16.1.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 992,80 eur od 16.1.2020 do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 60,- eur mesačne, vždy do 20-tého dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky riadne a včas.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 47 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.9.2022 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.866,43 eur s prísl., a to na základe zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ktoré uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom: 1. dňa 6.8.2018; 2. 10.12.2018; 3. 10.12.2018.
2. Žaloba spolu s prílohami a s výzvou na vyjadrenie bola žalovanej doručená dňa 24.10.2022. Žalovaná sa k žalobe v stanovenej lehote, ani do dňa rozhodnutia súdu, nevyjadrila.
3. Žalobca podaním zo dňa 28.9.2022 zobral žalobu čiastočne späť, a to v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 18,- eur a 2 x 20,- eur a žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil.
4. Súd nariadil pojednávanie na deň 18.5.2023, na ktoré predvolal obe sporové strany. Na pojednávanie sa dostavila žalovaná. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 17.3.2023 ospravedlnil svoju neprítomnosť aj neprítomnosť žalobcu na pojednávaní v záujme hospodárnosti konania a tiež vzhľadom
k tomu, že v prípade úspešnosti žalobcu v konaní by jeho prítomnosť na pojednávaní výrazne zvýšila trovy, ktoré by musela žalovaná znášať.
Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
5. Žalobca uzatvoril so žalovanou tri úverové zmluvy, označené ako „Zmluva o spotrebiteľskom úvere“ a „Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty“, a to dňa 6.8.2018 (ďalej len „zmluva 1“), dňa 10.12.2018 (ďalej len „zmluva 2“) a dňa 10.12.2018 (ďalej len „zmluva 3“). Obsahom všetkých troch zmlúv bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej úver na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok.
6. Na základe zmluvy 1 žalobca poskytol žalovanej viazaný spotrebiteľský úver vo výške 909,90 eur a to tak, že dňa 6.8.2018 uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu za tovar, ktorý predal žalovanej tovar uvedený na úverovej zmluve. Žalovaná z poskytnutého úveru uhradila žalobcovi splátky v celkovej sume 284,60 eur, ďalšie splátky úveru neuhradila..
7. Na základe zmluvy 2 žalobca poskytol žalovanej viazaný spotrebiteľský úver vo výške 698,16 eur a to tak, že dňa 21.12.2018 uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu za tovar, ktorý predal žalovanej tovar uvedený na úverovej zmluve. Žalovaná z poskytnutého úveru uhradila žalobcovi splátky v celkovej sume 209,16 eur, ďalšie splátky úveru neuhradila.
8. Na základe zmluvy 3 sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- eur. Žalovaná z úverového rámca vyčerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 1.214,10 eur a to tak, že sumu 1.172,80 eur čerpala výbermi hotovosti z bankomatov, platbami na vybraných obchodných miestach, platbami poistenia platieb a platbami doplnkového poistenia a sumu 41,30 eur predstavujú poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovanej v zmysle úverovej zmluvy.
9. Z dôvodu, že žalovaná neuhrádzala splátky úverov tak, ako to bolo dohodnuté v zmluvách, žalobca zaslal žalovanej tri Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti – Predžalobné výzvy a to: 1. zo dňa 5.2.2020 k úveru č. 42772937360001, ktorým oznámil žalovanej, že ku dňu 4.2.2020 sa stal jej záväzok splatný v celom rozsahu a zároveň ju vyzval k úhrade dlhu vo výške 870,54 eur, ktorý nárok pozostáva z úverovej istiny vo výške 766,72 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 85,82 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 18,- eur. Oznámenie bolo doručené žalovanej dňa 7.2.2020. 2. zo dňa 23.1.2020 k úveru č. 42775916420100, ktorým oznámil žalovanej, že ku dňu 16.1.2020 sa stal jej záväzok splatný v celom rozsahu a zároveň ju vyzval k úhrade dlhu vo výške 1.386,53 eur, ktorý nárok pozostáva z úverovej istiny vo výške 1.173,09 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 193,44 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20,- eur. Oznámenie bolo doručené žalovanej dňa 27.1.2020. 3. zo dňa 10.1.2020 k úveru č. 42775916420001, ktorým oznámil žalovanej, že ku dňu 3.1.2020 sa stal jej záväzok splatný v celom rozsahu a zároveň ju vyzval k úhrade dlhu vo výške 609,36 eur, ktorý nárok pozostáva z úverovej istiny vo výške 546,29 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 43,07 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20,- eur. Oznámenie bolo doručené žalovanej dňa 27.1.2020.
