Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-171-2010.pdf
PDF · 107.33 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
CA-6C/171/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, v právnej veci navrhovateľov: 1) J. Z., rod. Ď., nar. X.X.XXXX, Š. Č.. XXXX/XX, C. G. M., 2) M.. J. M., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, P. Č.. X, C., 3) K. Z.Č., nar. XX.X.XXXX, Š. Č.. XXXX/XX, C. G. M., všetci právne zastúpení JUDr. Milanom Chovancom, advokátom, Advokátska kancelária, s.r.o., Vojtecha Tvrdého č. 17, Žilina, proti odporcovi Okresné stavebné bytové družstvo, Čadca, Gočárova č. 252, Čadca, IČO: 31 622 704, právne zast. JUDr. Stanislavom Záhumenským, advokátom, Fraňa Kráľa č. 1504, Čadca, o zaplatenie 23.830,10 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť do dedičstva po neb. T.. M. Z.kovi, nar. X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX náhradu mzdy za obdobie od 9.1.2008 do 8.1.2009 vo výške 13.443,12 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne počítaným od 10.2.2011 do zaplatenia, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť do dedičstva po neb. T.. M. Z., nar. X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX náhradu mzdy za obdobie od 9.1.2009 do 13.4.2011 vo výške 15.061,95 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne počítaným od 14.4.2011 do zaplatenia, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Odporca j e p o v i n n ý navrhovateľom hradiť trovy konania včítane trov právneho zastúpenia v sume 9.101,39 Eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Milana Chovanca, s.r.o., Vojtecha Tvrdého č. 17, Žilina. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v 2. rade M.. J. M., rod. Z., bytom P. Č.. X, C., cestovné vo výške 24,28 Eur a navrhovateľovi v 3. rade K. Z., bytom Š. Č.. XXXX/XX, C. G. M., cestovné vo výške 21,80 Eur, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Pôvodný navrhovateľ T.. M. Z., nar. X.X.XXXX, sa návrho zo dňa 8.11.2010 proti odporcovi Okresné stavebné bytové družstvo so sídlo Gočárova č. 252, Čadca, domáhal zaplatenia náhrady mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru vo výške 23.830,10 Eur s príslušenstvom na tom základe, že bol s odporcom v pracovnom pomere, ktorý mu vznikol 3.5.2004, keď pracoval vo funkcii ekonomického námestníka a správcu siete. Dňa 14.12.2007 mu odporca doručil okamžité skončenie pracovného pomeru, podľa ktorého s ním odporca po prejednaní návrhu zo zástupcami zamestnancov v zmysle §-u 687 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre závažné porušenie pracovnej disciplíny skončil pracovný pomer. Dôvod, resp. motív skončenia pracovného pomeru navrhovateľ videl v tom, že nový predseda Okresného stavebného bytového družstva v Čadci M.. A. B. deň potom, ako sa stal predsedom, teda 12.12.2007, mu navrhol, aby skončil pracovný pomer dohodou, pretože on si chce na družstvo dosadiť výlučne svoj manažment a s navrhovateľom nepočíta. Následne, keď navrhovateľ nebol ochotný takýmto spôsobom pracovný pomer skončiť, vyhlásil nový predseda družstva, že sa postará o to, že ho vyhodí aj za cenu, že ho dostane „do basy.“ Nie je pravdou, že by zamestnávateľ s ním údajné porušenie pracovnej disciplíny prerokoval a vzhľadom na takýto postup, keďže skutočne s navrhovateľom okamžite skončil pracovný pomer dňa
