Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-104-2013.pdf
PDF · 85.38 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/104/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu Agro spol. s r. o. Kochanovce, so sídlom v Humennom, na ul. Sokolovskej č. 2, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Lehockým, advokátom, so sídlom v Humennom na ul. Dubovej č. 2056/6, proti žalovanému W. G., samostatne hospodáriacemu roľníkovi so sídlom v C., na ul. W. č. X, právne zastúpenému JUDr. Jánom Holotom, advokátom, so sídlom v Snine, na ul. Komenského č. 2791/35, o zdržanie sa zásahov do výkonu práv žalobcu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 05. 03. 2013, č. k. 5C/106/10-171, takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania a žalovaný n e m á p r á v o na ich náhradu.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vstupu na poľnohospodárske pozemky špecifikované vo výrokovej časti rozhodnutia a vykonávať na nich akékoľvek poľnohospodárske práce. Žalovaného zaviazal na náhradu trov konania žalobcovi vo výške 99,50 Eur.
Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej sporné nehnuteľnosti o celkovej výmere 105 738 m2 sa nachádzajú v k. ú. U.. Tieto nehnuteľnosti vlastníci prenajali spoločnosti Agro spol. s r. o. Lackovce so sídlom v Kochanovciach, čo žalobca preukázal predložením všetkým zmlúv o nájme nehnuteľností vzťahujúcich sa na tú ktorú nehnuteľnosť uvedenú vo výrokovej časti rozsudku. V jednotlivých zmluvách o nájme vlastníci vyslovili súhlas s podnájmom prenajímaných pozemkov pre spoločnosť Produkt Agro plus s. r. o. a pre spoločnosť Agro spol. s r.o. Kochanovce. Zmluvy o prenájme nehnuteľností sú súčasťou spisového materiálu spolu s príslušnými listami vlastníctva. Žalobca v konaní predložil tiež osobitnú zmluvu o podnájme poľnohospodárskej pôdy nachádzajúcej sa v k. ú. U.. Na základe predložených nájomných zmlúv a zmluvy o podnájme zo dňa 17. 04. 2010 bola preukázaná aktívna legitimácia žalobcu na podanie žaloby, nakoľko v súčasnosti má v podnájme všetky nehnuteľnosti za účelom ich poľnohospodárskeho obrábania a vyťaženia úrody.
Podľa ust. § 126 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
Súdnu ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným i nehnuteľným veciam poskytuje zákon najmä vlastníkom nehnuteľností proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva. Umožňuje najmä domáhať sa vydania veci od toho, kto ich neprávom zadržiava. Z ust. § 126 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplývajú dva typy vlastníckych žalôb, a to žaloba na vydanie veci (vindikačná žaloba) a žaloba na zdržanie sa zásahu do vlastníckeho práva (zapieracia žaloba). K týmto žalobám tiež nepochybne patrí i žaloba o určenie vlastníckeho práva za predpokladu splnenia podmienok vyplývajúcich z ust. § 80 písm. c/ O. s. p..
Žaloba podaná žalobcom má charakter zapieracej žaloby, a preto bolo potrebné posúdiť, či tento účastník má právo a oprávnenie na podanie takejto žaloby, ak nie je priamo vlastníkom nehnuteľností. Podľa ust. § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na právnu ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba, a to tak držiteľ, ako aj detentor.
Žalovaný po podaní žaloby nepoprel, aby na sporné nehnuteľnosti nevstupoval a v konaní nepredložil žiadne listinné dôkazy oprávňujúce ho k takémuto postupu. Po usporiadaní vlastníckych vzťahov a po zániku pôvodných nájomných zmlúv, práve žalobca predložil do konania nové nájomné zmluvy a potvrdenie Obecného úradu v Lackovciach zo dňa 30. 12. 2011, podľa ktorého žalovaný nehnuteľnosti neoprávnene užíva od mesiaca november roku 2009.
S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvého stupňa žalobe vyhovel.
Výrok o trovách odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 151 ods. 1, ods. 2 O. s. p..