10. Po podaní žaloby žalovaná nerealizovala žiadne splátky úverov.
11. Na výzvu súdu zo dňa 8.2.2023, aby žalobca v lehote 20 dní odo dňa doručenia výzvy ozrejmil, akým spôsobom overovali príjmy a výdavky žalovanej A. B. a aby predložil doklady a výstupy z registrov, ktorými sa overovala bonita žalovanej pred tým, než s ňou uzatvorili zmluvy dňa 6.8.2018, 10.12.2018 a 10.12.2018, žalobca vo vyjadrení zo dňa 23.2.2023 uviedol, že „schopnosť klienta splácať úver žalobca posudzoval samostatne na základe informácii o konkrétnom žiadateľovi a jeho finančnej situácii (príjmy, výdavky, rodinný stav, spôsob bývania, počet vyživovaných osôb a iné) uvádzaných pri žiadosti o úver. Každá takáto žiadosť o poskytnutie úveru je vyhodnocovaná individuálne a na základe všetkých údajov uvedených v zmluve a to automatizovaným systémom posúdenia žiadosti, ktoré je nastavené tak, aby boli preverené všetky informácie prostredníctvom internetových stránok, pričom sa využívajú najmä stránky telekomunikačných spoločností, obchodný register, živnostenský register, kontrola OP na
stránke Ministerstva vnútra SR, či nie je evidovaný ako stratený alebo odcudzený, v úverovom registri SOLUS, NRKI a overenie v Sociálnej poisťovni. V registri SOLUS sa zhromažďujú informácie o klientoch neplniacich si svoje záväzky. Pri žiadosti o úver na základe dopytu klientovho rodného čísla dostávajú odpoveď, či má nesplatené záväzky v iných spoločnostiach, ktoré prispievajú do tohto registra. NRKI - je nebankový register klientskych informácií. Pri žiadosti o úver na základe dopytu klientovho rodného čísla dostávajú odpoveď o pozitívnych aj negatívnych existujúcich záväzkoch klienta. Žalobca pred poskytnutím úveru požadoval od klienta (žalovaného), aby mal dostatočné zabezpečenie úveru, teda trvalý zdroj príjmu, z ktorého môže následne úver splácať. Pri schvaľovaní úveru sa posudzovalo okrem iných kritérií najmä zamestnanie a bonita klienta, ktorý musel mať v príjme obsiahnuté životné minimum v danom období a mesačnú splátku v stanovenej výške spolu s ďalšími jeho záväzkami. Všetky tieto kontroly sú uskutočnené na základe klientovho súhlasu. Žalobca už v konaní predložil súdu súhlas so spracovaním osobných údajov žalovaného v súvislosti s overením jeho bonity, ktorý obsahuje predmetné údaje.“ K vyjadreniu žiadne listinné dôkazy nepredložil.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
12. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
13. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
14. Podľa § 146 ods. 3 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj „ObZ “), sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ “), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 52 ods. 3 OZ , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 52 ods. 4 OZ , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonávať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najneskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
20. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZSÚ “) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
22. Podľa § 7 ods. 1, 2 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
23. Podľa § 7 ods. 16, 17 ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5. b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
24. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
25. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka , výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd dospel k právnemu záveru:
28. V prvom rade súd uvádza, že podaním zo dňa 28.9.2022 žalobca prehlásil, že berie späť žalobu v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 18,- eur a 2 x 20,- eur, žiada, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Žaloba bola doručená žalovanej dňa 24.10.2022. Vzhľadom na to, že žalobca vzal sčasti žalobu späť predtým, než bola žaloba doručená žalovanej, súd v zmysle § 145 CSP konal už len o zvyšku nároku, t. j. bez rozhodovania o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 58,- eur.
29. Vzhľadom na povahu účastníkov zmlúv o spotrebiteľskom/revolvingovom úvere je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca, ako dodávateľ pri uzatváraní týchto zmlúv konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovanou - dlžníkom, ktorá je fyzickou osobou nepodnikateľom (čo vyplýva z jej označenia v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo). Uvedené zmluvy sú zmluvami spotrebiteľskými a preto je nutné na ne aplikovať príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku . Zároveň ide i o spotrebiteľské úvery podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, zák. č. 129/2010 Z.z. . Vzhľadom na uvedené je potrebné prednostne aplikovať spotrebiteľské právo.
30. Keďže ide o spotrebiteľský právny vzťah, je tu zabezpečená ochrana slabšej strany, t.j. spotrebiteľa aj v súdnom konaní. Súd v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Océano Grupo Editorial SA (spojené prípady C-240/98 až C-244/98) z úradnej moci (ex officio) bol povinný preskúmať opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa.
31. V danom prípade súd preskúmal zmluvy o úvere, ktoré uzatvoril žalobca so žalovanou cez prizmu zákonných ustanovení na ochranu spotrebiteľa a dospel k záveru, že žalobca ako veriteľ nepostupoval v súlade s § 7 ods. 1, ods. 2 a § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy s odbornou starostlivosťou, keď nepreveril dôsledným spôsobom príjmy a výdavky žalovanej ako dlžníka z úverového vzťahu. Súd vychádzal z predložených zmlúv o úvere zo dňa 6.8.2018, 10.12.2018 a 10.12.2018 a zistil, že sa v nich neuvádzajú žiadne informácie, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že žalobca dôsledne preveroval príjmy a výdavky žalovanej, jej osobné a majetkové pomery, resp. jej finančnú situáciu a možnosť splácať úver. V tomto smere jediná informácia je obsiahnutá v listine pripojenej k zmluve, označenej ako „Zistenie a zaznamenanie požiadaviek a potrieb klienta, jeho skúsenosti a znalostí týkajúcich sa poskytovania finančných služieb a finančnej situácie klienta s ohľadom na povahu finančných služieb“, kde je však obsiahnuté iba vyhlásenie žalovanej, ktorým potvrdzuje, že považuje svoju finančnú situáciu za primeranú k požadovaným finančným službám a že disponuje dostatočnými finančnými zdrojmi na uhradenie jej záväzkov vyplývajúcich z poskytovaných finančných služieb.
32. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
33. Podľa názoru súdu údaje uvedené v zmluve, vo vzťahu k skúmaniu bonity, sa javia ako nedostatočné, nakoľko z nej nevyplýva, že by žalobca bol vôbec dotazoval žalovanú, pred uzavretím zmluvy, na jej finančnú situáciu, na jej príjmy a výdavky, domáci rozpočet a pod.
34. Napokon v tejto súvislosti nie je v podstate smerodajné to, aká bola reálne finančná, resp. majetková situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom žalobca pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Splnenie odbornej starostlivosti znamená nielen povinnosť veriteľa zistiť majetkové pomery dlžníka, teda jeho príjmy a výdavky na základe jeho vyjadrenia, ale tieto skutočnosti taktiež aj preveriť, pričom súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že bonita dlžníkov v týchto prípadoch nie je dostatočne skúmaná a hlavne nie je preverovaná, keďže žalobca je nútený v mnohých prípadoch uplatňovať svoje nároky súdnou cestou, o čom svedčí aj množstvo sporov, ktoré žalobca vedie na súdoch.
35. Povinnosťou poskytovateľa úveru je vyhodnotiť úverovú schopnosť klienta tak, aby sa ubezpečil o objektívnej možnosti tohto klienta splácať úver nielen v čase poskytnutia úveru, ale v čase celého trvania úver.
36. Pokiaľ bol podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru obozretne a s odbornou starostlivosťou posudzovať schopnosť žalovaného splácať tento dlh, je zrejmé aj z dikcie zákona, že vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Porušenie odbornej starostlivosti má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Preto je potrebné, aby tieto okolnosti žalobca už pri podaní žaloby hodnoverne preukázal, aby ich mohol súd preskúmať.
37. Súd poukazuje na to, žiadal od žalobcu preukázanie splnenia odbornej starostlivosti, nakoľko v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú uvedené žiadne údaje o spôsobilosti žalovanej splácať spotrebiteľský úver, k zmluve bol pripojený iba predložený občiansky preukaz. Žalobca neozrejmil, z akých dokladov veriteľ pri poskytnutí úveru vychádzal, v tomto smere nepredložil žiadne dôkazy a nedoložil ich ani na výzvu súdu.
38. Takéto konanie veriteľa je konaním v rozpore s § 7 ods. 1, 2 ZoSÚ a hrubým porušením odbornej starostlivosti, preto je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, teda žalobca má nárok iba na vrátenie istiny.