14.12.2007 a T.. Z. oznámil odporcovi podaním z 8.1.2008, že na ďalšom zamestnávaní a výkone práce trvá a požiadal odporcu, aby ho naďalej zamestnával a prideľoval mu prácu podľa pracovnej zmluvy. Súčasne odporcu informoval, že v zákonnej lehote podá na príslušný súd žalobu na určenie neplatnosti pracovného pomeru a vyzval odporcu na doplatenie mzdy za obdobie do skončenia pracovného pomeru, pretože 4.1.2008 obdŕžal zápočet pohľadávky č. 11/2008 zo dňa 3.1.2008, ktorým mu odporca oznámil, že mu nevyplatí mzdu, na ktorú mu vznikol nárok, čím priamo preukázal pravdivosť svojich tvrdení, ktoré následne spochybňoval a ktoré sa mali týkať údajného porušenia pracovných povinností. Navrhovateľ tvrdil, že odporca úmyselne a cieľavedome porušil zákon, preto navrhovateľ okrem toho podal aj dňa 10.1.2008 podnet Inšpektorátu bezpečnosti práce ako aj orgánom činným v trestnom konaní. V čase podania návrhu v tomto konaní prebiehalo rozhodovanie o neplatnosti skončenia pracovného pomeru Okresným súdom v Čadci pod sp. zn. 8C/8/2008, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Žiline, ktorým na základe rozhodnutia súdu o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom zo strany odporcu navrhovateľ si uplatňoval prostredníctvom svojho právneho zástupcu náhradu mzdy za obdobie, počas ktorého pre neplatné rozviazanie pracovného pomeru a neprideľovanie práce odporcom nepracoval. Následne po právoplatnom skončení veci 8C/8/2008, ktorým bolo rozhodnuté o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa s navrhovateľom, navrhovateľ dňa 8.2.2011 zaslal odporcovi podanie označené ako upomienka v predexekučnom konaní a súčasne návrh na dohodu o skončení pracovného pomeru navrhovateľa s odporcom ku dňu 28.2.2011. Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu súhlasil s náhradou mzdy za deväť mesiacov, ale namietal, že z vyjadrenia Sociálnej poisťovne nevyplýva, že v priebehu sporu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru navrhovateľ bol niekde zamestnaný, prípadne nebol, či poberal dávky podľa Zákona o sociálnom zabezpečení a tvrdil, že až po presnej identifikácii a špecifikácii uvedených nejasností sa bude môcť záväzne k návrhu vyjadriť. Následne po uvedenom rozhodnutí dňa 14.3.2011 doručil prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovateľ z tohto konania T.. M. Z. dňa 14.3.2011 Okresnému stavebnému bytovému družstvu okamžité skončenie pracovného pomeru podľa §-u 69 ods. 1 písm. b) a písm. c) Zákonníka práce, v ktorom uvádzal, že končí so svojim zamestnávateľom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia Zákonníka práce pracovný pomer z dôvodov, že na základe rozsudkov Okresného súdu Čadca 8C/8/2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline 8Co/184/2010, v ktorom bolo rozhodnuté, že skončenie pracovného pomeru je neplatné z dôvodu, že Okresné stavebné bytové družstvo v Čadci mešká s vyplatením jeho mzdových nárokov po dobu viac ako 15 dní po lehote splatnosti, čo je dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. V uvedenom podaní ďalej uvádzal, že okamžité skončenie pracovného pomeru, tak ako vzhľadom na aktuálny zdravotný stav T.. Z. aj s ohľadom na to, že je na invalidnom dôchodku, je nesporné, že zaradením do pracovného procesu by bolo bezprostredne ohrozené jeho zdravie, či dokonca jeho život. Okresné stavebné bytové družstvo v Čadci vyzvalo dňa 7.4.2011 odporcu na nástup do zamestnania a plnenie si pracovných povinností, avšak zamestnanec T.. Z. nenastúpil do zamestnania a túto výzvu za neho prevzal splnomocnenej pani Z.. Okresné stavebné bytové družstvo podalo návrh dňa 9.6.2011, ktorým sa domáhali proti odporcovi T.. M. Z. určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru z jeho strany podľa §u 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a písm. c) Zákonníka práce zo dňa 14.3.2011 je neplatné. Prvostupňovým rozsudkom Okresného súdu v Žiline z 29.11.2011 bol návrh navrhovateľa OSBD