Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-238-2013.pdf
PDF · 93.65 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/238/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Andrey Mazákovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti X. U. nar. XX.X.XXXX a P. U. nar. X.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov K. U. nar. X.X.XXXX bývajúcej v M. na T. ul. č. XX a U. U. nar. X.X.XXXX bývajúceho v M. na I. ul. č. XX v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 10.5.2013 č.k. 23P 221/2012-111 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre maloleté deti naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 9.10.2009 sp.zn. 20C 36/2009 u mal. X. zo 75 € mesačne na 105 € mesačne od 1.9.2012 a mal. P. z 50 € mesačne na 70 € mesačne od 1.9.2012, ktoré je otec povinný platiť matke maloletých detí vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2012 do 30.4.2013 pre maloletú X. vo výške 240 € a mal. P. vo výške 152,35 € zaviazal otca zaplatiť matke maloletých detí do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrh matky ako neopodstatnený zamietol alebo zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu. V prípade zvýšenia výživného žiadal povoliť splátky dlžného výživného. Uviedol, že predsedovi Okresného súdu Košice II podal sťažnosť na sudcu z dôvodu porušenia zásad dôstojnosti súdneho konania. Namietal, že ide o neobjektívne posúdenie veci, pretože kolízny opatrovník doporučil zvýšiť výživné pre maloleté deti s prihliadnutím na ich vek, odôvodnené potreby, ako aj na majetkové možnosti a schopnosti otca. Domnieva sa, že kolízny opatrovník pravdepodobne vychádzal len z domnienok o jeho možnostiach a majetkových pomeroch, pretože jeho bydlisko nikdy nenavštívil, tak nemôže objektívne posúdiť majetkové pomery. Je pravdou, že bol predvolaný na ÚPSVaR, ale ohľadom jeho majetkových pomerov sa nič nezisťovalo. Namietal tiež konštatovanie súdu, že jeho priateľka sa má finančne podieľať na chode domácnosti, pričom je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce a poberá len výživné na svojho maloletého syna 75 € mesačne a rodinné prídavky 20 €. Okrem toho mala príjem z dohody o vykonaní práce zhruba 40 € mesačne. Z týchto finančných prostriedkov hradí školskú družinu 11 € a obedy v školskej jedálni synovi 20,20 €. Platí synovi životnú poistku 20 € a 16,20 € mesačne. Svoje životné poistenie platí 21 € mesačne a za mobil 25 € mesačne. Po spočítaní týchto výdajov je nepravdepodobné, aby sa mohla nejako podieľať na nákladoch na spoločnú domácnosť. Jej finančná situácia sa zmenila, pretože jej vypomáhala matka žijúca v V., ktorá bola prepustená z organizačných dôvodov a momentálne má príjem len 300 €. Ďalej uviedol, že jeho jediným majetkom, ktorý má nejakú cenu, je trojročný plazmový TV Samsung, ktorý dostal ako dar od otca
k Vianociam v roku 2011 a skoro trojročný notebook značky Asus, ktorý si kúpil na splátky po 13 € mesačne a dvojročná tlačiareň HP v nákupnej cene 49 €, ktorá bola kúpená matkou jej priateľky. Uviedol, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a to, že v čase súdneho pojednávania 10.5.2012 mal výdaje spojené s bývaním 226 € (nájomné a inkaso), čo sa zmenilo 29.5.2012, pretože bola zvolaná domová schôdza a na základe koncoročného vyúčtovania sa zmenili zálohové platby na 306 € mesačne. Domnieva sa, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko na strane 3 uviedol, že tri a pol roka po rozhodnutí súdu o rozvode manželstva na 90 % voľnočasové aktivity detí zabezpečovala matka, situácia sa zmenila až v septembri 2012, kedy sa aj otec na podnet matky začal stretávať s deťmi v priemere každý druhý víkend. Uvedené tvrdenie absolútne nekorešponduje so skutočnosťou, pretože práve matka mu odmietala dávať deti na víkend, pričom táto skutočnosť bola následne hlásená aj na polícii a kolíznej opatrovníčke. Rovnako lekárka detí MUDr. I.