Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6Er-1019-2009.pdf
PDF · 73.43 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/1019/2009
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, Žilina, IČO: 36 403 008, proti povinnému: F. P., M.. XX.XX.XXXX, Q. U. P. XXX/X, C. L., pre vymoženie pohľadávky 107,19 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Martišíkom, so sídlom Exekútorského úradu v Púchove, Samoty 1061, pod sp. zn. EX 946/09, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e. Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Martišíkovi trovy exekúcie vo výške 46,37 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Martišíkom sa dňa 25.11.2009 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 946/09 na vymoženie pohľadávky vo výške 107,19 eura s príslušenstvom. Pohľadávka bola priznaná vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/263/2004-29 zo dňa 10.02.2005. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 020396* zo dňa 16.12.2009, ktoré tunajší súd v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) udelil na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 107,19 eura s príslušenstvom a trovy exekúcie.
Písomným podaním, doručeným dňa 15.10.2013, predložil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že vykonaním úkonov smerujúcich k uskutočneniu exekúcie nebol zistený žiaden majetok povinného.
Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 43,03 eura + DPH podľa platnej sadzby, predložil ich špecifikáciu a kompletný exekútorský spis.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Majetkové pomery povinného sú predmetom zisťovania zo strany súdneho exekútora, ktorý je v priebehu exekúcie povinný zákonom stanoveným spôsobom zisťovať všetky možnosti uspokojenia pohľadávky oprávneného. V prípade, že súdny exekútor dospeje k záveru o nemajetnosti povinného, t. j. k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, má možnosť podať podnet na zastavenie exekúcie. Z predloženého exekútorského spisu mal súd za preukázané, že súdny exekútor dostatočným spôsobom zisťoval majetok povinného. Povinný nepoberá na území Slovenskej republiky žiadny príjem, nie je evidovaný v evidencii Sociálnej poisťovne, nevlastní žiadne motorové vozidlo ani žiadne nehnuteľnosti. Na základe uvedeného tak nie je možné exekúciu vykonať žiadnym zo zákonných spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Súd sa preto stotožnil s názorom súdneho exekútora o potrebe zastavenia exekúcie, nakoľko jej ďalším vykonávaním by pre nemajetnosť povinného vznikali ďalšie neúčelné trovy, ktoré by v konečnom dôsledku znášal oprávnený. Na základe uvedeného tak súd v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku trovy exekúcie znáša pri nemajetnosti povinného oprávnený, preto ho súd zaviazal na ich zaplatenie súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Martišíkovi, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd priznal súdnemu exekútorovi minimálnu výšku odmeny 33,19 eura, ktorú si uplatnil za výkon exekučnej činnosti, a to v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 vyhlášky.
V zmysle § 22 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi priznaná náhrada hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 5,45 eura, a to za doručenie žiadosti o udelenie poverenia - 1,60 eura, upovedomenia o začatí exekúcie - 1,60 eura, žiadosti o poskytnutie súčinnosti - 0,40 eura a podnetu na zastavenie exekúcie spolu s exekútorským spisom - 1,85 eura. Súdnemu exekútorovi nepatrí náhrada hotových výdavkov, špecifikovaných ako telefóny, fax, internet a kancelárske náklady. Súd má za to, že uvedené náklady sú zahrnuté v odmene podľa § 14 vyhlášky a zároveň poukazuje na to, že v praxi je nemysliteľné, aby pri každom jednom rozhodovaní o trovách exekúcie preskúmaval takéto drobné, z pohľadu celkových trov exekúcie iba nepatrné položky, ktoré sú vo väčšine prípadov v konečnom dôsledku aj tak objektívne nepreskúmateľné. Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene bezpochyby aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a náležite preukázané. Nie každý hotový výdavok exekútora je možné považovať za vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, aj keď má vzťah k výkonu jeho činnosti. Súd považuje za extenzívny a neprípustný taký výklad § 22 vyhlášky, ktorý umožňuje exekútorovi považovať všetky svoje náklady za hotové výdavky vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Pri takejto forme výkladu by bolo možné za tieto považovať aj úhrady za prenájom kancelárskych priestorov, úhrady za spotrebu vody, elektrickej energie a všetky ostatné, tzv. nepriame náklady vznikajúce exekútorskému úradu. Súdnemu exekútorovi nebola priznaná ani náhrada poštovného za vrátenie poverenia a zaslanie faktúry na úhradu trov exekúcie, nakoľko ide o budúce výdavky nespĺňajúce podmienku preukázateľnosti. Súdny exekútor má nárok iba na náhradu tých hotových výdavkov, ktoré boli účelne vynaložené do času rozhodovania súdu o trovách exekúcie.
Nakoľko je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd v súlade s § 196 druhej vety Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu a náhrady vo výške 38,64 eura o 20 % DPH, t. j. o 7,73 eura. Celkové trovy exekúcie tak predstavujú 46,37 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 OSP, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.