Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Co-220-2013.pdf
PDF · 109.23 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/220/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci žalobkyne T. T., bytom W., V. XXX/XX, zastúpenej S.. A. B., advokátom, so sídlom I. R. C., H. XX a S.. K. I., advokátom, so sídlom I. R. C., H. XX proti žalovanému S. U., bytom H. I., N. XXX, zastúpenému S.. T. J., advokátom, so sídlom K., K. XXX/XX, o návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a iné, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 21C/62/2011-149 zo dňa 14. februára 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd svojím rozsudkom určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov patrí modrá sedacia súprava v hodnote 500 Eur, komody 2 kusy v hodnote 75 Eur, presklená vitrína IKEA v hodnote 0 Eur, presso stroj Krups v hodnote 0 Eur, vysávač Panasonic v hodnote 0 Eur, notebook HP Pavilion v hodnote 350 Eur, navigácia Garmin v hodnote 290 Eur, televízor LG v hodnote 490 Eur, DVD rekordér PJ v hodnote 130 Eur, domáce kino PJ v hodnote 120 Eur, manželská posteľ a matrace 2 kusy v hodnote 150 Eur, konferenčný stôl svetlý v hodnote 75 Eur, kuchynský stôl dubový v hodnote 100 Eur, drevená posteľ z detskej izby v hodnote 50 Eur, mikrovlnná rúra v hodnote 0 Eur, drevený botník v hodnote 30 Eur, multifunkčný mixér v hodnote 0 Eur, kancelárska stolička v hodnote 10 Eur, fotoaparát Olympus v hodnote 75 Eur, satelitná anténa a openbox v hodnote 100 Eur, chladnička s mrazničkou Whirlpool v hodnote 0 Eur, osobné motorové vozidlo Škoda Octavia v hodnote 5.500 Eur, motocykel Honda v hodnote 3.000 Eur. Do výlučného vlastníctva žalobkyne bola prikázaná modrá sedacia súprava, komody 2 kusy, presklená vitrína IKEA, presso stroj Krups, vysávač Panasonic. Do výlučného vlastníctva žalovaného bol prikázaný notebook HP Pavilion, navigácia Garmin, televízor LG, DVD rekordér PJ, domáce kino PJ, manželská posteľ a matrace 2 kusy, konferenčný stôl svetlý, kuchynský stôl dubový, drevená posteľ z detskej izby, mikrovlnná rúra, drevený botník, multifunkčný mixér, kancelárska stolička, fotoaparát Olympus, satelitná anténa a openbox, chladnička s mrazničkou Whirlpool, osobné motorové vozidlo Škoda Octavia, motocykel Honda. Žalovanému súd uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 2.839,96 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Nárok žalobkyne proti žalovanému o zaplatenie 9.533,33 Eur vylúčil na samostatné konanie. Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení Občianskeho zákonníka, a to § 143, § 149 a § 150. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 09.06.2001, rozhodnutím súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.11.2009, bolo ich manželstvo rozvedené. Z manželstva sa nenarodili žiadne deti. Počas trvania manželstva účastníci nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva veci uvedené vo výroku rozsudku. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, účastníci sa zhodli na tom, ktoré veci patria do BSM, u ktorého z účastníkov sa nachádzajú a akú majú ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva hodnotu. Počas manželstva bolo nadobudnuté osobné motorové vozidlo Škoda Octavia, ktoré ku dňu zániku manželstva malo hodnotu 5.500 Eur a motocykel Honda v hodnote 3.000 Eur. Obe tieto veci po rozvode zostali vo výlučnom užívaní žalovaného. Pokiaľ ide o športový výstroj, ktorý zo spoločných prostriedkov počas manželstva nadobudol žalovaný, tieto veci (hokejový výstroj, korčule, snowboard) súd nepovažoval za veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva, ale za veci slúžiace osobnej potrebe žalovaného. Pri