Á. navrhla 13.8.2012 psychologické vyšetrenie dcéry X., lebo mala po konzultácii s ním pravdepodobne podozrenie, že hlavne dcéra X. je proti nemu matkou ovplyvňovaná. Nastali tiež situácie, kedy matka detí ich odmietla prevziať, preto bol nútený zobrať ich so sebou do práce, prípadne prišla matka pre deti v podnapitom stave cca o 22.00 hod.. Ďalej namietal, že súd vychádzal z nesprávnej výšky jeho priemerného mesačného čistého príjmu 609,50 €, nakoľko jeho priemerný čistý príjem za rok 2012 bol 519,10 €. Podotkol, že výživné pre maloleté deti spolu v sume 125 € bolo stanovené v roku 2009, kedy zarábal v priemere 600 €,v súčasnej dobe je to priemerne 533 €, z čoho má platiť výživné spolu 175 €. Príjem matky detí sa naopak zvýšil. Určené výživné vzhľadom na svoje príjmy a nevyhnutné výdaje nie je schopný uhrádzať. V prílohe predložil sťažnosť na konajúcu sudkyňu doručenú Okresnému súdu Košice II z 22.5.2013, predpis zálohových platieb SVB I. XX M., evidenciu dochádzky do zamestnania za máj, júl, august 2011 a júl, august 2012, potvrdenie ÚPSVaR Košice zo 4.6.2013 o evidencii jeho priateľky W. L. v evidencii uchádzačov o zamestnanie, poukazný lístok všeobecnej lekárky pre deti a dorast MUDr. M. I. z 13.8.2012 na psychologické vyšetrenie z dôvodu, že deti sú v konfliktnej situácii po rozvode rodičov a konflikty sú aj medzi súrodencami, upovedomenie OR PZ v Košiciach z 5.6.2013 o odstúpení veci vo veci prečinu marenia výkonu súdneho rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona z dôvodu vecnej príslušnosti odboru kriminálnej polície, potvrdenie o vykonaní ústneho oznámenia otcom detí 5.3.2010 na OR PZ Košice - Západ a 31.5.2013. Ďalej predložil výplatné pásky od januára 2012 do marca 2013.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že maloleté deti sa s otcom pravidelne nestretávajú nie jej zavinením, ale trucovitým správaním otca a robením schválností. Aj styk počas prázdnin nechala na otca detí, pretože je ochotná sa prispôsobiť, avšak žiadnej odpovede sa nedočkala. Požiadala o pomoc aj kolíznu opatrovníčku a nebolo to po prvýkrát, kedy boli problémy so stykom a to už od marca 2009, či už v priebehu školského roka alebo v súvislosti s prázdninami. Aspoň na týždeň syna P. prihlásila do tábora, za čo zaplatila 120 € plus doprava a vreckové. Otec detí samozrejme neprispeje ani centom. Financie jej však nedovoľujú poslať aj dcéru X.o i len do prímestského tábora. Ďalej má dcéra nosiť strojček na zuby, ktorý má stáť 200 až 300 €. O rok to čaká aj syna. Odvolanie podané otcom detí ju maximálne uráža a je plné lží, keď dokonca tvrdí, že prišla pre deti v podnapitom stave. Pokiaľ otec namietal, že žije na hranici chudoby, nedá jej nespomenúť novú kuchynskú linku, prerobenú kúpeľňu, nový nábytok a elektroniku vo všetkých izbách a podobne. To všetko za posledné štyri roky. Byt, v ktorom býva, bol jeho vlastníctvom 10 rokov, ale keď sa v roku 2009 dozvedel o podaní návrhu na rozvod, prepísal ho z taktických dôvodov na svojho otca. Rovnako aj auto, ktoré spoločne kúpili v roku 2008. Býva v 4-izbovom byte a má psa. Prečo nejde bývať do menšieho, keď je na tom tak zle s platením nájomného. Z odvolania vyplýva, že jeho priateľka nie je schopná uživiť seba a svojho syna. Potom ostáva otázka, kto ju živí. Považuje za absurdné, že otec detí živí priateľku, jej syna a psa, avšak čo vlastné deti. Pokiaľ dokladoval, že mal dovolenku, to ešte neznamená, že ju strávil so svojimi deťmi. V lete 2012 mal deti 10 dní v júli a 10 dní v auguste. Počas predchádzajúcich rokov 2009 až 2011 s deťmi strávil 10 dní v júli. Aj to deti po dvoch dňoch plakali, že chcú ísť domov, pretože nevládali počúvať jeho nadávky na ňu a starú matku. Pokiaľ ide o výmenný lístok, zaujímal by ju nález, ktorý zrejme neexistuje. Nevie, prečo vec nedoriešil do konca. Zrejme sa bál výsledku.