Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16Co-94-2013.pdf
PDF · 72.08 KB
Case nature
Subarea
16Co/94/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 27C/256/2012-46 zo dňa 6. augusta 2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie žalobcu o d m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou o plnenie domáhal náhrady majetkovej škody a náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom súdu prvého stupňa. Žalobca uviedol, že súd prvého stupňa nerozhodol o jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom ustanovenej dobe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. K rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti o udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby, resp. došlo k omeškaniu viac ako 68 dní. Žalobcovi tak vznikla majetková škoda a zároveň si uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie v stanovenej lehote bez zbytočných prieťahov nepovažoval za dostatočné zadosťučinenie, vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 3 714,73 eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 742,95 eur. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že žiadal, aby ju súd zamietol ako nedôvodnú a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní uviedol, že podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa tam uvedená lehota 15 dní od doručenia žiadosti nevzťahuje na situáciu, keď súd rozhoduje o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c) alebo d) Exekučného poriadku. Takýmito exekučnými titulmi sú v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku aj vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmiery nimi schválených. Z tohto pohľadu potom nemožno konštatovať žiadne porušenie zákonnej lehoty na rozhodnutie, keďže súd uznesením zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, práve na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok rozhodcovského súdu. Exekučný súd pritom vydal predmetné uznesenie už 3 dni po doručení tejto žiadosti, čo znamená, že rozhodol v primeranej lehote. V predmetnej veci ďalej vyplýva, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na uskutočnenie exekúcie neprekročil svoju právomoc, ako to v uvádza žalobca a na vec nemožno aplikovať ustanovenie § 6 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z.. Uznesenie exekučného súdu nebolo do dňa vyhlásenia tohto rozsudku zrušené odvolacím ani dovolacím súdom. Na konštatovanie nezákonnosti tohto uznesenia podľa § 5 a § 6 zákona č. 514/2003 Z. z. tak neboli splnené zákonné podmienky, pretože nebol preukázaný prvý predpoklad pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci - t. j. existencia nezákonného rozhodnutia súdu. Z uvedeného vyplýva, že v danej veci neboli preukázané základné predpoklady pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z. z. - t. j. existencia nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v nedodržaní lehoty na vydanie súdneho rozhodnutia o žiadosti o udelenia poverenia a ani existencia právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým mala byť škoda spôsobená a ktoré by bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. S ohľadom na uvedené súd prvého stupňa žalobu žalobcu o plnenie na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol bez toho, aby sa ďalej zaoberal žalobcom tvrdenou výškou náhrady škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch. Keďže žalovaný bol v plnom rozsahu úspešný, súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.
Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ OSP), rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ OSP), súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ OSP), že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca uviedol, že súd prvého stupňa nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 OSP a vec prejednať v jeho neprítomnosti. Ak tak spravil, odňal tým jeho právo na konanie pred súdom. Sudcu, ktorý vydal napadnutý rozsudok nepovažoval žalobca za nestranného. Poukázal na to, že súd prvého stupňa rozhodol bez toho, aby mu umožnil s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci. Žalobca ako strana konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Žalobca tvrdil, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania a jeho právo na kontradiktórny súdny proces bolo porušené. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise. Dôvodil, že pokiaľ žalovaný nereagoval na výzvu súdu prvého stupňa, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobe v zmysle § 114 ods. 3 OSP, mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b OSP. Žalobcovi nebol z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé, akou úvahou súd prvého stupňa dospel k tomu, že majetková škoda a nemajetková ujma nevznikla. Žalobca hodlal v konaní predložiť dôkazy o výške majetkovej škody, a to prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd prvého stupňa však dokazovanie skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, žalobcu nepoučil podľa § 120 ods. 4 OSP a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. Podľa žalobcu súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj jeho práv na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Napadnuté rozhodnutie považoval žalobca za vnútorne rozporné, nakoľko súd prvého stupňa nekonštatoval zistené porušenie práva a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy žalobcovi. S poukazom na uvedené žalobca požiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.
Skôr než odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozsudku v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.
Podľa § 204 ods. 1 OSP veta prvá, odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 45 ods. 2 OSP údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka“) sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak.
Podľa § 57 ods. 1, 3 OSP do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty a lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Podľa § 218 ods. 1 písm. a) OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bol žalobcovi riadne doručený 20. 08. 2013. Vzhľadom k tejto skutočnosti, zákonná lehota na podanie odvolania žalobcovi začala plynúť 21. 08. 2013 (deň nasledujúci po doručení napadnutého rozsudku) a jej posledný deň pripadol na stredu 04. 09. 2013. Žalobca doručil odvolanie súd prvého stupňa prostredníctvom kuriéra vo štvrtok 05. 09. 2013, teda po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie žalobcu odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. a) OSP ako oneskorene podané, pričom odvolaním žalobcu sa po obsahovej stránke nezaoberal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .