Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-300-2013.pdf
PDF · 87.75 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/300/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Leviciach sudkyňou E.. D. P., vo veci starostlivosti o mal. E. P., F.. X.X. XXXX, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, z rodičov: Q. P., nar. 24.5. 1970, bytom Levice, Textilná 4 a E. P., F.. XX.XX. XXXX, bytom Levice, Mochovská 36, o zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec sa podaným návrhom domáhal zníženia výživného pre mal. dieťa zo sumy 100,-EUR mesačne na sumu 26,65 EUR mesačne odo dňa právoplatnosti rozsudku. Poukázal na to, že od novembra 2012 zostal nezamestnaný. Síce podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru, avšak jeho vtedajší zamestnávateľ prepustil okolo 50 zamestnancov. Urobil to však takým spôsobom, aby to vyzeralo, že ukončili zamestnanie na vlastnú žiadosť. Pol roka poberal podporu v nezamestnanosti a síce sa následne zamestnal, ale dosahuje nižší príjem. Pokiaľ mal finančné prostriedky, prispieval dcére i navyše. V prípade nedostatku finančných prostriedkov si peniaze požičiava od rodiny a kamarátov. Býva v podnájme a peniaze, ktoré mu boli vyplatené pri odchode zo zamestnania použil na „prerábku“ bytu a 15.000,-EUR vyplatenému matkou dieťaťa v rámci vyporiadania BSM použil na zakúpenie spotrebičov a zariadenia. Síce po rozvode nadobudol do vlastníctva aj motorové vozidlo, ktoré previedol na svojich rodičov.
Matka nesúhlasila so znížením výživného. Uviedla, že z jej príjmu po úhrade všetkých nevyhnutných nákladov jej zostane suma 3,-EUR na deň. Výživné, ktoré teraz otec uhrádzal vo výške 26,-EUR pokryje len stravu pre dieťa v škole. Z dôvodu nedostatku financií sa dcéra musela vzdať mimoškolských aktivít. Naďalej sú zvýšené náklady, keďže dieťa stále trpí ekzémom. Vyžaduje diétne stravovanie, užíva lieky, maste. Pokiaľ má voľno v práci chodí brigádovať, aby zabezpečila dcére aspoň aký-taký štandard. Otec si mohol financie z odstupného rozložiť tak, aby určené výživné mohol uhrádzať. Síce s ňou v domácnosti býva aj plnoletý syn, ktorý pracuje, avšak financie využíva na zaplatenie školného, keďže diaľkovo študuje.
Kolízny opatrovník navrhol návrh otca v plnom rozsahu zamietnuť.
Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 15.11. 2011, č.k. 11C/65/2011-51 bol manželstvo rodičov mal. dieťaťa rozvedené. Mal. E. na čas po rozvode bola zverená do osobnej starostlivosti matke a otec sa na jej výživu zaviazal prispievať mesačne sumou 100,-EUR. V čase určenia výživného matka dosahovala
priemerný čistý mesačný príjem 369,26 EUR a otec 571,44 EUR. Rodičia nemali inú vyživovaciu povinnosť. Mal. E. navštevovala 8. ročník základnej školy.
V súčasnosti matka dosahuje priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 497,36 EUR a zároveň má príjem na základe dohody o pracovnej činnosti mesačne priemerne ( za obdobie október 2012 - september 2013) vo výške 32,02 EUR. Je výlučnou vlastníčkou bytu, ktorý nadobudla po vyporiadaní T.. Mesačne uhrádza preddavky spojené s užívaním bytu 140,50 EUR, elektrinu 30,45 EUR, plyn a rozhlas a TV 8,64 EUR, internet 33,26 EUR, úver 157,65 EUR. V spoločnej domácnosti s ňou býva aj plnoletý syn, ktorý je zárobkovo činný a externe študuje na vysokej škole.
Otec dieťaťa na vlastnú žiadosť skončil dohodou pracovný pomer v spoločnosti PSJ Hydrotranzit, a.s. k 30.11. 2012. Podľa vyjadrenia tohto zamestnávateľa by s menovaným bol ukončený pracovný pomer z organizačných dôvodov, pokiaľ by nedošlo k dohode. V prípade ukončenia pracovného pomeru z organizačných dôvodov by výška jeho odstupného predstavovala 2.490,-EUR ( čl. 80). Za obdobie január až október 2012 dosahoval priemerný čistý mesčný príjem 517,33 EUR a boli mu vyplatené cestovné náhrady v celkovej výške 1 295,70 EUR ( január až november 2012). V mesiaci november mu bola vyplatená sumu 2 670,05 EUR pozostávajúca zo mzdy a odmeny. Býva v podnájme, za ktorý mesačne uhrádza sumu 175,-EUR vrátane poplatkov za energie. Od 1.12. 2012 do 30.10. 2013 bol vedený v evidencii nezamestnaných Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice. Za obdobie od 1.12. 2012 do 31.5. 2013 mu bola vyplácaná dávka v nezamestnanosti vo výške priemerne 467,53 EUR. Dňom 1.11. 2013 sa zamestnal na dobu určitú do 31.10. 2014. V spojenej škole internátnej v Leviciach na 50% pracovný úväzok s funkčným platom 183,25 EUR. Na základe zmeny pracovnej zmluvy mu bol od 1.12. 2013 určený funkčný plat 416,50 EUR.
Na základe dohody o vyporiadaní daní BSM zo dňa 16.1. 2012 matka do výlučného vlastníctva nadobudla byt, otec motorové vozidlo a finančné vyrovnanie 15.000,-EUR.
Rodičia naďalej nemajú inú vyživovaciu povinnosť.
Mal. E. je študentkou II. ročníka Gymnázia Sv. Vincenta de Paul v Leviciach. Stravuje sa v školskej jedálni, kde stravná jednotka činí 1,19 EUR. Matka uhradila jednorázový rodičovský príspevok 30,- EUR a poplatok do triedneho fondu 5,-EUR. Mesačne dieťaťu uhrádza poistenie 8,19 EUR, príspevok na stužkovú 8,-eUR, telefón 5,-EUR. Dieťa je asi 7 rokov sledované v kožnej ambulancii pre atopický exzém. Mesačné doplatky za lieky a maste predstavujú okolo 10,-EUR. Osobitné záujmy maloletá nemá.
Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 odsek 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Výživou dieťa sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa , od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti a pod. Výživné má slúžiť nielen na uspokojovanie hmotných potrieb
( jedlo, ošatenie atď. ) , ale i ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa ( vzdelávanie, kultúru, športové potreby a pod.) Na druhej strane sú odôvodnené potreby dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami , možnosťami a majetkovými pomermi rodičov.
Pri rozhodovaní o zmene výživného súd vždy musí porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažná zmena pomerov, či už na strane oprávneného alebo povinného .
Zmenou pomerov v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností ( na jednej i druhej strane ), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Môže ísť o zvýšenie či zníženie
( odôvodnený pokles ) zárobku , ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou môže byť vyšší vek dieťaťa , prípadne rozšírenie alebo zúženie počtu vyživovacích povinností povinného a pod.
V prejednávanej veci bolo preukázané, že od poslednej úpravy výživného ubehlo obdobie dvoch rokov, za ktoré obdobie sa zmenili pomery na strane všetkých účastníkov konania. Mal. Martina v súčasnosti navštevuje strednú školu v ktorej súvislosti sa zvýšili náklady na učebné pomôcky, príspevok na stužkovú, avšak fyzickým vyspievaním sa zvyšujú i náklady na jej ošatenie, stravovanie, hygienické potreby. U matky došlo k zvýšeniu mesačného príjmu o 160,12 EUR. Otec skončil predchádzajúci pracovný pomer z objektívnych dôvodov a následne bol evidovaný ako nezamestnaný, avšak do 31.5. 2013 mu bola vyplácaná dávka v nezamestnanosti pričom od tohto obdobia určené výživné uhrádzal v plnej výške teda 100,-EUR mesačne. V danom prípade síce došlo k poklesu príjmu otca, porovnajúc príjem zo súčasného a predchádzajúceho zamestnania, o 154,94 EUR mesačne, avšak súd je toho názoru, že i zo zníženého príjmu je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť vo výške 100,-EUR mesačne bez toho, aby bola ohrozená jeho možnosť uspokojovať si svoje nevyhnutné odôvodnené potreby, keď výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd skúmal, či v danom prípade nie je dôvod na zníženie výživného aspoň za obdobie od 1.6. 2013 do 30.10. 2013, kedy otec bol bez príjmu, avšak dospel k názoru, že ani za toto obdobie zníženie výživného nie je dôvodné. Otcovi totiž bola vyplatená pri skončení pracovného pomeru odmena, ktorú mal použiť na úhradu výživného a nie na investovanie prestavby bytu, ktorý v konečnom dôsledku nie je v jeho vlastníctve. Zároveň sa otec bezdôvodne a
bezodplatne vzdal motorového vozidla, ktoré nadobudol po vyporiadaní BSM s matkou dieťaťa, ktoré konanie súd vyhodnotil ako vzdanie sa majetkového prospechu.
S poukazom na vyššie uvedené, súd návrh na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 146 odsek 1 písm. a) O.s.p., nakoľko sa jedná o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska
účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci , pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.