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zvýšení výživného pre maloleté deti, počiatku plnenia takto určeného výživného, dlžnom výživnom, ako aj o jeho splatnosti, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine je výrazná zmena pomerov na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí sa jednať o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v tomto prípade ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je však vždy limitované možnosťami a schopnosťami rodičov. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Odôvodnené potreby, ktoré súd zohľadňuje pri určení výživného, sú rôzne podľa okolností každého konkrétneho prípadu. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd tiež povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných osôb, rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti s tým, že nie je smerodajné, či výživné pre ďalšie oprávnené osoby, ktorým sú rodičia povinní zabezpečovať výživu bolo určené súdom a v akom rozsahu. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného pre maloleté deti. Za podstatnú a trvalú zmenu pomerov v tomto prípade považoval odvolací súd podstatné zvýšenie odôvodnených potrieb maloletých detí v súvislosti s ich vekom, školskou dochádzkou a mimoškolskou činnosťou, nakoľko v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom (v roku 2009) mal. X. bola žiačkou 4. ročníka základnej školy a mal. P. navštevoval materskú škôlku, pričom v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa bola mal. X. žiačkou 7. ročníka základnej školy a mal. P. 3. ročníka základnej školy. U matky došlo k zvýšeniu príjmu oproti predchádzajúcej úprave výživného z 630,73 € na 769,75 €. Otec dosahoval v čase predchádzajúcej úpravy výživného priemerný mesačný čistý príjem 499,64 € s tým, že priemerný čistý príjem otca v období od januára 2012 do februára 2013 bol 528,07 €, ako nepochybne vyplýva z opisu jeho mzdového listu nachádzajúceho sa v spise (č.l. 99), ktorý zároveň korešponduje s potvrdením o príjme pracovníka doručeného konajúcemu súdu v priebehu odvolacieho konania. Súd prvého stupňa síce uviedol príjem otca v uvedenom období 609,50 € mesačne s tým, že išlo o chybu v počítaní, ktorú môže súd prvého stupňa odstrániť postupom podľa § 164 O.s.p. (opravné uznesenie). Z uvedeného teda vyplýva, že u otca k podstatnému nárastu príjmu od predchádzajúcej úpravy výživného nedošlo. Nakoľko pre zmenu rozhodnutia o výživnom v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine postačuje podstatná a trvalá zmena pomerov len na jednej strane, t.j. buď na strane oprávneného alebo len na strane povinného a s prihliadnutím na podstatné zvýšenie odôvodnených potrieb detí je výživné určené súdom prvého stupňa pre mal. X. 105 € mesačne a mal. P. 70 € mesačne primerané, zohľadňujúce však len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletých detí, ktoré sú vo veku intenzívneho fyzického rastu a duševného dospievania a je nepochybné, že matka dopĺňa zdroj ich výživy na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj v rozsahu zodpovedajúcom svojmu príjmu berúc do úvahy aj jej
