Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Co-576-2013.pdf
PDF · 92.89 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/576/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi N. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., Q. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, v konaní zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom AK Svidník, Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie 1 321,78 Eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 27. 06. 2013, č. k. 17C/20/2013-142, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS trovy odvolacieho konania vo výške 29,29 € do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka JUDr. Igorovi Šafrankovi, advokátovi so sídlom vo Svidníku, Ul. Sov. hrdinov 163/66, na číslo účtu: XXXXX-XXX/XXXX, VS: XXXXXXX.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol a uložil mu povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 79 Eur v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Taktiež mu uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia vo výške 165,70 Eur do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka vedený vo C. N., č. účtu: XXXXX-XXX/XXXX, VS: XXXXXXX.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 1321,78 eur s príslušenstvom z dôvodu, že s odporcom právny predchodca navrhovateľa uzatvoril dňa 10. 06. 2001 zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej poskytol navrhovateľovi úverový rámec vo výške 1327,76 eur. Odporca si povinnosti z uzavretej zmluvy riadne neplnil a uhradil len 40 eur.
V skrátenom konaní súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 9 Ro/425/2012 - 26 zo dňa 08. 11. 2012 , voči ktorému podal vedľajší účastník na strane odporcu odpor, v ktorom vzniesol námietku premlčania. Proti platobnému rozkazu podal odpor aj odporca.
Po vykonanom dokazovaní prvostupňový súd návrh zamietol z dôvodu premlčania nároku a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti rozhodnutiu sa odvolal navrhovateľ proti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka. Uznesenie v tejto časti žiadal zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 46,22 €.
Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že cieľom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa a zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka (§ 93 ods. 2 O. s. p.). Zastáva názor, že vedľajší účastník
- združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva.
Z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z. vyplýva, že cieľom novelizácie Občianskeho súdneho poriadku bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv a umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby, najmä združenia na ochranu spotrebiteľov. Navrhovateľ je toho názoru, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktorý bude v danej oblasti aj materiálne a personálne vybavený a odborne kompetentný.
Poukázal na to, že z vlastných skúseností má vedomosť, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu oznámením o vstupe do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov. Z toho je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia.
Navrhovateľ je toho názoru, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. Združenie v konaní nevystupuje ako splnomocnený zástupca odporcov, ktorí o vstupe združenia do konania pravdepodobne ani nemali žiadnu vedomosť.
K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril vedľajší účastník. Uznesenie žiadal potvrdiť ako vecne správne a priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 46,22 €, a to za jeden úkon právnej pomoci, vyjadrenie k odvolaniu vo výške 30,71€ a režijný paušál 7,81 €.
K námietkam uvedeným v odvolaní uviedol, že podľa § 93 ods. 4 O. s. p. má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti, ako účastník, koná však iba sám za seba. Právo na zástupcu má z rovnakých dôvodov, z akých ho má navrhovateľ. Považoval za absurdné, ak navrhovateľ, ako účastník konania zastúpený advokátom upiera právo na zastúpenie advokátom inému účastníkovi. V prípade navrhovateľa ide o nad národnú korporáciu, ktorá za posledné 2 roky vykázala tržby v hodnote takmer jednej 1 mld. eur. Vedľajší účastník je nemajetné združenie, ktorému dáva legitimáciu na jeho činnosť samotný zákon o ochrane spotrebiteľa a túto činnosť priamo vyžaduje aj článok 169 a Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno odvodiť aj z článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Poukázal nato, že konanie bolo zastavené po tom, čo navrhovateľ zobral návrh späť v celom rozsahu po vydaní platobného rozkazu, čo sa stalo v dôsledku ich aktivity. Ich účasť v konaní je pre spotrebiteľa efektívna v zmysle cieľov a účelu, na ktorý je združenie založené.
Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na to, že združenie má v radoch členov, ktorý evidentne majú právnické vzdelanie, skutočnosť je taká, že iba jediná členka združenia má právnické vzdelanie, avšak právnu prax nevykonáva. Túto námietku však považujú za nenáležitú, pretože im nemožno upierať právo na právneho zástupcu vzhľadom na predmet ich činnosti.
