Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26P-36-2012.pdf
PDF · 84.45 KB
Case nature
Area
Subarea
26P/36/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v konaní vedenom pred samosudcom JUDr. Andreou Vyskočovou, vo veci starostlivosti o maloletého M. C., nar. XX.X.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny E., dieťa rodičov matka : L. C., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XX, E., otec: O. Beňo, nar. X.X.XXXX, naposledy bytom T. E. XX, E., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom Mgr. B. I., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu O., o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému M. zo sumy 33,19 Eur na sumu 160 Eur s účinnosťou od 1.10.2012, čím sa mení Rozsudok Okresného súdu E. č.k. 20P/230/2005-17 v časti úpravy výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu.
II. Zročné výživné za obdobie od 1.10.2012 do 28.11.2013 v sume 1.775,34 Eur súd povoľuje otcovi splácať v 35-ich mesačných splátkach v sume 50 Eur a v jednej mesačnej splátke v sume 25,34 Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.10.2012 žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému M. zo sumy 33,19 Eur na sumu 200 Eur mesačne s účinnosťou od 1.10.2012.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu, obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu spisová značka 20P/230/2005, keď pojednával v neprítomnosti opatrovníka otca maloletého v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a zistil nasledovný skutkový stav:
Matka uviedla, že žiada, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči mal. M. zo sumy 33,19 eur na sumu 200 eur mesačne s účinnosťou od 1.10.2012 a aby zaplatil zameškané výživné. Naposledy bola určená vyživovacia povinnosť otca voči maloletému rozsudkom č.k. 20P/230/2005-17 zo dňa 31.3.2006. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť vôbec neplní od roku 2006. Matka uviedla, že predložila súdu uznesenie o vznesení obvinenia voči otcovi maloletého vo veci prečinu zanedbania povinnej výživy vedenej na OR PZ Trnava pod sp. Zn. ORP-532/1-OVK-TT-2013Kd z 10.6.2013, keď vyšetrovateľka OR PZ Trnava jej povedala, že otec maloletého vypovedal, že vo Švajčiarsku zarába okolo 3.000 Eur, že všetko zaplatí, aj dlh na výživnom, avšak doteraz dlh na výživnom nezaplatil, ani bežné výživné neplatí.
Maloletý navštevuje 4.ročník na základnej škole na Kopánke v E. a ona pracuje cez agentúru v Sachse s priemerným čistým mesačným zárobkom okolo 600 Eur mesačne. Matka uviedla, že býva s maloletým v 2-izbovom rodinnom dome, ktorého je výlučnou vlastníčkou, na ktorý má hypotéku, ktorú spláca v splátkach v sume 176 Eur mesačne. Matka uviedla, že mesačne platí 80 Eur za odber plynu, 48 Eur za odber energie, štvrťročne za vodu 108 Eur, poistku na dom 105 Eur ročne, domovú daň, poplatok za smeti. Matka uviedla, že má hypotéku na sumu 500.000,-Sk, ktorú spláca v sume 3.290,-Sk, počet splátok 360, ktorú budem splácať 30 rokov.
Kolízny opatrovník uviedol, že doporučuje vyhovieť návrhu matky a zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu, nakoľko je to v záujme maloletého.
Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ustanovenia § 99 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, môže súd i bez návrhu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Súd z rozsudku Okresného súdu E. zo dňa 31.3.2006, č.k. 20P/230/2005-17 zistil, že súd rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu tak, že maloletého M. zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť na výživu na maloletého 1.000,-Sk (33,19 Eur) mesačne, keď vychádzal z príjmu matky 4.110,-Sk (136,43 Eur) a zo skutočnosti, že u otca sa nepodaril zistiť jeho príjem, nakoľko sa nachádzal na neznámom mieste.
Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.
Matka návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému odôvodnila tým, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletému došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletého, ktorý v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletému mal dva roky, ešte nenavštevoval ani materskú škôlku a v súčasnosti navštevuje štvrtý ročník na základnej škole, čím sa podstatne zvýšili náklady na jeho výchovu a výživu.
Súd z vykonaného dokazovania zistil, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletému došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletého, ktorý v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletému nenavštevoval ani materskú škôlku ani základnú školu a v čase rozhodovania navštevuje štvrtý ročník na základnej škole, čím od poslednej úpravy podstatne vzrástli náklady na školské potreby, oblečenie, výlety a iné voľnočasové aktivity. Súd ďalej z vykonaného dokazovania zistil, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletému došlo k zmene pomerov na strane matky, ktorá v čase poslednej úpravy bola na materskej dovolenke, poberala len rodičovský príspevok v sume 136,43 Eur a v čase rozhodovania priemerný mesačný príjem matky predstavuje 528 Eur. Príjem matky sa od poslednej úpravy síce zvýšil, ale tiež sa zvýšili náklady na výchovu a výživu maloletého, keď súd zobral do úvahy, že len matka osobne zabezpečuje výchovu maloletého a mesačné náklady matky na bývanie, ktoré hradí výlučne matka sú cca 172 Eur a taktiež, že matka spláca dva úvery, ktoré si zobrala na zabezpečenie bývania pre seba a maloletého. Taktiež došlo k zmene pomerov na strane otca, u ktorého príjem za rozhodné obdobie od 1.10.2012 do augusta 2013 predstavoval cca 3.000 Eur a od augusta 2013 mu bola vo Z. priznaná podpora v nezamestnanosti v sume 820 Eur.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému je dôvodný, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keď bol toho názoru, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletému došlo k takej výraznej zmene pomerov na strane maloletého ako aj strane jeho rodičov, ktoré odôvodňovali zmenu úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletému, keď pri rozhodovaní o návrhu o zvýšenie výživného súd dospel k záveru, že výška vyživovacej povinnosti otca voči maloletému vo výške 160 Eur zodpovedá zárobkovým schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom rodičov maloletého a jeho odôvodneným potrebám.
Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému od 1.10.2012, čím vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.10.2012 do 28.11.2013 spolu vo výške 1.775,34 Eur (160 Eur - 33,19 Eur =126,81 Eur x 14 mesiacov), ktorý súd povolil otcovi splácať v minimálnych možných mesačných splátkach podľa zaužívanej súdnej praxe tak, aby bol uhradený najneskôr v lehote troch rokov tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.
Súd rozhodol o náhrade trov konania v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, nakoľko v danej veci išlo o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie len zo strany opatrovníka otca, nakoľko matka a kolízny opatrovník sa výslovne pred súdom vzdali tohto svojho práva, a preto nemôžu podľa § 207 ods. 1 O.s.p. účinne podať odvolanie.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.