Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-208-2013.pdf
PDF · 105.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-10Ro/1288/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Zuzanou Matyiovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 35 724803, č. spisu 1.966.284, typ SLSP VS XU zastúp. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanému S. Y., L.. XX. X. XXXX, J. Ž. XX, X.a účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO 42 176 778, zastúp. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, Stropkov o zaplatenie 500,71 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalobný návrh žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 500,71 eur s úrokom z omeškania zamieta.
V právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
V právnom vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovaného je žalobca povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, advokáta, advokátska kancelária , Nám. SNP 7, Stropkov v sume 51,09 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice - okolie dňa 3. 7. 2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 500,71 eur z titulu neuhradenej sumy z kartového limitu, ktorý bol žalovanému poskytnutý právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava na základe zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 17. 1. 2006.
Dňa 11. 9. 2012 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného a žiadalo doručiť rovnopis žaloby.
Listom doručeným súdu dňa 18. 6. 2013 vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania a uplatnil si náhradu trov konania. Vo svojom písomnom podaní poukázal na to, že aj keď v pokuse o zmier žalobca uviedol, že pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, nepredložil o tom žiaden dôkaz. Takisto nepredložil dôkaz o tom, že právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy. Keďže žalobca relevantne nepreukázal, akým spôsobom bol úverový vzťah ukončený, jediným dôkazom je výstup z bankového systému, označený ako „Príloha k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 3. 2011, odkiaľ vyplýva, že pohľadávka bola k tomuto dňu v omeškaní 1 239 dní. Z uvedeného vyplýva, že úverový vzťah bol ukončený v novembri 2007. Právny predchodca žalobcu SLSP a.s. Bratislava ako banka, je držiteľom bankového povolenia, preto nemohla postúpiť žalobcovi ako „nebanke“ tzv. živý úver, pretože bankové úvery môže poskytovať a spravovať iba banka. Predmetom postúpenia teda mohla
byť len pohľadávka z ukončeného úverového vzťahu. Dal do pozornosti súdu na prvý pohľad odlišné podpisy žalovaného na zmluve zo dňa 17. 1. 2006 a na Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, preto tejto Dohode nie je možné priznať zamýšľané právne účinky uznania dlhu.
Na výzvu súdu žalobca oznámil, že k odstúpeniu od zmluvy došlo dňa 4. 7. 2008. Vedľajší účastník na strane žalovaného v písomnom podaní, doručenom súdu dňa 31. 10. 2013, opätovne poukazoval na premlčanie nároku vzhľadom na to, že k odstúpeniu od zmluvy došlo dňa 4. 7. 2008 a na odlišnosť podpisov žalovaného na zmluve a dohode o uznaní záväzku.
Súd doručil žalovanému oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania a vyzval ho, aby oznámil, či súhlasí s jeho vstupom do konania s tým, že pokiaľ sa v stanovenej lehote 10 dní nevyjadrí, súd bude mať za to, že k jeho vstupu do konania nemá námietky. Žalovaný sa vo veci samej, ani ku vstupu vedľajšieho účastníka, nevyjadril.
Podľa § 115a ods. 1, 2 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
V zmysle ust. § 200ea) ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil tento skutkový stav:
Z predloženej „Zmluvy o vydaní a používaní Platobnej karty“ a „Dodatku č. 1 k zmluve o vydaní a používaní Platobnej karty“ zo dňa 17. 1. 2006 bolo zistené, že medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava vznikol zmluvný vzťah, na základe ktorého bola žalovanému poskytnutá platobná karta typu SPOROnákup s výškou kartového rámca 10 000,-Sk, pri úrokovej sadzbe 16,80% ročne a dohodnutej konečnej splatnosti kartového rámca v posledný deň platnosti platobnej karty.
Žalobca predložil „Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ zo dňa 20. 8. 2011, v ktorom žalovaný mal uznať svoj záväzok voči veriteľovi vo výške 391,05 eur istiny a nákladov na inkasné konanie vo výške 75,11 eur. Žalobca mal preto za to, že jeho nárok nie je premlčaný, pretože plynie 10 ročná premlčacia lehota.