Pokiaľ navrhovateľ argumentuje, že združenie má možnosť využívať určenú podporou ministerstva, poukázal na reálnu skúsenosť združenia, keď po opakovaných žiadostiach Ministerstvo hospodárstva SR schválilo a poukázalo Združeniu finančnú podporu vo výške 4.000 eur, pričom je realita praxe je úplne iná a podpora štátu je skôr v rovine iluzórnej ako skutočnej. Takýto finančný príspevok pri objeme činnosti vykonávanej Združením nepokrýva ani len poštové výdavky. Je taktiež nerozhodné, akú mali vedomosť o predmete sporu pred vstupom do konania, ale z povahy veci vyplýva, že ich vedomosť postačovala na to, aby sa stali vedľajším účastníkom, čo sa stalo, nakoľko s nimi súd v tomto postavení koná. Pred vstupom do konania nemohli mať o predmete sporu nijaké informácie, len tie, ktoré získali žiadosťou predsedovi okresného súdu podľa platných predpisov.
Súd pri rozhodovaní o trovách vedľajšieho účastníka postupoval v súlade s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a v súlade s ustálenou súdnou praxou a právnou teóriou. Poukázal na článok 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorého únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.
Podľa článku 38 Charty základných práv EÚ platí, že politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa.
Podľa článku 47 Charty základných práv EÚ každý, koho práva a slobody zaručené právom únie sú porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu v napadnutej časti potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo výroku rozhodol správne. Taktiež sa stotožňuje s jeho odôvodnením rozhodnutia v celom rozsahu. Prvostupňový súd správne aplikoval príslušné normy práva, rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Z tohto dôvodu sa odvolací súd obmedzuje len na skonštatovanie správnosti daného rozhodnutia a na doplnenie dôvodov správnosti tohto rozhodnutia v súvislosti s podanými konkrétnymi námietkami uvedenými v odvolaní.
Navrhovateľ v odvolaní ako odvolací dôvod uviedol nesprávne právne posúdenie veci, teda odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Keďže navrhovateľ namieta nesprávne rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd zisťoval, či prvostupňový súd použil predpis, ktorý mal použiť. Z rozhodnutia vo veci samej je zrejmé, že okresný súd rozhodoval v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, pričom na rozhodnutie o trovách aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle daného ustanovenia je pre rozhodovanie o trovách konania rozhodujúci výsledok konania a úspechu toho ktorého účastníka vo veci. Je nepochybné, že navrhovatelia v konaní nebol úspešný, úspešný v celom rozsahu bol odporca a vedľajší účastník, preto majú právo na náhradu trov konania.
Námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní odvolací súd neakceptoval, pretože nie sú dôvodné. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na rozhodnutia súdov v obdobných veciach týkajúcich sa navrhovateľa, ale priamo aj na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15 Co/92/2012, 15 Co/214/2012.
K námietkam navrhovateľa ohľadom práva vedľajšieho účastníka na zastúpenie a účelnosť týchto trov odvolací súd poukazuje na čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Tak ako navrhovateľ má právo nechať sa zastúpiť právnym zástupcom, takisto každý účastník súdneho konania za rovnakých podmienok môže toto právo garantované ústavou využiť za podmienok, ktoré v danom prípade bližšie upravuje Občiansky súdny poriadok.
V ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Z ustanovenia § 18 O. s. p. vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie.
Podľa § 24 O. s. p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. V zmysle § 25 ods. 1 O. s. p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.
Z citovaných ustanovení vyplýva rovnaké právo každého účastníka, teda aj vedľajšieho účastníka nechať sa v konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by takéto právo vedľajší účastník nemal. Vedľajší účastník správne vo vyjadrení k odvolaniu argumentuje princípom tzv. „rovnosti zbraní“, pričom aj navrhovateľ využil zákonné právo a je zastúpený advokátskou kanceláriou, avšak toto právo upiera vedľajšiemu účastníkovi, resp. ho spochybňuje poukazujúc na to, že takéto trovy nie sú účelné. Pre takýto záver nie je žiaden rozumný dôvod, pričom odporuje vyššie citovanej právnej úprave.