vyporiadavaní zohľadnil, že boli zakúpené zo spoločných prostriedkov, preto z ich hodnoty 400 Eur započítal v prospech žalobkyne 200 Eur. Rovnako súd nezahrnul do vyporiadania nadobudnutý výstroj na motorku, kúpený pre oboch účastníkov, pretože išlo o veci slúžiace osobným potrebám účastníkov a nebolo potrebné zaoberať sa možnosťou započítania, pretože svoj výstroj si žalobkyňa odniesla so sebou. Do majetku patriaceho do BSM súd ďalej zahrnul sumu 1.625,08 Eur, ktorá predstavuje nasporené peniaze na účte stavebného sporenia, a ktorá suma bola vyplatená žalobkyni a nadobudnutá splátkami počas trvania manželstva. Argumentáciu žalobkyne, že tieto finančné prostriedky nemožno zahrnúť do bezpodielového spoluvlastníctva, pretože si ich sama počas manželstva našetrila, súd nepovažoval za podstatnú a v súlade so zákonom. Ďalej súd do vyporiadania zahrnul sumu 2.950 Eur, zostatok spotrebného úveru F. ku dňu zániku manželstva, ktorý po rozvode výlučne splatil žalovaný, a ktorý bol použitý na nákup motorového vozidla. Pokiaľ ide o flexipôžičku a flexiúver, toto boli pasíva, ktoré počas manželstva nadobudol výlučne žalovaný, preto nebol dôvod na ne pri vyporiadavaní bezpodielového spoluvlastníctva prihliadať. Súd ďalej nezahrnul do vyporiadania pôžičku 50.000,- Sk, ktorú požičal brat žalobkyne, keďže nebolo preukázané, že táto pôžička nebola počas manželstva splatená. Z takto vykonaného dokazovania mal za preukázané, že hodnota hnuteľných vecí patriacich do BSM je vo výške 11.005 Eur, z tejto sumy pripadli žalobkyni veci v hodnote 575 Eur, žalovanému v hodnote 10.430 Eur. Po odpočítaní hodnoty hnuteľných vecí, ktoré pripadli žalobkyni, zostalo žalovanému na vyrovnanie podielov zaplatiť žalobkyni 4.927,50 Eur. K tejto sume súd pripočítal 200 Eur ako polovicu nákladov vynaložených zo spoločných prostriedkov na osobné športové potreby žalovaného. Od takto upravenej sumy 5.127,50 Eur súd odrátal sumu 1.475 Eur ako polovicu zostatku spotrebného úveru 2.950 Eur, vzatú na nákup motorového vozidla, ktorý splatil výlučne žalovaný v čase po rozvode. Z takto upravenej sumy 3.652,50 Eur súd odrátal 812,54 Eur, čo je polovica spoločne nasporených prostriedkov na účte stavebného sporenia, ktoré boli vyplatené výlučne žalobkyni, a tak na vyrovnanie podielov zostalo žalovanému zaplatiť žalobkyni 2.839,96 Eur. Pokiaľ ide o dar 100.000,- Sk, ktorý žalobkyňa získala od svojich rodičov, súd sa jeho vyporiadaním nezaoberal, nakoľko peniaze mali byť použité na zhodnotenie veci, ktorá patrí do výlučného vlastníctva žalovaného. Pri vyporiadaní vychádzal zo zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka, teda z toho, že podiely oboch účastníkov sú rovnaké. Nestotožnil sa s názorom žalobkyne, že jej podiel na spoločnom majetku by mal byť väčší ako podiel žalovaného. Súd nezistil žiadne závažné dôvody, ktoré by mohli byť základom takéhoto rozhodnutia. Obaja účastníci počas manželstva boli zamestnaní, mali svoje príjmy, ich nezhody o tom, ako má vyzerať spoločné hospodárenie s peniazmi, ale nemôžu byť základom požadovaného rozhodnutia. V priebehu manželstva nadobudli účastníci rôzne veci aj vyššej hodnoty, ktoré splácali v dôsledku oddeleného hospodárenia buď žalobkyňa, alebo žalovaný, nebol zistený v tomto smere žiadny mimoriadny rozdiel. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že žalovaný bez jej vedomia mal dlhy, tieto boli použité s najväčšou pravdepodobnosťou tak na bežné potreby žalovaného, ako aj na nákup vecí, ktoré boli predmetom vypriadania. Nesplatené zostatky z týchto záväzkov ale do vyporiadanie BSM zahrnuté neboli. Rovnako podľa názoru súdu záľuby žalovaného, hoci aj finančne náročnejšie, nemôžu byť dôvodom, pre ktorý by sa spoločne nadobudnutý majetok mal vyporiadať žalobkyňou navrhovaným spôsobom. Žalovaný spočiatku mal aj také záľuby, ku ktorým sa mohla pripojiť aj žalovaná, napr. jazdenie na motorke, pre jej nezáujem sa tak ale nestalo. Pokiaľ ide o finančné zabezpečenie chodu domácnosti účastníkov, nebolo preukázané, že ho realizovala výlučne žalobkyňa, prinajmenšom náklady na bývanie hradil žalovaný. Pasíva, nadobudnuté počas manželstva žalovaným, nikdy nedosiahli taký rozsah, aby ohrozili existenciu účastníkov, alebo ohrozili spoločne nadobudnutý majetok. Napokon zostatky týchto pasív po rozvode žalovaný uhradil. Rovnako nezhody účastníkov ohľadne užívania spoločných vecí, motorky a auta nemožno považovať za základ pre žiadané rozhodnutie, boli riešiteľné počas trvania manželstva, a ak sa tak nestalo, je zrejmé, že patrili k dôvodom, pre ktoré sa nakoniec manželstvo účastníkov rozpadlo. Celkový spôsob nakladania účastníkov s peniazmi bol po dlhšiu dobu trvania manželstva poznačený tým, že v tejto otázke si neporozumeli a nevedeli nájsť riešenie prijateľné pre oboch, čo bolo tiež zdrojom ich nezhôd.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. V podanom odvolaní vymedzila, že odvolanie smeruje proti výroku o výške peňažnej náhrady, ktorú má poskytnúť žalovaný žalobkyni.
Namietala, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvostupňovému súdu vytýkala, že vo svojom rozsudku v rozpore s vykonaným dokazovaním posúdil podiely účastníkov konania na hodnote vyporiadaného majetku patriacom do BSM ako rovnaké a nezohľadnil, ktorý z manželov sa akou mierou pričinil o získanie a udržanie spoločného majetku. Zdôraznila, že podľa ustálenej judikatúry totiž jedným z dôvodov, kedy súd môže rozhodnúť v tomto zmysle o tzv. disparite podielov vyporiadavších manželov je aj tá situácia, kedy sa jeden z manželov (v danom prípade žalovaný) zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí v podstate v menšej miere. Vykonané dokazovanie nemá oporu v zistených skutkových zisteniach, ktoré preto považuje za nesprávne. Súdu prvého stupňa vyčítala nesprávne hodnotenie skutkového stavu, keď v konaní malo byť preukázané, že to bol žalovaný, ktorý auto a motorku počas manželstva a tiež po skončení manželstva viac užíval. Záver o tom, že žalovaný prevažne sám užíval auto a motorku, mal byť zohľadnený aj v rozhodnutí o stanovení podielov pri vyporiadaní hodnoty veci v BSM. Uviedla, že žalovaný opakovane a bez akejkoľvek dohody so žalobkyňou počas manželstva míňal spoločné prostriedky na novú elektroniku a na svoje koníčky a v konaní žalovaný nepreukázal, že by elektroniku uhrádzal šekmi, ako to na pojednávaniach tvrdil. Považovala za alibistické tvrdenie súdu o tom, že obaja účastníci konania boli zamestnaní a mali svoje príjmy, pretože žalobkyňa sa výrazne vyššou mierou pričinila o nadobudnutie spoločného majetku, zatiaľ čo žalovaný spoločné peniaze míňal predovšetkým na svoje finančne náročné koníčky. V podanom odvolaní namietala aj nesprávny procesný postup súdu pri vedení pojednávania, spočívajúci v nesprávnej a nedôslednej protokolácii priebehu pojednávania do zápisnice. Z takejto protokolácie potom dospela k záveru, že skutkový záver súdu nemá žiadny podklad vo vykonanom dokazovaní. Jediné, čo žalovaný preukázal, bolo splatenie zvyšku úveru na auto po rozvode na rozdiel od žalobkyne, ktorá jednoznačne preukázala, že chod domácnosti zabezpečovala výlučne ona, čo preukázala výpismi z účtu. S poukazom na to, že súd bagatelizuje záväzky, ktoré žalovaný vytváral počas manželstva, a ktoré sa uhrádzali zo spoločného majetku, avšak úžitok mal z nich výlučne žalovaný, nesúhlasila s tým, že