39. Keďže žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky celkom vo výške 2.780,86 eur (909,90 + 698,16 + 1.172,80 eur) a žalovaná uhradila žalobcovi splátky v celkovej výške 673,76 eur (284,60 + 209,16 + 180,- eur), zostáva jej uhradiť rozdiel vo výške 2.107,10 eur. Preto súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2.107,10 eur a vo zvyšku žalobu zamietol.
40. Podľa § 232 ods. 3 CSP , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
41. Podľa § 232 ods. 4 CSP , ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
42. Pokiaľ ide o povolenie žalovanej uhrádzať žalobcovi priznané plnenie v splátkach, súd aplikoval ustanovenie § 232 ods. 3 CSP upravujúce lehotu, v ktorej je potrebné splniť povinnosť uloženú v rozsudku. Základná zákonná lehota je tri dni a začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Zákonná úprava tejto lehoty však pripúšťa výnimku, keď v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu lehotu, čo zahŕňa aj možnosť určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí súd, pričom súd súčasne môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (§ 232 ods. 4 CSP ). Je zrejmé, že povolenie splátok povinnému subjektu (žalovanej) je vždy zásahom do práva oprávneného subjektu (žalobcu) na dosiahnutie priznaného plnenia, avšak tento zásah je vyvážený právom povinného na zachovanie dôstojných životných podmienok. Napokon aj pre žalobcu je prijateľnejšie dosiahnuť dobrovoľné plnenie, hoci postupne, než byť odkázaný na neistý výsledok exekučného konania v prípade neschopnosti povinného zaplatiť priznané plnenie naraz. Pre úvahu či priznať výhodu splátok bude najmä výška priznaného nároku, platobná schopnosť žalovanej, v konaní prejavovaná snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé ( R 117/1967). Z hľadiska ustálenej
rozhodovacej praxe súdov výška priznaných splátok by mala byť primeraná tak, aby dlh bol splatený najneskôr približne do troch rokov od právoplatnosti rozsudku a výška splátok by súčasne nemala byť nižšia ako výška dohodnutých mesačných splátok v uzatvorenej spotrebiteľskej úverovej zmluve.
43. V danom prípade žalovaná požiadala na súdnom pojednávaní o splátky v maximálnej výške 20,- eur z dôvodu, že nepracuje ona ani jej manžel, vykonávajú iba aktivačné práce pre získanie príspevku v hmotnej núdzi. Celý príjem ich domácnosti je výške 410,- eur. Z uvedeného príjmu žalovaná platí elektrinu cca 100,- eur, vodu 25,- eur, ďalej zabezpečuje potraviny, má výdavky na školy pre deti, syn chodí do školy v E. F., s čím sú spojené náklady na cestovné na autobus, na stravu.
44. Vzhľadom na takto zistené pomery žalovanej a výšku dlžnej sumy, k úhrade ktorej ju súd v tomto konaní zaviazal (celá žalovaná istina 2.107,10 eur, v čom nie je započítaný priznaný úrok z omeškania) je žiadosť žalovanej o povolenie splátok nepochybne dôvodná. Zároveň však povolenie splátok vo výške 20,- eur v zmysle návrhu žalovanej by však znamenalo, že len istinu by žalovaná splácala 105 mesiacov, teda takmer 9 rokov (8 rokov a 9 mesiacov), čo je v rozpore so súdnou praxou, ktorá je dlhodobo ustálená na závere, že v prípade povolenia splácania rozhodnutím súdu priznanej pohľadávky žalobcu, je potrebné splácanie nastaviť tak, aby dlh bol splatený najdlhšie do troch rokov od právoplatnosti súdneho rozhodnutia. V opačnom prípade by, došlo k nedôvodnému zvýhodneniu dlžníka oproti jeho veriteľovi. Je potrebné poukázať na to, že ak žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu teraz prejednávané úverové zmluvu, musela si byť vedomá svojich povinností a zodpovednosti uvedené úvery aj s príslušenstvom riadne splácať. Napriek tomu, že žalovaná úvery riadne nesplácala, na základe čoho pristúpil veriteľ k ich predčasnému zosplatneniu, čím žalovaná stratila možnosť tieto dlhy ďalej splácať a vznikla jej povinnosť uhradiť úvery s úrokmi naraz, žalovaná ani naďalej úvery nesplácala.