Vedľajší účastník má v občianskom súdnom konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na strane ktorého stojí (§ 93 ods. 4). V zmysle odseku 3 do konania vstupuje z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. V danom prípade vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu, pričom nenastala situácia, ktorú predpokladá citované ustanovenie v poslednej vete, že by musel súd o prípustnosti vedľajšieho účastníka rozhodovať. Vstup vedľajšieho účastníka do konania nie je podmienený v takomto prípade súhlasom spotrebiteľa a dokonca ani jeho vedomosťou o vstupe združenia do konania.
Ustanovenie § 137 Občianskeho súdneho poriadku vymenúva trovy konania, medzi ktoré patrí aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, pričom takouto ochranou je aj združenie. V citovaných ustanoveniach je zákonodarcom implementovaná Smernica o ochrane spotrebiteľa č. 93/13/EHS pred nekalými zmluvnými podmienkami v čl. 7 stanovenú povinnosť členských štátov umožniť, aby organizácie na ochranu spotrebiteľov mali adekvátne a účinné prostriedky na ochranu spotrebiteľských práv. Týmto účinným prostriedkom je vstup občianskeho združenia do konania na strane spotrebiteľa a jeho postavenie vedľajšieho účastníka s procesnými právami. Umožniť na jednej strane občianskemu združeniu vstúpiť do konania, ale nepriznať mu, ak je v konaní úspešný, právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil, vrátane právneho zastúpenia, je popri už vyššie uvedenom aj nesprávnym výkladom čl. 7 citovanej Smernice o nekalých zmluvných podmienkach, čo v konečnom dôsledku by v praxi znamenalo, že združenie na ochranu práv spotrebiteľov by odrádzalo od vstupu do ďalších konaní, ale na druhej strane by dodávateľovi umožňovalo bez rizika si od spotrebiteľov naďalej uplatňovať neprijateľné zmluvné podmienky.
Navrhovateľ v odvolaní uvádza, že vynaložené trovy nie sú účelne vynaloženými. Účelnosť vynaložených trov obsahuje možnosť súdu skúmať, či takto vynaložené trovy konania účastníka konania v zmysle § 137 O. s. p. sú v rozsahu, ktoré sú potrebné na realizáciu jeho práva.
Z hľadiska účelnosti trov prvostupňový súd tieto priznal správne, keďže išlo o základné úkony právnej pomoci, z ktorých vedľajší účastník vychádzal pri návrhu na nahradenie trov konania.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p., keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný vedľajší účastník, preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania, ktorá pozostáva z odmeny za jeden úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 10. 10. 2013 v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
Odvolací súd v danom prípade zastáva iný názor pri výpočte odmeny za právne zastupovanie v odvolacom konaní v prípade, ak odvolanie bolo podané len do trov konania s prihliadnutím na principiálnu zásadu, že vo všetkých prípadoch súd rozhoduje rovnako. Túto úvahu odôvodňuje tým, že v súdnej praxi nastalo niekoľko prípadov, keď predmetom konania vo veci samej boli vysoké hodnoty a predmetom odvolania sa stali len trovy konania vo vzťahu k nesprávnemu výpočtu, ktorý predstavoval rádovo sumy do 10 €. V takomto prípade by mohla nastať situácia, kedy odmena za právne zastúpenie v prípade rozhodovania o trovách konania by bola nepomerne vysoká a nedôvodná.
Preto odvolací súd v takomto prípade vychádza zo skutočnosti, že tarifná odmena advokáta za zastupovanie v odvolacom konaní, pokiaľ predmetom je výška priznaných trov, vyplýva z tarifnej hodnoty, ktorá predstavuje výšku namietaných trov konania, pričom tento nárok posudzuje podľa § 10 citovanej vyhlášky, pretože skutočným predmetom konania, v ktorom v danom prípade sa poskytuje právna pomoc, je len výška trov konania.
V rozhodovanom prípade odvolací súd vychádzal z namietanej hodnoty, ktorou je suma priznaných trov prvostupňového konania vo výške 165,70 €. Podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky patrí odmena advokátovi za jeden úkon právnej pomoci vo výške 16,60 € a 7,81 € režijný paušál, k tomu 20% DPH vo výške 4,88 €, spolu 29,29 €.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.