zo sumy 5.127,50 Eur by sa mala odpočítať suma 1.475 Eur ako polovica zostatku spotrebného úveru vo výške 2.950 Eur, ktoré na dané vozidlo splatil výlučne žalovaný po rozvode. Žalobkyňa sa nepochybne pričinila o nadobudnutie spoločného majetku, keďže vlastnou šikovnosťou nasporila peniaze v stavebnom sporení, a preto žalobkyňa nesúhlasí so zaradením nasporenej sumy zo stavebného sporenia do BSM. Žiadala, aby odvolací súd rozhodol v tom zmysle, že suma 3.319,39 Eur, ktorú žalobkyňa dostala od rodičov darom pred uzavretím manželstva so žalovaným, sa bude považovať za sumu, ktorú žalobkyňa zo svojho majetku vynaložila na spoločnú vec. Túto sumu žalobkyňa reálne vynaložila na spoločné bývanie, a preto by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby mala žalobkyňa o túto sumu vlastných peňažných prostriedkov prísť len preto, že podkrovné bývanie nemali manželia zapísané v katastri nehnuteľností. Navrhla, aby odvolací súd určil, že žalovaný má zaplatiť žalobkyni sumu 6.570 Eur, čo prestavuje 2/3-iny zo sumy 9.855 Eur, ktorá bola určená na vyrovnanie podielov (10.430 - 575 Eur). Žiadala tiež, aby súd rozhodol o tom, že sumu 3.319,39 Eur, ktorú žalobkyňa dostala od rodičov darom pred uzavretím manželstva, súd pripočítal k sume 6.570 Eur, keďže uvedenú čiastku žalobkyňa vynaložila zo svojho na spoločné bývanie bývalých manželov (teraz na výlučné bývanie žalovaného).
Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Vyslovil názor, že návrh žalobkyne na disparitu podielov v pomere 2/3-iny ku 1/3-ine v jej prospech je absolútne neopodstatnený a nedôvodný. Na základe vykonaného dokazovania je absolútne zrejmé, že požiadavka na disparitu podielov nemá žiadny právny, ani skutkový základ. Uviedol, že o finančných prostriedkoch vo výške 100.000,- Sk, ktoré mala žalobkyňa dostať darom od rodičov pred uzavretím manželstva, a ktoré podľa tvrdenia žalobkyne mali byť použité na „rekonštrukciu“ nehnuteľnosti patriacej do vlastníctva tretej osoby, nikto okrem žalobkyne a jej rodičov nevie a ani nikdy nepočul. Ak takéto peniaze žalobkyňa priniesla do manželstva, boli spotrebované v rámci bežných výdavkov a v rámci niekoľkokrát opisovaného finančne náročného života účastníkov konania ako mladých manželov. Použitie predmetných finančných prostriedkov žalobkyňa nepreukázala, vo svojich rozporných vyjadreniach uvádza, že peniaze použili na kotol a na kúrenie, následne tvrdí iné použitie týchto finančných prostriedkov. Vyslovil názor, že skutočnosti uvádzané v odvolaní sú zavádzajúce, skreslené a účelové.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Vo veci rozhodol bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
V preskúmavanej veci prvostupňový súd rozhodol o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že z hnuteľných vecí patriacich do BSM prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne modrú sedaciu súpravu, komody 2 kusy, presklenú vitrínu IKEA, presso stroj Krups, vysávač Panasonic a ostatné hnuteľné veci patriace do BSM prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 2.839,96 Eur. Nárok žalobkyne proti žalovanému o zaplatenie 9.533,33 Eur vylúčil na samostatné konanie. Pokiaľ ide o predmet odvolacieho prieskumu, žalobkyňa v podanom odvolaní namietala štvrtý výrok rozsudku, keď žiadala, aby odvolací súd v časti výšky peňažnej náhrady rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 9.889,39 Eur. Z takto vymedzeného odvolacieho návrhu vyplýva, že výrok, ktorým súd nárok žalobkyne proti žalovanému o zaplatenie 9.533,33 Eur vylúčil na samostatné konanie, nadobudol podľa § 206 ods. 2 O.s.p. právoplatnosť, pretože proti tomuto výroku odvolanie žalobkyne nesmerovalo.
