Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-237-2013.pdf
PDF · 79.83 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/237/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členiek senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého Q. S. nar. XX.X.XXXX bývajúceho u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Trebišove dieťaťa rodičov A. S. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v S. na ul. F. č. XX a I. S. nar. X.XX.XXXX bývajúceho v W. č. XXX zastúpeného JUDr. Frederikou Birkovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Rastislavovej č. 68 o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 22.5.2013 č.k. 23P 31/2013-32 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril mal. Q. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletého osobne starať, zastupovať ho a spravovať jeho záležitosti. Zaviazal otca prispievať na výživu mal. Q. 80 € za obdobie od 13.8.2012 do 30.3.2013 a od 1.4.2013 do budúcna 100 € mesačne, ktoré zaviazal otca platiť matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 13.8.2012 do 31.5.2013 578 € zaviazal otca zaplatiť matke maloletého do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie o návrhu matky za obdobie od 1.8.2012 do 12.8.2012 zastavil, v prevyšujúcej časti návrh zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec proti výroku o určení výživného a dlžnom výživnom. Navrhol určiť výživné 100 € od 1.5.2013, preto nerozporuje výšku výživného v sume 100 € od 1.5.2013 do budúcna, pretože u maloletého sa nezvýšili odôvodnené potreby a u otca sa nezmenili majetkové pomery od 1.4.2013 v porovnaní s obdobím od 13.8.2012, preto konajúci súd nemal dôvod určiť vyživovaciu povinnosť vo výške 100 € od 1.4.2013 do budúcna. Poukázal na to, že dokazovaním prvostupňovým súdom bolo zistené, že jeho majetkové pomery sú prezentované výlučne jeho príjmom zo závislej činnosti, z ktorého má v čase rozhodovania súdu mesačný príjem 446,24 € a voči plnoletému synovi si vyživovaciu povinnosť plní vo výške 60 € mesačne. Ak si má plniť vyživovaciu povinnosť na obe deti mesačne vo výške 160 €, nie je možné, aby z príjmu 446 € uhradil jednorazovo dlžné výživné 578 € v lehote určenej prvostupňovým súdom, t.j. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, preto navrhuje zaplatiť dlžné výživné v splátkach, pretože v súčasnosti nemá k dispozícii dostatočné množstvo finančných prostriedkov na jeho zaplatenie, čo je v konečnom dôsledku aj v rozpore so záujmom maloletého v prípade hrozby exekučného konania, pretože by bolo ohrozené aj platenie bežného výživného tak pre maloletého, ako aj pre plnoletého syna P.. Poukázal na to, že dlžné výživné nevzniklo vo výške 578 €, ale 446 €, pretože za august 2012 za 18 dní je výživné 46,45 €, za september 2012 až apríl 2013 je 640 €, v máji 2013 100 € a za obdobie od 13.8.2012 do 31.5.2013 spolu 340 € zaplatil tak, že v auguste 2012 sumu 90 € a to výživné pre Q. 50 € a 40 € pre Q. na pomôcky do školy, čo matka nerozporovala, august 2012 započítal výživné namiesto sumy 90 € sumu 75 € ako polovicu finančnej sumy zaslanej otcom na účet matky v mesiaci august 2012 z dôvodu, že ide o dve rovnaké platby po 75 € pre obe deti, v septembri 2012 až december 2012 len 100 €, v máji 2013 50 €. Preto navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že bude zaviazaný prispievať na výživu mal. Q. výživným za obdobie od 13.8.2012 do 30.4.2013 80 € mesačne a od 1.5.2013 do budúcna 100 € mesačne, ktoré je povinný platiť do 15. dňa v mesiaci vopred matke. Dlžné výživné za obdobie od 13.8.2012 do 31.5.2013 446,45 € bude povolené uhrádzať v mesačných splátkach po 10 € spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
Matka vo vyjadrení navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Poukázala na to, že otec ani od 1.8.2012 do 12.8.2012 sa nepodieľal na výživnom v požadovanej sume, ktorú maloletý potreboval, preto účelové krátenie výživného pre maloletého na jednotlivé dni, ako to uviedol otec v odvolaní, namieta. Pokiaľ otec tvrdí, že za august zaplatil pre mal. Q. 50 € a 40 € na pomôcky do školy, pravdivá je len jeho námietka ohľadne sumy 50 €, ktorú nepopiera, avšak popiera 40 € za pomôcky do školy, ktoré zaplatil pre plnoletého syna P., nakoľko nastupoval do posledného maturitného ročníka a jej však túto sumu neuhradil, teda jeho námietka ohľadne uhradenia pomôcok pre mal. Q. je účelová a nepravdivá. Poukázala na to, že po zastavení konania vo veci výživného pre staršieho syna P. v dôsledku nadobudnutia plnoletosti otec mu prestal prispievať na výživu výživné alebo ho platil len vtedy, keď to sám uznal za vhodné a ona musela všetky náklady súvisiace s maturitami uhradiť sama, pretože P. sa s otcom súdiť nechcel. Plnoletý P. síce ukončil štúdium, avšak nepracuje, pretože si hľadá prácu a v dôsledku toho všetky jeho odôvodnené potreby musí uhrádzať ona sama. Nesúhlasí s povolením splátok dlžného výživného, pretože sa nejedná o tak vysokú sumu, ktorú by nemohol uhradiť naraz. Doplnila vyjadrenie a poukázala na to, že s otcom maloletého na čas po rozvode uzavreli rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu mal. Q. 100 € mesačne od právoplatnosti rozsudku.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
Výrok rozsudku o výchove mal. Q., o zastavení konania, o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, preto nemohli byť predmetom preskúmavania odvolacieho súdu (§ 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.).
Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné a posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, zákonne rozhodol o určení vyživovacej povinnosti otca vrátane počiatku jej plnenia, správne určil dlžné výživné a spôsob jeho zaplatenia, preto rozsudok v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Súd prvého stupňa v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a dodáva, že zo zákonných ustanovení citovaných v odôvodnení napadnutého rozsudku nepochybne vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného. Odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré súd zohľadňuje pri určení výživného, sú rôzne podľa okolností každého konkrétneho prípadu. Sú závislé od veku dieťaťa, jeho fyzickej a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu, spôsobu a obsahu jeho príprava na budúce povolanie. Miera uspokojovania týchto potrieb dieťaťa je ovplyvňovaná schopnosťami a možnosťami rodičov a ich životným štandardom, to znamená, že uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je vždy limitované možnosťami a schopnosťami rodičov ich uspokojovať. Výživné určené súdom prvého stupňa zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu výživného a zohľadňuje osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa, ako aj aktuálne príjmy rodičov. Otec v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom pre maloletého, s ktorými by sa súd prvého stupňa nebol vysporiadal v rámci konania a svojho rozhodnutia. Súd prvého stupňa rovnako správne určil výživné od 13.8.2012, nakoľko návrh matka za obdobie od 1.8.2012 do 12.8.2012 zobrala späť, preto správne súd prvého stupňa v tejto časti v súlade s ust. § 96 O.s.p. konanie zastavil a za obdobie od 13.8.2012 do 30.3.2013 súd prvého stupňa správne určil výživné 80 € mesačne a od 1.4.2013 do budúcna 100 € mesačne, nakoľko na strane otca správne vychádzal z výšky jeho čistých príjmov v čase uzavretých dohôd o vykonanie práce v spornom období a zároveň prihliadol aj k potencionalite jeho príjmov v čase, kedy v spornom období nemal uzavretý pracovný pomer a to aj z dôvodu, že sa otec nezaevidoval na úrade práce a konajúci súd správne zohľadnil aj to skutočnosť, že otec je absolventom strednej školy s maturitou, nemá zdravotné problémy, má znížené náklady na bývanie, keďže na týchto sa podieľa spoločne so svojou matkou, v minulosti počas evidencie na úrade práce z toho dôvodu dostával podporu, pričom však toho času túto možnosť nevyužil, teda súd mal za to, že ak by využil všetky svoje možnosti, vrátane možnosti prípadného zabezpečenia si brigádnickej činnosti aj v období od januára do začiatku apríla 2013, bol by schopný dosiahnuť príjem aspoň vo výške dosahovanej ním v jednotlivých pracovných pomeroch vychádzajúc z výšky týchto príjmov otec sám od 1.5.2013 navrhol určiť výživné pre mal. Q. 100 € mesačne. K odvolacím námietkam otca odvolací súd poznamenáva, že výživné 100 € mesačne, ktoré predstavuje výživné na jeden deň 3,30 € zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletého a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletému na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj, čo znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca a matka sa o dieťa osobne stará s dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči nemu v rozsahu zodpovedajúcom svojmu príjmu, ale schopnosti otca plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu určenom prvostupňovým súdom svedčí aj tá skutočnosť, že otec na čas po rozvode uzavrel s matkou rodičovskú dohodu a sám sa zaviazal prispievať na výživu maloletého rovnakou sumou 100 € mesačne. Súd prvého stupňa správne vyčíslil aj dlžné výživné za rozhodné obdobie a správne zohľadnil aj plnenia otca na výživnom, ktoré ku dňu pojednávania preukázal a správne rozhodol aj o splatnosti dlžného výživného s prihliadnutím na aktuálne pomery otca v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku vzhľadom na skutočnosť, že matka sama znášala všetky náklady na výchovu maloletého, nemala možnosť úverovania týchto prostriedkov. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať povoleniu výhody povinnému podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. v konaniach týkajúcich sa výživného a predovšetkým výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, ktoré je okrem iného prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži a s prihliadnutím na zvýšenú ochranu poskytovanú maloletému dieťaťu a povolenie splátok tak, ako navrhol otec by neprípustne zvýhodňovalo povinného a malo by nepochybne ťaživý dopad na oprávnené maloleté dieťa, ktoré je odkázané výživou na svojich rodičov. Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.