Čadca proti odporcovi T.. M. Z. zamietnutý s odôvodnením, že aj napriek tomu, že Okresné stavebné bytové družstvo v Čadci malo právoplatné rozhodnutie súdu o tom, že jeho okamžité skončenie pracovného pomeru so svojim zamestnancom T.. M. Z. je neplatné a aj napriek tomu, že sa súdnou cestou v konaní, ktoré je vedené pod sp. zn. 6C/171/2010 Okresného súdu v Čadci, domáha náhrady mzdy za obdobie od 9.1.2008 do 8.1.2009, teda za obdobie neplatného skončenia pracovného pomeru, jeho zamestnávateľ Okresné stavebné bytové družstvo v Čadci, ktorý bol povinný v zmysle zákona vyplatiť odporcovi mzdu, túto nevyplatil a naďalej vedie spor a popiera jeho nároky, hoci tak mal postupovať v zmysle §-u 79 ods. 2 Zákonníka práce. Proti prvostupňovému rozsudku podal zamestnávateľ Okresné stavebné bytové družstvo v Čadci odvolanie a druhostupňový súd rozsudkom pod sp. zn. 6Co/57/2012 rozhodol tak, že prvostupňový rozsudok potvrdil a v dôvodoch tohto rozsudku uvádzal, že čiastočným rozsudkom Okresného súdu v Čadci pod sp. zn. 6C/171/2010 zo dňa 3.11.2011 bolo rozhodnuté tak, že Okresné stavebné bytové družstvo je povinné zaplatiť T.. Z. náhradu mzdy vo výške 13.443,12 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 10.2.2011 až do zaplatenia za obdobie od 9.1.2008 do 8.1.2009. Medzi tým dňa 14.4.2011 doručil T.. M. Z. prostredníctvo svojho právneho zástupcu navrhovateľovi, t. j. Okresnému stavebnému bytovému družstvu v Čadci okamžité skončenie pracovného pomeru podľa
§-u 69 ods. 1 písm. b) a písm. c) Zákonníka práce, pričom dôvodom pre takéto okamžité skončenie pracovného pomeru bola skutočnosť, že jeho zamestnávateľ mu nevyplatil v zmysle §-u 79 ods. 2 Zákonníka práce mzdu aj napriek tomu, že pracovný pomer naďalej trval. Ďalším dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru bola aj tá skutočnosť, že T.. Z. bol v tom čase dlhodobo ležiacim pacientom trvalo napojeným na prístroje, ktorý vzhľadom na svoj zdravotný stav nebol schopný nastúpiť do práce, pretože nástupom do zamestnania by bol bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie a na uvedené reagoval jeho zamestnávateľ výzvou na nástup do zamestnania zo 7.4.2011, ktorú doručil prostredníctvom splnomocnenca 11.4.2011 T.. Z.. V dôvodoch uvedeného rozsudku sa okrem iného konštatuje, že vzhľadom na právoplatnosť rozsudkov 8C/8/2008 v spojení s rozsudkom 8Co/184/2010 zo dňa 26.10.2010 mal zamestnávateľ Okresné stavebné bytové družstvo v Čadci vyplatiť odporcovi mzdu minimálne v rozsahu ustanovenom v §-e 79 ods. 2 Zákonníka práce a to najneskôr do 9.2.2011, prípadne do 9.4.2011. Navrhovateľ odporcovi nevyplatil žiadnu mzdu. Teda druhostupňový súd v konaní 6Co/57/2012 zastáva názor, že nakoľko zamestnávateľ odporcovi v konaní, v ktorom bolo rozhodované o okamžitom skončení pracovného pomeru zo strany zamestnanca, nevyplatil žiadnu mzdu (ani jeden cent), bolo okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle §-u 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dôvodné. Tiež poukázal na to, že pokiaľ sa týka dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa ustanovenia §-u 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, z ktorého vyplýva, že zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie, ktorá skutočnosť bola pravdivá a potvrdená, pretože T.. Z. bol pripútaný na lôžko, napojený na prístroje a bez ohrozenia života do práce nastúpiť nemohol. Ani takýto stav jeho zamestnávateľ nerešpektoval a naďalej viedol ďalší spor o vyplatenie náhrady mzdy. Čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 3.11.2011 na základe odvolania zamestnávateľa Okresné stavebné bytové družstvo v Čadci