Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Sf-26-2024.pdf
PDF · 80.74 KB
Case nature
Subarea
4Sf/26/2024
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Putz Service s. r. o., sídlom Repašského 3175/10, 841 02 Bratislava, IČO: 53 991 389, práv. zast.: Advokátska kancelária MOJŽIŠ a partneri, s.r.o., sídlom Sasinkova 10, 811 08 Bratislava, IČO: 35 892 994, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100618372/2024 zo dňa 16. februára 2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu zo dňa 22. mája 2024 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Dňa 6. mája 2024 bola Správnemu súdu v Banskej Bystrici doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100618372/2024 zo dňa 16. februára 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Rimavská Sobota č. 102723781/2023 zo dňa 31. októbra 2023, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy, podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyrubil daňovému subjektu (žalobcovi), za zdaňovacie obdobie január 2022, rozdiel dane v sume 2.500,- eur na dani z pridanej hodnoty.
2. Žalobca, podanou správnou žalobou, zároveň žiada správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žalobca uvádza, že počas celej doby svojho fungovania na trhu nikdy nezanedbával svoje povinnosti pri vykonávaní svojich podnikateľských aktivít a postupoval vždy s maximálnou obozretnosťou vo vzťahu k svojim obchodným partnerom aj zákazníkom. Finančné riadenie spoločnosti viedlo k efektívnemu využitiu finančných zdrojov a udržiavaní nízkych prevádzkových nákladov. Odhad tvorby zisku v spoločnosti sa robil vždy zodpovedne, aby nedošlo k chybe pri jeho odhade, nakoľko jeho objektívny odhad je dôležitým podkladom pre kľúčové rozhodnutia. Spoločnosť neplytvala finančnými zdrojmi, nezamestnávala nadmerné počty zamestnancov, využívala všetok svoj potenciál, bez toho, aby niekedy mala problém s vysokými nákladmi, neefektívnymi výdajmi alebo nesprávnymi ekonomickými rozhodnutiami. Spoločnosť sa nikdy nesprávala nezodpovedne, nikdy jej nehrozila hrozba úpadku. Avšak okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia, ktorý je neočakávaným zásahom do podnikového finančného plánu, je úpadok spoločnosti viac ako očakávateľný. Daňový úrad Bratislava, zaslal dňa 21. mája 2024 daňovému subjektu už vo veci daňového nedoplatku na základe žalobou napadnutého rozhodnutia správcu dane – exekučného titulu, v ktorom súčasne oznamuje, že začal podľa § 90 ods. 1 Daňového poriadku, daňové exekučné konanie na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 2.500,- eur. Z dôvodu okamžitej vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi vážna ujma a nezvratný stav, keď spoločnosť žalobcu pri výkone rozhodnutí, ktoré považuje žalobca za nezákonné, nebude schopná ďalej vykonávať základné podnikateľské aktivity. Hrozba závažnej ujmy v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia je reálna z hľadiska hrozby negatívnych dopadov na
spoločnosť žalobcu v podobe zastavenia poskytovania služieb pre svojich odberateľov, nemožnosť plnenia záväzkov voči dodávateľom, nemožnosť uhrádzať prevádzkové náklady a platobná neschopnosť žalobcu. Vzhľadom ku skutočnosti že spoločnosť žalobcu je malým rodinným podnikom, nedisponuje finančnými rezervami na prípadné krytie takýchto neočakávaných výdavkov na zaplatenie nedoplatku na dani, ktoré navyše považuje za uložené v rozpore so zákonom a proti ktorým sa snaží v celom procese aktívne využívať všetky zákonné možnosti. Pri okamžitom výkone napadnutého rozhodnutia spoločnosť nebude schopná zabezpečiť svoju celkovú finančnú stabilitu. Pre spoločnosť a jej existenciu je zabezpečenie plynutia finančných tokov esenciálne. Ak bude prerušená likvidita, bude to predzvesť trvalej platobnej neschopnosti. Je preto nevyhnutné, aby tejto žalobe súd priznal odkladný účinok, aby sa tak zabránilo výkonu rozhodnutí, ktoré žalobca považuje za nezákonné a ktorých výkon rozhodnutia v exekučnom daňovom konaní by znamenal likvidačné následky pre spoločnosť žalobcu. Priznanie odkladného účinku je v súlade so zákonom a nie je v rozpore s verejným záujmom, má za cieľ iba chrániť žalobcu predbežne do času, pokiaľ sa právoplatne rozhodne o tom, či postup a rozhodnutia žalovaného, ktorými odňal žalobcovi právo dvojinštančného prieskumu správneho rozhodnutia boli alebo neboli zákonné.
3. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
4. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
5. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
7. Správny súd v súlade s ustanovením § 187 ods. 3 SSP výzvou zo dňa 4. júna 2024 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 4. júla 2024, uviedol, že žalobca v podanej žalobe nesplnil zákonom stanovenú požiadavku, keď neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by malo vyplývať, že vyrubený rozdiel dane má mať vplyv na činnosť žalobcu a zároveň tieto skutočnosti ani žiadnym spôsobom neosvedčil. Žalobca v návrhu odkladného účinku hodnoverne neosvedčil svoju aktuálnu majetkovú situáciu, nepredložil žiadne doklady potrebné na posúdenie celkovej majetkovej situácie a ani na posúdenie tvrdenej hrozby závažnej ujmy, finančnej škody či iného likvidačného charakteru, ktorý žalobca uvádza v tejto žalobe. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 Správneho súdneho poriadku a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale správnemu súdu ich musí preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu. Preukázať existenciu hrozby závažnej a bezprostrednej ujmy je povinnosťou žalobcu. Dôkazné bremeno preukázania existencie hrozby závažnej ujmy znáša žalobca. Žalobca ako dôvod pre priznanie odkladného účinku uviedol, že mu vzniká značná finančná, s tým spojená hospodárska škoda a táto situácia ohrozuje stabilný ekonomický chod spoločnosti a výkon spomenutých rozhodnutí by mal pre žalobcovu spoločnosť likvidačné následky. Žalovaný uvádza, že na podporu svojich tvrdení žalobca nepredložil žiadne dôkazy svedčiace o tom, že k takýmto likvidačných následkom môže dôjsť a rovnako tak žalovaný poukazuje na to, že samotná výška 2.500,- eur správcom dane vyrubeného rozdielu dane sama o sebe neosvedčuje hrozbu nenapraviteľnej vážnej ujmy vykonávať základné podnikateľské aktivity na strane žalobcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný nesúhlasí s odkladom vykonateľnosti žalobou napadnutým rozhodnutím.
8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma.
9. Koncepcia inštitútu odkladného účinku teda predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. § 185 písm. a) alebo b) SSP. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku, každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 SSP v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia.
10. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Taktiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. To, že nesmie ísť o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Z Uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na závery uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 03.03.2022, v ktorom poukazuje na náležitosti návrhu, keď z dostatočného vymedzenia konkrétneho dôvodu a skutkových okolností závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.
11. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe. Po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe všeobecne uviedol, že výkonom takéhoto rozhodnutia by vzhľadom na súčasne ekonomické pomery žalobcovi vznikla značná finančná škoda. Pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe je nevyhnutné dostatočne konkrétne vymedziť dôvod predpokladaný zákonom a osvedčiť ho dôkazmi. Žalobca v návrhu konkrétne nepoukázal, akým objemom finančných prostriedkov alebo akým majetkom disponuje, aká je jeho aktuálna finančná situácia (výška finančného toku príjmov a výdavkov), a teda či by v tejto súvislosti zaplatenie vyrubeného rozdielu dane skutočne malo za následok vznik značnej
finančnej škody žalobcu. Úlohou žalobcu je v samotnom návrhu na priznanie odkladného účinku preukázať, doložiť dôkazmi, hrozbu ujmy resp. iného nenapraviteľného následku. Žalobca v súvislosti s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle uvedeného nepredložil o uvedených skutočnostiach žiaden dôkaz, preto táto argumentácia žalobcu v súvislosti s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neobstojí.
12. Vzhľadom na to, že žalobca netvrdil a neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť že mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP.
13. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).