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá. Ako dôvod uviedol, že vo veci sa nedostatočne zistil skutkový stav a zo zisteného skutkového stavu neboli vyvodené správne právne závery. Predmetom konania sú v podstate pozemky tvoriace jeden pôdny celok. Časť z nich, zhruba 50 %, užíva žalovaný a zvyšok žalobca. Obaja účastníci predložili do spisu nájomné zmluvy, pričom pri niektorých parcelách jedni spoluvlastníci uzatvorili nájomnú zmluvu so spoločnosťou Agro spol. s r. o. Lackovce a iní so žalovaným. So žalobcom nikto nájomné zmluvy neuzatvoril. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodzuje od zmluvy o podnájme zo dňa 17. 04. 2010. Platnosť tejto zmluvy žalovaný spochybňuje a považuje ju za antidatovanú, predloženú do spisu účelovo. Žalovaný nemôže priamo preukázať uvedenú skutočnosť, keďže účastníkom zmluvy nebol. V priebehu konania však požaloval predloženie dôkazov, ktorými mohol žalobca tieto pochybnosti vyvrátiť. Taktiež z potvrdenia Obecného úradu v Lackovciach zo dňa 30. 12. 2011 je zrejmé, že obec za oprávneného nájomcu, a teda nie za podnájomcu, považuje spoločnosť Agro spol. s r. o. Kochanovce. Podstatnou náležitosťou je však otázka aktívnej vecnej legitimácie. Táto bola vyriešená poukazom na ust. § 126 a § 129 Občianskeho zákonníka. Žalobca bol považovaný za detentora. Podľa výkladu k ust. § 129 Občianskeho zákonníka za detentora je treba považovať osobu, ktorá fakticky ovláda vec, pričom u tejto osoby nie je daná vôľa nakladať s vecou pre seba. Za detentora možno považovať vypožičiavateľa hnuteľnej veci. Nikde v právnej teórii nie je uvedený príklad, aby sa za detentora považoval nájomca, či dokonca podnájomca hnuteľnej, či nehnuteľnej veci. Pojmovým znakom nájomnej zmluvy je prenechanie veci dočasne nájomcovi za odplatu, pričom nájomca, či podnájomca je oprávnený vec užívať spôsobom určeným v zmluve. Vôbec tu teda nepripadá do úvahy možnosť nakladať s vecou ako s vlastnou, či vykonávať, resp. nevykonávať právo pre seba. Žalobca ako podnájomca na základe uvedeného nemá a nemôže mať aktívnu právnu legitimáciu na podanie zapieracej žaloby.
Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.
Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
V súvislosti s námietkami spochybňujúcimi platnosť uzatvorenej zmluvy o podnájme zo dňa 17. 04. 2010 je potrebné poukázať na ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci si povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Vychádzajúc z tohto ustanovenia cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonávajú všetky navrhnuté dôkazy, príp. výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Žalovaný svoje tvrdenia spochybňujúce platnosť zmluvy o podnájme ničím právne významným nepreukázal a v tomto smere neuniesol v konaní dôkazné bremeno.
Nesprávnou je i argumentácia žalovaného popierajúca aktívnu legitimáciu žalobcu v spore.
Podľa ust. § 126 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
Medzi vlastnícke žaloby nepochybne patrí i žaloba na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, teda zapieracia žaloba. Zapieracou žalobou sa vlastník veci domáha ochrany proti tomu, kto ho neoprávnene ruší a zasahuje do výkonu jeho vlastníckeho práva. Touto žalobou sa možno v zásade domáhať zákazu zásahov už vykonaných alebo ktoré trvajú, príp. ktorých opakovanie hrozí. Obdobné právo na podanie takejto zapieracej žaloby má i ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
Za takúto osobu sa nedá označiť len vypožičiavateľ užívajúci vec na základe zmluvy o výpožičke (§ 659 a nasl. Občianskeho zákonníka), ako sa mylne domnieva žalovaný. Detencia na rozdiel od držby upravenej v ust. § 129 Občianskeho zákonníka predstavuje faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva, pri ktorom nie je daná vôľa nakladať s vecou alebo vykonávať právo pre seba. Okrem vypožičiavateľa postavenie detentora má i uschovávateľ (§ 747 a nasl. Občianskeho zákonníka), záložný veriteľ majúci vec u seba (§ 151a a nasl. Občianskeho zákonníka), ako aj nájomca (§ 663 a nasl. Občianskeho zákonníka). Ak ust. § 666 Občianskeho zákonníka umožňuje nájomcovi dať prenajatú vec do podnájmu, postavenie detentora patrí i podnájomníkovi.
Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním (§ 123 Občianskeho zákonníka). Právo vlastníka disponovať s predmetom vlastníctva znamená, že ho môže previesť, zriadiť o ňom závet, založiť ho, zaťažiť vecným bremenom, dať ho do nájmu, vypožičať ho atď.. Prenechaním veci do nájmu právo užívať vec a požívať jej plody a úžitky prechádza na nájomcu. Pri následnom prenechaní veci do podnájmu toto právo bez akýchkoľvek pochybností prislúcha podnájomníkovi.
V prejednávanej veci, ako to bolo náležitým spôsobom zistené, žalovaný neoprávnene zasahuje do práva žalobcu užívať sporné nehnuteľnosti za účelom ich obrábania a vyťaženia úrody, vyplývajúce z uzatvorenej zmluvy o podnájme, o ktorej platnosti neexistujú žiadne pochybnosti. Žalobca preto ako oprávnený detentor mal právo zapieracou žalobou domáhať sa ochrany proti neoprávneným zásahom zo strany žalovaného v súlade s ust. § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1, ods. 2 O. s. p., napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1, ods. 2 O. s. p.. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 31. 05. 2013 požadoval priznať trovy právneho zastúpenia, avšak tieto nevyčíslil. Neurobil tak ani v lehote do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia odvolacím súdom, ku ktorému došlo dňa 28. 11. 2013. Z tohto dôvodu preto v odvolacom konaní inak úspešnému žalobcovi náhrada trov tohto štádia konania nemohla byť priznaná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.