súd druhého stupňa zrušil uznesením zo dňa 30.4.2010 pod sp. zn. 5Co/104/2012, keď v dôvodoch tohto rozhodnutia okrem iného uvádzal, že rozhodnutie je nepreskúmateľné a preto nie je známe, o ktorom návrhu procesný súd rozhodoval. Následne došlo na základe návrhu právneho zástupcu navrhovateľa k zmene rozsudočného návrhu, keď dňa 23.9.2011 navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal o zmenu rozsudočného návrhu, ktorým žiadal okrem náhradu mzdy za obdobie od 9.1.2008 do 8.1.2009 vo výške 13.443,12 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 10.2.2011 do zaplatenia, nahradiť aj mzdu za obdobie od 9.1.2009 do 13.4.2011 vo výške 15.061,95 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 14.4.2011 do zaplatenia a to z tých dôvodov, že došlo po rozhodnutí v konaní 8C/8/2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline 8Co/184/2010 k situácii, kedy pracovný pomer naďalej trval, avšak odporca Okresné stavebné bytové družstvo v Čadci si neplnilo povinnosť, ktorá mu vyplývala z ustanovenia §-u 79 ods. 2 Zákonníka práce a na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca bolo v konaní Okresného súdu v Žiline 25C/141/2011 v spojení s druhostupňovým rozsudkom 6Co/57/2010 právoplatne rozhodnuté, že zamestnávateľ platne skončil pracovný pomer s Okresným stavebným bytovým družstvom. Preto ďalší nárok, ktorý vyplýval z uvedeného konania, si uplatňoval navrhovateľ osobitnou časťou, o ktorú časť žiadal rozšíriť svoj návrh a žiadal, aby bol zaviazaný odporca na náhradu mzdy za obdobie od 9.1.2008 do 8.1.2009, ako aj za obdobie od 9.1.2009 do 13.4.2011. Teda vzhľadom na to, že pracovný pomer skončil, navrhovateľ v takomto návrhu konštatoval, že jeho nárok na náhradu mzdy za obdobie, kedy je možné uplatniť moderačné právo súdu, sa končí dňom 13.4.2011. V priebehu konania pôvodný navrhovateľ T.. M. Z. dňa X.X.XXXX zomrel a ako dedičia na strane navrhovateľov s ich súhlasom vstúpili J. Z., rod. Ď., nar. X.X.XXXX, manželka T.. M. Z. a deti M.. J. M., rod. Z., nar. XX.X.XXXX a K. Z., nar. XX.X.XXXX a v tejto súvislosti okrem vstupu navrhovateľov 1 až 3 na strane navrhovateľov namiesto T.. M. Z. žiadali aj po preukázaní zákonom požadovaných skutočností pripustenie zmeny návrhu, ktorým súd rozhodne, že pôvodne žalované istiny, ktoré boli naposledy upravené uznesením prvostupňového súdu zo dňa 20.6.2012, budú navrhovateľom 1 až 3 priznané tak, že odporca ich bude povinný zaplatiť do dedičstva po neb. T.. M. Z.. Podľa §-u 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na to, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Podľa §-u 79 ods. 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov. Rozsah nároku na náhradu mzdy závisí od toho, kedy zamestnanec oznámil zamestnávateľovi svoje rozhodnutie, aby ho ďalej zamestnával a nárok na náhradu mzdy trvá až do času, kedy mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru. Náhrada mzdy podľa §-u 61 ods. 1 Zákonníka práce sa môže zamestnancovi priznať iba vtedy, ak je splatná v čase vydania súdneho rozhodnutia, nemožno ju v zásade priznať ako opakujúcu sa dávku do budúcnosti. V súdenom prípade mal súd preukázané, že po právoplatnom skončení sporu o neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom bolo v konaní Okresného súdu v Čadci v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline právoplatne rozhodnuté v konaní 8C/8/2008, avšak zamestnávateľ Okresné stavebné bytové družstvo mzdové nároky zamestnanca T.. M. Z. po dobu viac ako 15 dní po lehote splatnosti neuhradil, pokračoval ďalej v spore a neuhradil ani nespornú časť jeho nárokov a preto v ďalšom spore vedenom pred Okresným