Z ust. § 205 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len skutočnosťami v tomto zákonnom ustanovení citovanými. Žalobkyňa podaným odvolaním uplatňuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., keď namieta, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., keď namieta, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania.
Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 až § 135 O.s.p. Odvolacím dôvodom podľa citovaného zákonného ustanovenia možno teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na nesprávnosť ktorého je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
V posudzovanej veci prvostupňový súd vyhodnotil vykonané dokazovanie v zmysle citovaných zásad. Pri hodnotení odvolací súd nezistil logické ani faktické rozpory. Žalobkyňa vychádza z odlišných skutkových záverov než prvostupňový súd a robí z vykonaných dôkazov vlastné skutkové závery týkajúce sa tzv. disparity podielov na majetku patriacom do ich spoločného majetku. Žalobkyňa svoje tvrdenia v konaní nepreukázala, a preto z hľadiska dôkazného nestačí len spochybňovanie skutočností uvedených súdom prvého stupňa, znevažovanie argumentácie súdu prvého stupňa a kritika protokolácie zo strany súdu prvého stupňa pri prejednávaní veci (pred súdom prvého stupňa do zápisnice o pojednávaní nenamietaná), avšak bez priamych, prípadne nepriamych dôkazov je odvolanie v tomto smere nedôvodné.
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne odôvodnil zvolený spôsob vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov založený na konkrétnych skutkových zisteniach, ktoré v rozsudku uviedol. Nestotožnil sa s názorom žalobkyne, že jej podiel na spoločnom majetku by mal byť väčší ako podiel žalovaného. Uviedol, že nezistil žiadne závažné dôvody, ktoré by mohli byť základom takéhoto rozhodnutia. Vychádzal preto zo zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka, teda z toho, že podiely oboch účastníkov sú rovnaké.
Aj odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre odklon od princípu rovnosti podielov, ktorý postup je celkom výnimočný.
Pri vyporiadaní BSM súd môže stanoviť aj iné než rovnaké podiely manželov na spoločnom majetku. Relevantnými sú úvahy súdu vyplývajúce z ust. § 150 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých sa prihliada najmä na skutočnosti, ktoré majú vplyv na hospodárenie rodiny (zásluha na nadobudnutí a udržanie spoločných vecí) a k starostlivosti o rodinu, ktorá môže vyvážiť väčšie zásluhy o nadobudnutie a udržanie majetku. V súdnej praxi sa prijal názor, že miera zavinenia rozvratu manželstva nie je dôvodom pre modifikáciu výšky podielov manželov pri vyporiadaní ich zaniknutého BSM. Nedôvodná je preto námietka žalobkyne, že žalovaný míňal spoločné peniaze na svoj mimomanželský vzťah a žalobkyňa sa mala podieľať svojimi peniazmi na financovaní voľnočasových aktivít žalovaného a jeho priateľky.
Podľa Zákona o rodine muž a žena majú v manželstve rovnaké práva a rovnaké povinnosti. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, spoločne sa starať o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Konanie, ktoré je v rozpore s uvedenými zásadami, konanie, ktoré podľa všeobecného pohľadu možno považovať za negatívne ovplyvňujúce vzájomne súžitie manželov, môžu viesť k úvahe o odklone rovnosti podielov, ak sa významným spôsobom premieta do hospodárenia so spoločným majetkom alebo starostlivosťou o rodinu. Odklon od rovnosti podielov nebude daný akýmkoľvek negatívnym konaním, ale len takým, ktoré sa významne premieta do spoločného majetku manželov.