Na preukázanie svojej aktívnej legitimácie v konaní žalobca súdu predložil „Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0568/2011/CE“ uzavretú dňa 24. 3. 2011 medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava a postupníkom spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. Bratislava, predmetom ktorej podľa prílohy č. 1 k nej bolo aj postúpenie pasív, konkrétne pohľadávky proti žalovanému v sume 500,71 eur.
Medzi právnym predchodcom súčasného žalobcu a žalovaným bola dňa 17. 1. 2006 uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva o poskytnutí platobnej karty a úverového rámca. Text zmluvy bol vopred pripravený bankou, veriteľom - právnym predchodcom žalobcu, žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu a takisto ani do obsahu Všeobecných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným sa spravoval ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka účinných v čase uzavretia zmluvy a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku v pomere špeciality), preto aj námietku premlčania v danej veci je potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ) od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Právny predchodca žalobcu podľa oznámenia žalobcu odstúpil od zmluvy uzavretej so žalovaným dňa 4. 7. 2008. Uzavretá zmluva sa preto od začiatku zrušila a preto prípadného plnenia od žalovaného sa mohol právny predchodca žalobcu a následne žalobca domáhať len z titulu bezdôvodného obohatenia(§ 457 OZ).
Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
V danom prípade právny predchodca žalobcu pri odstúpení od zmluvy poznal výšku dlhu žalovaného, teda vedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a takisto vedel, že na jeho úkor sa obohatil žalovaný. Žaloba na súd bola podaná až dňa 3. 7. 2012, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula dňom 4. 7. 2010, preto po vznesení námietky premlčania súd žalobu zamietol.
V čase údajného podpisu „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ žalovaným, už bol účinný zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 7 ods. 1 cit. zákona nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Podľa § 7 ods. 2 cit. zák. obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Spotrebiteľský kódex definuje aj uvedené dva znaky nekalej obchodnej praktiky.
Podľa § 2 písm. u) cit. zákona odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.
Podľa § 2 písm. r) cit. zák. podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.
Podľa § 7 ods. 3 cit. zák. obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne.
Podľa § 8 ods 3 cit. zákona obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
Podľa § 8 ods. 4 cit. zákona za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
Právny vzťah, ktorý existuje medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom spotrebiteľského charakteru. Preto aj na „Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“, uzavretú dňa 20. 8. 2011, ktorá bezprostredne nadväzuje na spotrebiteľskú zmluvu, treba aplikovať ustanovenia upravujúce tieto právne vzťahy.
Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 20. 8. 2011 súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, keď súd dospel k záveru, že pri podpísaní „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku “, ktorá bezprostredne nadväzuje na spotrebiteľskú zmluvu, boli naplnené zákonné znaky inštitútu o nekalej obchodnej praktike a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane žalobcu a využitie takej obchodnej praktiky zo strany žalobcu, ktoré podstatne narušilo ekonomické správanie sa žalovanej ako priemerného spotrebiteľa. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu v bode 3 dohody označenej ako „Forma splatenia záväzku“ nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Je pravdou, že možno uznať aj premlčaný dlh, ale takéto uznanie vyžaduje jednoznačné preukázanie tej skutočnosti, že osoba, ktorá takýto dlh uznáva, má vedomosť o tom, že dlh je premlčaný, čo samozrejme predpokladá, že vie aj to, čo je obsahom pojmu premlčanie. Bolo na žalobcovi, aby v konaní preukázal, že žalovaný skutočne vedel, že uznáva premlčaný dlh. Súd považuje za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že „Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku “, uzavretá dňa 20. 8. 2011, je vopred žalobcom vypracovaný štandardizovaný formulár, v ktorom je ním zakomponovaná aj formulácia o uznaní premlčaného dlhu. Nebolo v konaní žalobcom preukázané, že ide o individuálne, v tomto konkrétnom prípade so žalovaným dojednané ustanovenie. Toto ustanovenie o uznaní vzhľadom na nepreukázanie vedomosti žalovaného o tom, že dlh je premlčaný, je v jeho neprospech a je neprijateľnou podmienkou.
Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku v časti uznania premlčaného dlhu ako nekalá obchodná praktika, neprijateľná podmienka je neplatná, preto námietka premlčania je dôvodná a súd žalobu zamietol. Súd poukazuje aj na voľným okom viditeľný rozdiel medzi podpisom žalovaného na Zmluve o vydaní a používaní platobnej karty a na Dohode o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku.
Podľa ust. § 142 ods. 1, veta prvá O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania, úspešnému žalovanému v konaní preukázateľné trovy nevznikli, preto súd ich náhradu účastníkom nepriznal.
Pokiaľ ide o trovy konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovaného, trovy konania takisto vyplývajú z ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení zmien a doplnkov, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty nad 165,97 eur do 663,88 eur je 16,60 eur + 1,66 eur za každých aj začatých 33,19 eur prevyšujúcich sumu 165,97 eur.
Podľa § 14 ods. 1 písm. a, b) cit. vyhl. odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej.
Podľa § 15 cit. vyhl. advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy, b) na náhradu za stratu času.
Podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Vedľajší účastník na strane žalovaného žiadal priznať trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 102,19eur za 2 úkony právnej pomoci v zmysle § 14 ods. 1 písm. a, b, ) vyhl.č. 655/2004 Z.z., 1 úkon podľa § 14 ods. 5 písm. b) cit. vyhl. (2 x 34,86 eur, režijný paušál 1 x 7,63 eur, 1 x 7,81 eur + DPH 20%).
Vychádzajúc zo skutočnosti, že žaloba je na zaplatenie sumy 500,71 eur, ide v konaní o tzv. drobný spor (do 1 000eur).
V súvislosti s rozhodovaním o trovách takéhoto konania, súd dospel k záveru, že do úvahy prichádza aj možná aplikácia ust. § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd môže trovy konania v drobných sporoch nepriznať alebo znížiť, ak sú neprimerané pohľadávke.
Z dôvodovej správy k zák. č. 384/2008 Z.z. týkajúcej sa ust. § 150 O.s.p. vyplýva, že táto novozavedená zákonná úprava vychádza z nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 o tom, aby sa pristupovalo k zníženiu trov, ktoré sú v drobných sporoch neprimerané voči uplatňovanej pohľadávke. Text dôvodovej správy nasvedčuje tomu, že ust. § 150 ods. 2 O.s.p. sa vzťahuje na trovy právneho zastúpenia a hotové výdavky s ním súvisiace.
V rámci úvah, či sú neprimerané trovy konania a či prichádza do úvahy možnosť použitia § 150 ods. 2 O.s.p. je potrebné prihliadať na charakter uplatnenej pohľadávky, na okolnosti, ktoré žalobcu viedli k jej uplatneniu na súde, na postoj a správanie sa žalovaného a tiež na okolnosti poskytovania právnej pomoci.
Pokiaľ ide o charakter pohľadávky, predmetom konania je vymáhanie zmluvných povinností. Pretože žalovaný dobrovoľne svoju zmluvnú povinnosť nesplnil, neostávalo žalobcovi iné, ako sa so svojím nárokom obrátiť na súd.
Súdu je zo súdnej praxe, z jeho rozhodovacej činnosti známe, že advokát JUDr. Ambróz Motyka, zastupuje vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v obdobných veciach v desiatkach až stovkách iných sporov. Nejde teda len o vzťah na základe individuálneho plnomocenstva len pre predmetnú vec. Vzhľadom na totožný právny problém je prácnosť jednotlivých administratívnych prác ale aj právna náročnosť jednotlivých úkonov právnej pomoci značne znížená.
Súd riadiaci sa týmito úvahami dospel k záveru, že v prejednávanej veci treba považovať za primeranú náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane žalovaného trovy v 1/2 z celkovej sumy, čo v danom prípade je 51,09 eur.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Žalobca je teda povinný na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka zaplatiť trovy právneho zastúpenia v sume 51,09 eur .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice-okolie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).