osobnú starostlivosť primeranú veku maloletých detí, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je podstatne vyšší ako podiel otca. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd dodáva, že jeho pomery, na ktoré sa odvoláva, sú vyjadrené v napadnutom rozsudku zvýšením výživného len na 105 €, resp. 70 € mesačne, pretože výrazné zvýšenie odôvodnených potrieb detí by zjavne odôvodňovalo zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu berúc do úvahy najmä časové obdobie, ktoré uplynulo od predchádzajúcej úpravy rozsahu výživného a terajší príjem mu umožňuje aj po odpočítaní relevantných výdavkov plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom v rozsahu určenom súdom prvého stupňa. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. K odvolacej námietke otca týkajúcej sa nákladov na bývanie, na ktorých sa podľa jeho vyjadrenia nemôže podieľať jeho priateľka, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti spolu so svojím maloletým dieťaťom, je potrebné zdôrazniť, že záver súdu prvého stupňa o tom, že i jeho priateľka sa má podieľať na úhradách spojených s bývaním a domácnosťou, sú správne, nakoľko otcovi vyživovacia povinnosť k priateľke a ani jej synovi nevzniká a úhrady nákladov na bývanie a domácnosť aj za priateľku a jej syna nemôžu byť na úkor jeho zákonnej vyživovacej povinnosti k jeho vlastným maloletým deťom. Z uvedeného dôvodu sú odvolacie námietky týkajúce sa aj zvýšenia nájomného a inkasa, resp. zálohových platieb za byt po rozhodnutí súdu prvého stupňa irelevantné a je potrebné zdôrazniť, že zvyšovanie cien rovnako postihuje aj matku maloletých detí. Pokiaľ ide o odvolacie námietky týkajúce sa styku otca s maloletými deťmi, odvolací súd konštatuje, že tieto sú vo vzťahu k predmetu konania, ktorým je zvýšenie výživného bezpredmetné a to aj z hľadiska časového, keďže ide o okolnosti netýkajúce sa rozhodného obdobia, t.j. od septembra 2012, kedy bol podaný návrh na zvýšenie výživného. Vo vzťahu k odvolacej námietke, že došlo k neobjektívnemu posúdeniu veci kolíznym opatrovníkom, ktorý navrhol zvýšiť výživné, odvolací súd dodáva, že kolízny opatrovník je zástupcom maloletých detí v konaní pred súdom s rovnakými oprávneniami a povinnosťami, aké majú ostatní účastníci konania, medzi ktoré patrí aj právo vyjadriť sa k návrhu, k dokazovaniu a učiniť záverečný návrh po vykonanom dokazovaní s tým, že skutkový stav následne posudzuje súd a aplikuje na neho príslušnú právnu normu a tento svoj myšlienkový postup uvedie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Z uvedeného pohľadu teda nie je možné konštatovať, že stanovisko kolízneho opatrovníka v rozpore s predstavou iného účastníka konania postihuje súdne konanie tak, že by vykazovalo inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd sa tiež stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa o splatnosti dlžného výživného, pretože z ust. 160 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu. Súd je povinný prihliadnuť aj na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo v dlhšej ako zákonnej lehote. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať povoleniu výhody povinnému podľa § 160 ods. 1 O.s.p. v konaniach týkajúcich sa výživného a predovšetkým výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, ktoré je okrem iného prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži a s prihliadnutím na zvýšenú ochranu poskytovanú maloletému dieťaťu. Odvolací súd nevzhliadol žiadne závažné okolnosti, pre ktoré by bolo potrebné povinného zvýhodňovať splátkami, pretože ide o výživné, ktoré už malo byť zaplatené a spotrebované na odôvodnené potreby detí s tým, že ani matka detí nebola pri uspokojovaní potrieb detí zvýhodnená možnosťami splátok a musela ich uspokojovať tak, ako priebežne vznikali. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania súdu nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.