Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Er-1528-2010.pdf
PDF · 91.9 KB
Case nature
Subarea
4Er/1528/2010
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného P. a S. Býšť s.r.o. so sídlom Býšť 48, 533 22 Pardubice, Česká republika, IČO: 25285211, zast. JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, advokátom so sídlom Kollárova 49, 036 01 Martin, proti povinnému I. O., D.. XX. XX. XXXX, N. O. Y. XXXX/XX, XXX XX N. N., Š. P. Z., na vymoženie uloženej povinnosti vo výške 319.710,- Kč s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Eleonórou Noskovou so sídlom exekútorského úradu Robotnícka 4, 974 01 Banská Bystrica pod spis. zn. EX 218/10, o námietkach povinného proti exekúcii a o návrhu povinného na odklad exekúcie, takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .
Súd návrh povinného na odklad exekúcie z a m i e t a .
odôvodnenie:
Oprávnený podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie uloženej povinnosti vo výške 319.710,- Kč s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 61Cb/5/2006-230 zo dňa 13. 10. 2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob/252/2008 zo dňa 25. 02. 2009.
Poverením č. 5601 058415 zo dňa 24. 08. 2010 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Eleonóru Noskovú so sídlom exekútorského úradu Robotnícka 4, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 218/10.
Súdny exekútor dňa 11. 06. 2013 doručil súdu na rozhodnutie podanie povinného zo dňa 07. 06. 2013, doručené súdnemu exekútorovi mu dňa 10. 06. 2013, ktorým podal v zákonom stanovenej lehote námietky proti exekúcii a zároveň sa pre prípad nevyhovenia námietkam proti exekúcii domáhal povolenia odkladu exekúcie.
Povinný v predmetnom podaní namieta výšku vymáhanej istiny. Uvádza, že podľa upovedomenia o začatí exekúcie je vymáhaná istina vo výške 319.710,- Kč, na jej úhradu bol síce exekučným titulom zaviazaný, v súčasnosti však táto nemôže byť tak vysoká, nakoľko súdny exekútor na jej úhradu už od februára 2012 zo starobného dôchodku ako jediného príjmu povinného strháva 45,75 Eur mesačne, čo teda predstavuje 777,75 Eur, ktoré mali byť použité na úhradu vymáhanej istiny. Už pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie bola na liste vlastníctva na nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve povinného a jeho manžela vyznačená poznámka o upovedomení o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva, pričom takéto upovedomenie nebolo povinnému nikdy doručené. Z uvedeného podľa povinného vyplýva jednak pochybnosť, akým spôsobom mieni súdny exekútor exekúciu vykonať, taktiež či bolo upovedomenie o začatí exekúcie vydané v súlade so zákonom. Napriek tomu bolo povinnému doručené upovedomenie o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom cenných papierov, vzhľadom na existujúcu
poznámku na liste vlastníctva z dôvodu právnej istoty namieta aj vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti, nakoľko tento nie je len jeho, ale nachádza sa v bezpodielovom spoluvlastníctve aj manžela, pričom dlh, na uspokojenie ktorého sa exekúcia vedie, vznikol výlučne z podnikateľskej činnosti povinného. Povinný taktiež poukázal na ust. § 61b Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie; to neplatí, ak sa exekúcia vykonáva predajom hnuteľnej veci, ktorá sa nedá rozdeliť, alebo predajom nehnuteľnosti a povinný nemá dostatok iného majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky a hodnotu predmetného bytu je zrejmé, že exekúcia predajom tohto bytu by bola neprimeraná. V prípade predaja bytu v exekúcii by okrem povinného prišiel o strechu nad hlavou nielen povinný, ale aj jeho manžel - invalidný dôchodca s ťažkým zdravotným postihnutím. Navyše tento byt je chránenou dielňou, jeho exekúciou by bolo znemožnené manželovi v rámci tejto dielne pôsobiť. Exekúciu by bolo možné vykonať predajom hnuteľného majetku, ktorý zostal vo vlastníctve povinného po neúspešnom súdnom konaní, ktorého výsledkom je exekučný titul. Ide o stomatologický materiál bližšie špecifikovaný v znaleckom posudku zo dňa 24. 04. 2008, fotokópiu výňatku z ktorého povinný pripojil ako dôkaz na preukázanie svojich tvrdení. V prípade, že súd nevezme námietky povinného do úvahy, v zmysle § 56 ods. 1 Exekučného poriadku žiada o odklad exekúcie, a to z dôvodu, že jeho mesačný príjem predstavuje starobný dôchodok vo výške 309,80 Eur, z ktorej sumy mu po zrážkach v tejto exekúcii zostáva 265,40 Eur. Z tohto zostatku platí mesačne sumu 40,- Eur na lieky, sumu spolu 99,87 Eur na splátky pôžičiek za účelom uspokojenia základných potrieb povinného a jeho chorého manžela a sumu 30,- Eur na splátky pôžičky na nákup potravín. Taktiež majú s manželom obrovskú pôžičku (2.000.000,- Sk) od dcéry. Zo zvyšnej sumy nie je dosť dobre možné vyžiť, nakoľko pomáha s úhradou liekov ťažko chorému manželovi, ktorý má príjem len z invalidného dôchodku a jeho mesačný výdavok len na lieky predstavuje približne sumu 100,- Eur.
Oprávnený sa k podaniu povinného ani na výzvu súdu nevyjadril.
K námietkam povinného proti exekúcii súdny exekútor uviedol, že dňa 08. 09. 2010 bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré s povinnému podarilo doručiť až na desiaty krát. Povinný na adrese trvalého bydliska upovedomenie sústavne nepreberal v odbernej lehote. Dňa 07. 10. 2010 bol vydaný príkaz na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov. Ku dňu vyjadrenia súdneho exekútora nebol vydaný exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami z iných príjmov, preto Sociálna poisťovňa povinnému vykonáva zrážky zo starobného dôchodku, ale tieto môže poukázať súdnemu exekútorovi až po doručení exekučného príkazu. Dňa 21. 03. 2011 bola súdnemu exekútorovi od advokáta JUDr. Evy Krchňavej doručená žiadosť o poskytnutie informácie, na ktorú však neodpovedal, nakoľko k nej nebolo pripojené plnomocenstvo na zastupovanie povinného v exekučnom konaní. Dňa 02. 06. 2011 bol súdnemu exekútorovi od oprávneného doručený návrh na zriadenie exekučného záložného práva, na základe čoho súdny exekútor dňa 03. 06. 2011 vydal upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť. Povinnému sa podarilo doručiť upovedomenie o začatí exekúcie až dňa 27. 05. 2013. Povinný teda o začatí exekučného konania proti nemu vedel minimálne od marca 2011, napriek tomu ku dňu vyjadrenia súdneho exekútora povinný exekútorský úrad nekontaktoval a prevzatiu upovedomenia o začatí exekúcie sa vyhýbal. Ku dňu vyjadrenia súdneho exekútora nebol vydaný žiadny exekučný príkaz, Sociálna poisťovňa nepoukázala zrážky z dôchodku a povinný neuhradil žiadnu časť vymáhanej pohľadávky.
Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o tom, či exekúcia začala oprávnene. Námietky sú teda
procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z vyššie citovaného ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. V exekučnom konaní súd už neskúma vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie exekúcie.
Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku vykonateľné rozhodnutie súdu - rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 61Cb/5/2006-230 zo dňa 13. 10. 2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob/252/2008 zo dňa 25. 02. 2009.
Podľa § 36 ods. 2 prevej vety Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Nakoľko povinný v lehote stanovenej v rozhodnutí dobrovoľne v plnom rozsahu nesplnil, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podal dňa 19. 08. 2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie, kedy bolo v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začaté exekučné konanie.
Povinný v podaných námietkach namietal výšku vymáhanej pohľadávky z dôvodu, že už od februára 2013 mu Sociálna poisťovňa vykonáva zrážky z dôchodku. Povinný výšku pohľadávky ku dňu začatia exekučného konania nenamietal. K predmetnej námietke povinného súdny exekútor uviedol, že po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie, avšak pred jeho doručením povinnému, súdny exekútor vydal príkaz na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov, na základe ktorých Sociálna poisťovňa zráža a zadržiava určité sumy zo starobného dôchodku povinného, tieto však neboli poukázané súdnemu exekútorovi.
V zmysle konštantnej judikatúry dôkaz o zániku dlhu zaťažuje v konaní o výkon rozhodnutia povinného (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 4 Cdo 83/02 zo dňa 30. júla 2002). Povinný v danom prípade súdu žiadnym spôsobom nepreukázal úhradu vymáhanej pohľadávky do času začatia exekučného konania, súd má preto za to, že exekučné konanie bolo začaté dôvodne. Pokiaľ povinný namieta, že počas exekúcie došlo k úhrade sumy 777,75 Eur, súd konštatuje, že ani táto skutočnosť nemôže byť dôvodom na vyhovenie námietkam proti exekúcii, nakoľko ešte nebol vydaný exekučný príkaz podľa ust. § 67 v spojení s ust. 89 Exekučného poriadku, na základe ktorého by došlo k vyplateniu zrazených súm súdnemu exekútorovi. V príkaze na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov súdny exekútor len prikázal platiteľovi iného príjmu povinného, aby odo dňa doručenia tohto príkazu vykonával z iného príjmu povinného určené zrážky a nevyplácal zrazené sumy povinnému, pričom až odo dňa doručenia exekučného príkazu je platiteľ iných príjmov povinný zrazenú sumu vyplatiť súdnemu exekútorovi. Zrazená suma preto do dnešného dňa nemohla byť vyplatená súdnemu exekútorovi a započítaná na úhradu vymáhanej pohľadávky. V tomto smere preto súd považoval námietky povinného proti exekúcii za nedôvodné.
Čo sa týka ďalších skutočností, ktoré povinný uvádza v námietkach proti exekúcii, týkajúcich sa postupu súdneho exekútora, súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 64 Exekučného poriadku spôsob vykonania exekúcie určí súdny exekútor, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie vykonáva úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky oprávneného samostatne, pričom súd nie je orgánom oprávneným vykonávať dozor nad postupom súdneho exekútora. Preto pokiaľ povinný namieta postup súdneho exekútora a poukazuje na prípadný nesúlad jeho postupu so zákonom, v tomto smere je potrebné obrátiť sa na príslušný orgán v zmysle ust. § 218a Exekučného poriadku. Výhrady voči postupu súdneho exekútora nemôžu byť dôvodom na vyhovenie námietkam povinného proti exekúcii. Pokiaľ povinný v námietkach proti exekúcii namieta vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti, súd konštatuje, že ani táto skutočnosť podľa názoru súdu nie je dôvodom na vyhovenie námietkam povinného, pretože právo na vylúčenie veci z exekúcie je potrebné uplatniť v inom ako exekučnom konaní, a to návrhom (tzv. excindačnou žalobou) podľa § 79 O. s. p. Ak je žalobca úspešný, t.j. ak súd rozsudkom určí, že vec je z exekúcie vylúčená, exekučný súd exekúciu zastaví v časti, v ktorej sa vykonávala predajom predmetnej veci. Ako už bolo uvedené vyššie, súd v rámci rozhodovania o námietkach povinného proti exekúcii na základe námietky povinného rozhoduje o tom,
či exekúcia začala oprávnene. V tomto smere preto súd považoval námietky povinného proti exekúcii za nedôvodné.
Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené obidva procesné predpoklady oprávňujúce na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), ako aj tá skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Oprávnený tak podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému dôvodne.
Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd námietky povinného vznesené proti exekúcii ako nedôvodné zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
V podaní zo dňa 07. 06. 2013 povinný pre prípad nevyhovenia námietkam proti exekúcii žiadal súd v zmysle ust. § 56 ods. 1 Exekučného poriadku o odklad exekúcie, a to z dôvodu, že jeho mesačný príjem predstavuje starobný dôchodok vo výške 309,80 Eur, z ktorej sumy mu po zrážkach v tejto exekúcii zostáva 265,40 Eur. Z tohto zostatku platí mesačne sumu 40,- Eur na lieky, sumu spolu 99,87 Eur na splátky pôžičiek za účelom uspokojenia základných potrieb povinného a jeho chorého manžela a sumu 30,- Eur na splátky pôžičky na nákup potravín. Taktiež majú s manželom obrovskú pôžičku (2.000.000,- Sk) od dcéry. Zo zvyšnej sumy nie je dosť dobre možné vyžiť, nakoľko pomáha s úhradou liekov ťažko chorému manželovi, ktorý má príjem len z invalidného dôchodku a jeho mesačný výdavok len na lieky predstavuje približne sumu 100,- Eur.
Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
Povolenie odkladu exekúcie prichádza do úvahy za predpokladu, že sú splnené podmienky vyplývajúce z vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Povolenie odkladu exekúcie z tzv. sociálneho dôvodu prichádza do úvahy len vtedy, ak tento dôvod má len prechodný charakter a možno opodstatnene očakávať, že v exekúcii sa po určitom čase bude môcť pokračovať. Trvalý stav sociálneho postavenia povinného, ktoré bráni vo vykonávaní exekúcie, vylučuje povolenie odkladu. Oprávnený nemôže byť povolením odkladu vážne poškodený.
Z podania povinného súd nezistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie súdu o povolení odkladu exekúcie. V konaní povinný nepreukázal, že sa bez svojej viny ocitol len prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Povinný síce poukázal na svoj nízky príjem, na skutočnosť, že má ťažko chorého manžela, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku, ako aj na výdavky na lieky pre seba a svojho manžela a na záväzky, ktoré má voči nebankovým spoločnostiam a vlastnej dcére, avšak nijako súdu nepreukázal, že sa v takomto postavení ocitol len dočasne. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že sa nejedná len o prechodný stav na strane povinného vzniknutý bez jeho viny, pričom pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní vznikla na základe exekučného titulu vydaného už v roku 2009, povinný tak mal dostatočný časový priestor na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti, prípadne na uzatvorenie dohody o úhrade pohľadávky v splátkach. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných pohľadávok, ktoré dovtedy povinný neuhradil dobrovoľne. Využitie výnimočného inštitútu v priebehu exekúcie, akým je povolenie odkladu z tzv. sociálneho dôvodu, je potrebné starostlivo zvážiť. Len samotné tvrdenie o nepriaznivých zárobkových a majetkových pomeroch povinného a z toho vyplývajúca situácia neodôvodňuje v danom prípade využitie tohto, svojou povahou výnimočného inštitútu, nakoľko nie je preukázané, že ide len o stav prechodný, bez zavinenia povinného a možno dôvodne očakávať zlepšenie situácie v budúcnosti, a teda dosiahnutie cieľa exekučného konania. Navyše, súd má z obsahu podania povinného a jeho príloh preukázané, že povinný je vlastníkom nehnuteľnosti (bytu) v režime BSM, je poberateľom iného príjmu, taktiež jeho manžel je poberateľom invalidného dôchodku, ako aj vlastníkom nehnuteľného majetku (stomatologický materiál).
Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že je na súde, aby podľa celého stavu veci spravodlivo zvážil pomer rizika nepriaznivých následkov spôsobených prípadným neodložením exekúcie povinnému a rizika vážneho ohrozenia oprávneného vyvolaného eventuálnym odkladom. V naznačenom smere zákon síce chráni záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo.
Z vyššie uvedených dôvodov súd o návrhu povinného na odklad exekúcie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 prvá veta O. s. p.).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 prvá a posledná veta O. s. p.).
Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (§ 202 ods. 2 O. s. p.).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p. pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.