45. V danom prípade tak súd, po preskúmaní majetkových a rodinných pomerov žalovanej, uzatvára, že táto sa nachádza v takej sociálnej situácii, že požadovať od nej zaplatenie pohľadávky v bežnej paričnej lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, by bolo pre ňu neprimerane tvrdé a mohlo by ju existenčne ohroziť. Zároveň však nie je možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby na zaplatenie súdom priznanej pohľadávky čakal tak dlho, pričom súd pripomína, že okrem istiny 2.107,10 eur je žalovaná zaviazaná aj k zaplateniu úrokov z omeškania. Vzhľadom na takto vysokú pohľadávku žalobcu, majetkové pomery žalovanej a požiadavku súladnú s ustálenou súdnou praxou, aby pohľadávka žalobcu bola splatená najneskôr do troch rokov od rozhodnutia súdu, dospel súd k záveru, že v danom prípade je dôvodné žalovanej povoliť splácanie dlhu v splátkach vo výške 60,- eur mesačne pod následkom straty výhody splátok, čo znamená, že omeškanie so splatením čo i len jednej splátky, bude mať za následok zročnosť celej pohľadávky. Konajúci súd má za to, že takáto výška splátky je proporcionálna jednak k možnostiam žalovanej tak, aby jej zostali prostriedky na základné životné potreby a dostala ešte možnosť pohľadávku splácať, keďže nie je v jej možnostiach uhradiť ju jednorazovo a na druhej strane k dôvodnej požiadavke veriteľa, aby jeho doteraz riadne žalovanou nesplácaná pohľadávka, bola čo najskôr uhradená.
46. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej aj zaplatenia úrokov z dlžných úverových istín, a to vo výške 18 % a 27 % ročne tak, ako je to špecifikované v podanej žalobe. Vzhľadom na to, že súd považoval úver poskytnutý žalovanej za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ), nárok žalobcu na zaplatenie úrokov vo výške 18 % a 27 % ročne z dlžných úverových istín zamietol.
47. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
48. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
49. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
50. Zásadný vplyv na rozhodnutie vo vzťahu k nároku žalobcu na príslušenstvo pohľadávky, konkrétne vo vzťahu k úrokom z omeškania má skutočnosť, kedy sa žalovaná dozvedela o zosplatnení úveru.
51. Žalovanej bol na základe zmluvy 1 poskytnutý úver vo výške 909,90 eur, žalovaná z tohto úveru uhradila splátky v sume celkom 284,60 eur, zostáva jej uhradiť rozdiel 625,30 eur. Žalobca úver zo zmluvy 1 zosplatnil ku dňu 4.2.2020 a oznámenie zo dňa 5.2.2020 o tomto vyhlásení mimoriadnej splatnosti si žalovaná prevzala dňa 7.2.2020.
52. Na základe zmluvy 2 žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 698,16 eur, žalovaná z tohto úveru uhradila splátky v sume celkom 209,16 eur, zostáva jej uhradiť rozdiel 489,- eur. Žalobca úver zo zmluvy 2 zosplatnil ku dňu 3.1.2020 a oznámenie zo dňa 15.1.2020 o tomto vyhlásení mimoriadnej splatnosti si žalovaná prevzala dňa 15.1.2020.
53. Na podklade zmluvy 3 žalovaná čerpala finančné prostriedky v celkovej sume 1.172,80 eur a splátky na uvedený úver realizovala celkom v sume 180,- eur, ostáva jej uhradiť rozdiel 992,80 eur. Žalobca úver zo zmluvy 3 zosplatnil ku dňu 16.1.2020 a oznámenie zo dňa 23.1.2020 o tomto vyhlásení mimoriadnej splatnosti si žalovaná prevzala dňa 15.1.2020.
54. Žalovaná sa dostala do omeškania so splatením dlžných súm odo dňa nasledujúceho po dni, keď jej bolo doručené oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške 5,00 % ročne, avšak len z priznaných súm a odo dňa nasledujúceho po dni, keď jej bolo doručené oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti toho – ktorého úveru tak, ako je to presne špecifikované v enunciáte tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania žalobu zamietol.
55. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
56. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania práva.
57. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
58. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP . Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z uplatnenej sumy. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 2.866,43 eur, úspešný bol v časti 2.107,10 eur čo predstavuje 73,50 %. V časti o zaplatenie sumy 759,33 eur bola úspešná žalovaná, t.j. v rozsahu 26,50 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného). Celková miera úspechu žalobcu je teda 47 % (73,50 – 26,50). Súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 47 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.