Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32P-160-2013.pdf
PDF · 83.97 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/160/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci starostlivosti o maloletého T. N., nar. XX. XX. XXXX, t.č. umiestnený v Krízovom stredisku G. so sídlom D. Ľ., C. XX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny v Banskej Bystrici, dieťa matky C. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Mesto J. J., t.č. bytom J., Y. K. X a otca neurčeného, o nariadenie ústavnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd nad maloletým T. N., nar. XX. XX. XXXX n a r i a ď u j e ústavnú starostlivosť.
Súd u r č u j e , že nariadená ústavná starostlivosť nad maloletým T. N., nar. XX. XX. XXXX sa bude realizovať v Detskom domove G., C. XX, D. Ľ..
Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého T. N., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, určenú osobitným zákonom, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Detského domova G., C. XX, D. Ľ., počnúc dňom umiestnenia maloletého v tomto zariadení.
Týmto zároveň dochádza k z m e n e rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31P/163/2012-23 zo dňa 04. 07. 2012 vo výroku o výchove maloletého T. N..
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 32P/160/2013-19 zo dňa 29. 07. 2013 podľa § 81 ods. 1,3 O.s.p. začal konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým potom ako predbežným opatrením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/160/2013-12 zo dňa 03. 06. 2013 dočasne maloletého odňal z osobnej starostlivosti matky a maloletého dočasne zveril do starostlivosti Krízového strediska G., C.P. XX, D. Ľ. z dôvodu, že v starostlivosti matky boli zaznamenané výkyvy s prejavmi nezodpovednosti a zanedbávania starostlivosti o maloletého.
Kolízny opatrovník žiadal, aby súd nad maloletým nariadil ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude realizovať v Detskom domove G., C.P., D. Ľ. a zároveň zaviazania matky prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určenú osobitným zákonom, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Svoje stanovisko odôvodnil tým, že maloletý na základe predbežného opatrenia je už umiestnený v režimovom zariadení v Detskom domove G., C., pričom za posledné obdobie jedného roka ide o druhé umiestnenie maloletého v zariadení. Po umiestnení matka s ich úradom intenzívne spolupracuje, zaujíma sa o maloletého v detskom domove. Finančne a materiálne maloletého v zariadení podporuje. Matka vzhľadom na svoje sociálne, životné pomery nemá vytvorené stabilné bytové podmienky pre výchovu maloletého, nemá príjem, jej súčasný spôsobom života jej neumožňuje zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloletého, čo sama uznáva.
Matka maloletého spočiatku nesúhlasila s nariadením ústavnej starostlivosti, pretože a spoznala s priateľom, s ktorým spoločne odišla do J.T., kde sa aj v súčasnosti zdržiava. Býva na ubytovni, kde bývajú aj rodiny s deťmi. Jej priateľ je zamestnaný, majú preto možnosť zabezpečiť si podnájom a tým bývanie aj pre maloletého. V priebehu konania svoje stanovisko zmenila, súhlasila s nariadením ústavnej starostlivosti, aj keď by sa o maloletého chcela starať, ale zároveň si uvedomuje, že nemôže ohroziť život maloletého. Potvrdila, že v súčasnosti nemá vytvorené podmienky pre výchovu maloletého, žije s priateľom v garsónke, kde nemá vytvorené vyhovujúce podmienky pre maloletého. Snaží si nájsť prácu, avšak zatiaľ poberá len dávky v hmotnej núdzi. Jej priateľ je zamestnaný, má stabilný príjem, ale po úhrade nájomného v garsónke im zostáva suma 200 Eur na živobytie, čo je nepostačujúce pre 3-člennú rodinu, obzvlášť keď je tam maloleté dieťa. V súčasnosti preto nechce ohroziť život, zdravie maloletého, vystaviť ho riziku, že by opakovane prišla o bývanie, alebo by nemala na základné potreby maloletého, čím by ohrozila jeho život, zdravie. V prípade nariadenia ústavnej starostlivosti navrhla súdu určiť jej výživné do detského domova v minimálnej výške.