V konaní pred súdom prvého stupňa nebola preukázaná žiadna taká skutočnosť, ktorá by mala za následok, že by sa žalovaný k veciam, tvoriacim BSM, správal nezodpovedne, alebo, že by nezodpovedne nakladal alebo hospodáril s týmito vecami. Súdom prvého stupňa preukázaná skutočnosť, že žalovaný mal „finančne nákladné koníčky“, ani skutočnosť, že medzi účastníkmi v čase trvania ich manželstva boli nezhody ohľadne hospodárenia, nie sú dôvodom pre modifikáciu výšky podielov. Z dokazovania pred prvostupňovým súdom nemožno vyvodiť ani žalobkyňou zdôrazňované tvrdenie, že to bola práve žalobkyňa, ktorá sa zaslúžila o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí v podstatne väčšej miere. Pokiaľ žalobkyňa pred súdom prvého stupňa vypovedala, že ona „ťahala domácnosť, žalovaný mal svoju výplatu len na svoje záľuby“, žalovaný pred súdom prvého stupňa vypovedal, že „splátky za spotrebiče splácal on, úver na auto splácala žalobkyňa, na výdavky v domácnosti platili rovnakým dielom, nákupy robili striedavo a náklady na bývanie, plyn, vodu, elektrinu platil výlučne žalovaný“. Žalovaný vo svojej výpovedi tiež poukázal na to, že v roku 2009 nadviazal známosť s inou ženou, ale aj žalobkyňa mala vzťahy s inými mužmi, napríklad s jeho bratom.
Rovnako neobstoja ani námietky zo strany žalobkyne, ktorá sa podaným odvolaním domáha peňažnej náhrady v sume 9.889,39 Eur.
V zmysle ust. § 143 Občianskeho zákonníka súd môže vyporiadať v konaní o vyporiadanie BSM len majetok, ktorý do BSM patrí. Doterajšia judikatúra súdov Slovenskej republiky dospela k záveru, že vec nadobudnutá za trvania manželstva sa stane predmetom BSM, pokiaľ nie je obstaraná za finančné prostriedky, ktoré sú majetkom len jedného z manželov. V stanovisku R 42/1972 bol vyslovený záver, že pri nadobudnutí vecí z prostriedkov patriacich jednak do BSM, jednak do osobného majetku niektorého z manželov, sa takto nadobudnuté veci stávajú predmetom BSM bez ohľadu na rozsah použitých prostriedkov z BSM. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctvo patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Vyporiadanie BSM sa vykoná ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia; toto vyporiadanie sa však vykoná iba medzi manželmi. V podanom odvolaní žalobkyňa žiada, aby súd sumu 3.319,39 Eur (100.000,- Sk), ktorú žalobkyňa dostala darom od rodičov pred uzatvorením manželstva, pripočítal k sume peňažnej náhrady od žalovaného. V priebehu prvostupňového konania žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu uvádza, že na finančné prostriedky v sume 100.000,- Sk, ako dar žalobkyni od jej rodičov, už nie je potrebné prihliadať, nakoľko súd pripustil rozšírenie žaloby o samostatný nárok o zaplatenie 9.533,33 Eur, keď tieto finančné prostriedky súvisia so zhodnotením bytu vo vlastníctve žalovaného. Aj súd prvého stupňa vychádzal zo stanoviska žalobkyne, že dar v sume 100.000,- Sk, ktorý žalobkyňa získala od svojich rodičov, bol použitý na rekonštrukciu nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného, preto sa vyporiadaním tejto sumy nezaoberal. Pokiaľ uvedené finančné prostriedky, o ktorých žalobkyňa tvrdila, že nimi bola obdarovaná svojimi rodičmi a tieto boli za trvania manželstva použité ako investície do rodinného domu v tom čase tretej osoby, toho času nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného, nemožno takéto prostriedky vyporiadať v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a preto dôvodne okresný súd tieto finančné prostriedky pri vyporiadaní BSM nezohľadnil.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne predpisy. Keďže žalobkyni sa nepodarilo spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa ani uplatneným odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., nezostávalo iné, než konštatovať, že odvolanie nie je dôvodné.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .