Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-1641-2013.pdf
PDF · 73.91 KB
No categories available
4Er/1641/2013
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Tatra banka, a.s. so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, zast. MCGA legal, s.r.o. so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662, proti povinnému C.. P. M., O.. XX. XX. XXXX, F. V. R. X, XXX XX V. V., Š. D. F., na vymoženie uloženej povinnosti vo výške 53.985,88 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Kamilom Líškom so sídlom exekútorského úradu 29. augusta 2, 811 07 Bratislava pod spis. zn. EX 1518/2013, o námietkach povinného proti exekúcii, takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie uloženej povinnosti vo výške 53.985,88 Eur s príslušenstvom, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - zmenkového platobného rozkazu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 1 Zm 41/98 zo dňa 18. 11. 1998 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 35 Cb 7/99-Ba-179 zo dňa 27. 09. 2002 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Obo 46/03 zo dňa 03. 09. 2003.
Poverením č. 5601 096490 zo dňa 11. 06. 2013 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku so sídlom exekútorského úradu 29. augusta 2, 811 07 Bratislava, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 1518/2013.
Súdny exekútor dňa 06. 08. 2013 odstúpil súdu na rozhodnutie námietky povinného proti exekúcii doručené mu dňa 01. 08. 2013. Tieto boli povinným u príslušného súdneho exekútora podané v zákonom stanovenej lehote.
Povinný sa podanými námietkami proti exekúcii domáhal zastavenia exekúcie z dôvodu, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Povinný zároveň poukázal na chaotické označenie exekučného titulu v upovedomení o začatí exekúcie, ktoré spôsobuje jeho neurčitosť. Povinný svoje námietky odôvodnil skutočnosťou, že je ženatý, BSM bolo zrušené za trvania manželstva, má tri maloleté deti, ktoré trvale žijú s matkou a povinný je povinný prispievať na ich výživu výživným spolu vo výške 265,54 Eur. Povinný býva bezplatne u svojich rodičov. V súčasnosti je v pracovnom pomere s čistým mesačným zárobkom 369,00 Eur, pričom po uhradení výživného nedosahuje ani životné minimum. Nemá žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, podľa svojho vyjadrenia je nemajetný, a teda v tomto smere je splnený zákonný predpoklad toho, že nie je z čoho ani uhradiť vzniknuté trovy exekúcie. Okrem toho je proi nemu vedené aj ďalšie skôr začaté exekučné konanie.
Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o tom, či exekúcia začala oprávnene. Námietky sú teda procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z vyššie citovaného ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. V exekučnom konaní súd už neskúma vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie exekúcie.
Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní sú podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku právoplatné a vykonateľné rozhodnutia súdu - zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 1 Zm 41/98 zo dňa 18. 11. 1998 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 35 Cb 7/99-Ba-179 zo dňa 27. 09. 2002 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Obo 46/03 zo dňa 03. 09. 2003.
K skutočnostiam uvádzaným povinným v námietkach proti exekúcii je potrebné uviesť, že súd je v exekučnom konaní pri rozhodovaní o námietkach proti exekúcii oprávnený skúmať len skutočnosti rozhodujúce pre vykonanie exekúcie, a to existenciu právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a skutočnosť, či povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul. Samotné tvrdenie povinného o nepriaznivej finančnej situácii povinného, navyše bez predloženia dôkazov na preukázanie svojich tvrdení (z podania povinného ani jeho príloh nie je možné zistiť, či je povinný vlastníkom nehnuteľností, vlastníkom alebo držiteľom motorového vozidla, výšku príjmu povinného a pod.), a s ňou spojené dôvody neuhradenia vymáhanej pohľadávky nemôžu byť dôvodom na vyhovenie námietkam povinného v zmysle ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku. Exekúciu na základe poverenia súdu vykonáva súdny exekútor, ktorý určuje aj spôsob jej vykonania (§ 64 Exekučného poriadku). Skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinného sú predmetom zisťovania zo strany súdneho exekútora v priebehu vykonávania exekúcie. Ak súdny exekútor dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a na základe tejto skutočnosti podá súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd v prípade, že bude mať nemajetnosť povinného preukázanú, exekúciu v zmysle uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku aj bez návrhu zastaví. Prvoradým účelom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Tvrdenie samotného povinného o jeho nemajetnosti pritom nie je dôvodom na to, aby súd námietkam povinného proti exekúcii v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku vyhovel.
Pokiaľ súd v námietkach proti exekúcii poukázal na chaotické označenie exekučného titulu v upovedomení o začatí exekúcie, ktoré podľa jeho názoru spôsobuje jeho neurčitosť, súd konštatuje, že uvedená skutočnosť nemôže byť dôvodom na vyhovenie námietkam povinného proti exekúcii. Ako už bolo uvedené vyššie, súd v rámci rozhodovania o námietkach povinného proti exekúcii rozhoduje o tom, či exekúcia začala oprávnene, pričom na dôvodnosť začatia exekúcie teda nemôže mať vplyv skutočnosť, že že došlo k chybe v písaní pri vyhotovovaní upovedomenia o začatí exekúcie. Preto súd námietky povinného taktiež v tomto smere považoval za dôvodné.
Po oboznámení sa s podaním povinného a jeho prílohami súd dospel k záveru, že námietky povinného vznesené proti exekúcii nie sú dôvodné. Súd má za to, že v danom prípade sú splnené obidva procesné predpoklady, oprávňujúce na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), ako aj tá skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Oprávnený tak podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému dôvodne.
Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd námietky povinného vznesené proti exekúcii ako nedôvodné zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 prvá veta O. s. p.).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 prvá a posledná veta O. s. p.).
Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (§ 202 ods. 2 O. s. p.).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p. pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.