V danej veci súd zistil, že maloletý pochádza z mimomanželského vzťahu. Otcovstvo k maloletému doposiaľ nie je určené. Vo veci určenia otcovstva prebieha konanie na Okresnom súde Banská Bystrica pod spis. zn. 31P/362/2012. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 34PPOm/2/2012-9 zo dňa 29. 03. 2012 bol maloletý dočasne odňatý zo starostlivosti matky a dočasne zverený do starostlivosti Krízového strediska G., C. XX, D. Ľ.. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31P/163/2012-23 zo dňa 04. 07. 2012 bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti bolo zastavené, ale zároveň nad maloletým bol nariadený dohľad, ktorý vykonával ÚPSVaR v Banskej Bystrici v spolupráci s Mestom Banská Bystrica a akreditovanými subjektmi. Matka maloletého spočiatku starostlivosť o maloletého pri pravidelnej kontrole, motivácii zvládala. Postupne svojim konaním začala ohrozovať zdravie, život maloletého tým, že mu neposkytovala stravu, maloletý býval často hladný, opustila zariadenie núdzového bývania a spolu s maloletým odišla do domácnosti ňou označeného otca, ktoré bolo pre maloletého ohrozujúce (má drevenú prepadnutú dlážku, na stenách je pleseň). V tejto domácnosti bol v dopoludňajších hodinách vykonané sociálne šetrenie, pri ktorom maloletý sporo odetý behal po mokrej dlážke, zo strany matky mu neboli poskytnuté ešte ani raňajky. Matka maloletého ležala, na výzvy, aby maloletému zabezpečila stravu, oblečenie, nereagovala. Ešte v deň sociálneho šetrenia a to 23. 05. 2013 sa matka dostavila do zariadenia núdzového bývania, kde maloletému poskytovala starostlivosť pod vplyvom alkoholu. V deň 24. 05. 2013 samotná matka požiadala o umiestnenie maloletého v zariadení na výkon rozhodnutia, na základe čoho bol maloletý bezodkladne umiestnený do Krízového strediska G., C.P.. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 32P/160/2013-12 zo dňa 03. 06. 2013 maloletého dočasne odňal z osobnej starostlivosti matky dočasne zveril do starostlivosti Krízového strediska G., C. XX. Po umiestnení maloletého matka zostala bez prístrešia, pohybovala sa v spoločnosti spoločensky neprispôsobivých občanov v Meste J. J., navštevovala dom pre núdznych, kde jej bolo poskytované teplé jedlo. Maloletý je umiestnený v profesionálnej rodine zariadenia, kde sa bez väčších problémov zadaptoval. Po začatí konania o nariadenie ústavnej starostlivosti matka sa presťahovala do mesta J., ubytovne, kde žije so svojim priateľom pochádzajúcim z Angoly. Sociálnym šetrením bolo zistené, že v ubytovni matka nemá vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie všestranného a rovnomerného psychického, fyzického, sociálneho vývoja maloletého a nie je schopná v tomto prostredí plnohodnotne zabezpečiť starostlivosť o maloletého, čo sama matka vo svojej výpovedi potvrdila a za daného stavu, pokiaľ si neupraví svoje pomery súhlasila s nariadením ústavnej starostlivosti nad maloletým.
Podľa § 54 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Ak súd nerozhodol podľa § 35 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok. Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná. Súd v
rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého maloleté dieťa má byť umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Podľa § 81 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti, alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
V zmysle vyššie citovaného zákonného ust. § 54 ods. 1,2,4 Zákona o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len za podmienky, že nie je možné malol. dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča alebo pestúnskej starostlivosti a súbežne výchova maloletého zo strany rodiča je vážne ohrozená alebo vážne narušená. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že na strane matky ide o opakované druhé zlyhanie pri zabezpečovaní riadnej starostlivosti o maloletého a to až do takej miery, že neposkytovaním riadneho bývania maloletému, stravy, primeraného oblečenia ohrozovala jeho život, zdravie. Matka svojim doterajším spôsobom života, konaním, postojom pri plnení si rodičovských práv a povinností ohrozuje život, zdravie, priaznivý vývoj maloletého, ktorý vzhľadom na svoj útly vek si vyžaduje dôslednú 24-hodinovú starostlivosť dospelej osoby. Matka ani v priebehu tohto konania si neupravila svoje rodinné, sociálne pomery tak, aby mohla zabezpečovať osobne starostlivosť o malol. dieťa, nevytvorila mu stabilné, bezpečné prostredie. Sociálnym šetrením sa nepodarilo zistiť žiadnu blízku osobu z rodiny matky, ktorá by bola ochotná, schopná prevziať na seba osobnú starostlivosť. Súd preto dospel k záveru, že za danej situácie je jediným riešením, aj keď najkrajnejším nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým a preto nad maloletým nariadil ústavnú starostlivosť s tým, že sa bude realizovať v Detskom domove G., C. XX, D. Ľ., v ktorom maloletý je už aj umiestnený. V tomto smere apeluje súd na matku, aby si upravila svoje osobné, sociálne, majetkové pomery tak, aby do budúcna súd nariadenú ústavnú starostlivosť mohol zrušiť a zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti a maloletý mal zachované svoje právo vyrastať v prirodzenom rodinnom prostredí a právo na rodičovskú starostlivosť.
Nariadením ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom rodičovi nezaniká jeho zákonná vyživovacia povinnosť. Matka maloletého je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 Eur, inú ďalšiu vyživ. povinnosť nemá. Napriek svojmu príjmu však nie je zbavená svojej zákonnej vyživov. povinnosti. Súd však na strane matky zohľadnil jej príjem, majetkové pomery a zaviazal matku prispievať na výživu maloletého minimálnym výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určenú osobitným zákonom, ktoré ku dňu rozhodovania súdu predstavuje 27,13 Eur. Súd v zmysle § 81 Zák. o rodine povinnosť matky prispievať na výživu maloletého určil na účet Detského domova G., C.P. XX, D. Ľ.. Súd sa nestotožnil s návrhom kolízneho opatrovníka, ktorý žiadal určiť počiatok vyživ. povinnosti matky na maloletého počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, pretože matka ani po umiestnení maloletého do ústavného zariadenia nie je zbavená svojej zákonnej vyživovacej povinnosti k maloletému a preto počiatok určenia vyživ. povinnosti matky do ústavného zariadenia určil počnúc dňom umiestnenia maloletého do Detského domova G., C. XX, D. Ľ.Č. a to na základe predbežného opatrenia súdu.
Týmto zároveň dochádza k zmene rozsudku, ktorým súd naposledy rozhodoval o výchove maloletého a to rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31P/163/2012-23 zo dňa 04. 07. 2012.
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Účastníci konania po vyhlásení rozhodnutia a poučení o opravnom prostriedku sa vzdali práva podať odvolanie. Súd preto pri písomnom vyhotovení rozhodnutia postupoval v zmysle § 157 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.