súdom v Žiline 25C/141/2011 bolo rozhodované o okamžitom skončení pracovného pomeru zo strany zamestnanca T.. M. Z., ktoré konanie sa skončilo právoplatným rozhodnutím vo veci tak, že návrh Okresného stavebného bytového družstva bol zamietnutý a uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.6.2012. Teda pokiaľ si pôvodný navrhovateľ a po vstupe do konania navrhovateľov v 1. až 3. rade uplatňoval náhradu mzdy za obdobie , v ktorom od rozviazania pracovného pomeru okamžitým skončením až do rozhodnutia súdu, kedy právoplatne rozhodol o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, uplatňoval navrhovateľ a v súčasnej dobe jeho právni nástupcovia náhradu mzdy za uvedené obdobie od 9.1.2008 do 8.1.2009, ktoré boli splatné najneskôr do 31.3.2011 a následne za ďalšie obdobie od 9.1.2009 do 28.2.2011 splatné najneskôr do 31.3.2011, ide o nároky, ktoré možno rozdeliť na dve obdobia a to obdobie od 9.1.2008 do 8.1.2009, v ktorom mal navrhovateľ nárok na náhradu mzdy za obdobie 12 mesiacov, ktorý nárok nie je možné moderačným právom súdu znížiť. Za 12 mesiacov predstavuje náhrada mzdy podľa vypočítanej priemernej mzdy sumu 1.120,26 Eur za jeden mesiac, teda spolu za 12 mesiacov 13.443,12 Eur. Za ďalšie obdobie od 9.1.2009 do 28.2.2011, v ktorom pôvodný navrhovateľ nepracoval z dôvodu ďalšej prekážky, ktorá bola na strane zamestnávateľa, pretože okrem toho, že nevyplatil náhradu mzdy za obdobie, počas ktorého na základe rozhodnutí súdu mal takúto náhradu zaplatiť, vyzval zamestnanca T.. Z. na nástup do práce, hoci vedel, že pre vážny zdravotný stav je pripútaný na lôžko a že na jeho výzvu bez ohrozenia života nemôže do práce nastúpiť, viedol ďalší spor s T.. Z. o okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca a pokračoval v ignorovaní nárokov, ktoré z titulu náhrady mzdy za čas neplatného rozviazania pracovného pomeru z jeho strany nevyplatil. Teda toto ďalšie obdobie je obdobím, kedy bolo rozhodované o skončení pracovného pomeru s Okresným stavebným bytovým družstvom zo strany zamestnanca T.. M. Z. a na základe právoplatného rozhodnutia súdov jeho pracovný pomer skončil u odporcu dňa 13.4.2011. Teda pokiaľ v druhej časti bol uplatňovaný nárok z titulu náhrady mzdy za obdobie od 9.1.2009 do 31.3.2011, ide o nárok, ktorý prináleží navrhovateľom z titulu právneho nástupníctva po pôvodnom navrhovateľovi a to za dva roky a takmer tri mesiace, resp. presnejšie za dva roky, dva mesiace a 22 dní, čo podľa priemernej mzdy, tak ako aj v období od 9.1.2008 do 8.1.2009 predstavuje rovnakú výšku náhrady za jeden mesiac, teda spolu táto suma za ďalšie obdobie predstavuje priznanú náhradu mzdy vo výške 15.061,95 Eur. Vzhľadom na to, že odporca až doposiaľ z uvedených náhrad nevyplatil ani cent, je v omeškaní s plnením peňažného záväzku voči navrhovateľom, ktorí ako právni nástupcovia ako univerzálni dedičia po zomrelom T.. M. Z., ktorý zomrel dňa 5.2.2013, tak ako to vyplýva z úmrtného listu, ktorý je súčasťou spisu, je v omeškaní od 9.1.2008 do 8.1.2009 zo sumy 13.443,12 Eur a v druhej časti od 9.1.2009 do 13.4.2011 zo sumy 15.061,95 Eur, teda pokiaľ si navrhovatelia uplatňujú úrok z omeškania vo výške 9 % ročne, táto výška úroku je vyčíslená v súlade s ustanovením §-u 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 3 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Zb. z. v aktuálnom znení, keď výška úrokov z omeškania je o 8 %-tuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Vzhľadom na to, že prebieha dedičské konanie po neb. T.. M. Z. a navrhovatelia v 1. až 3. rade sú univerzálnymi dedičmi po ňom, súd po pripustení zmeny rozsudočného návrhu vyhovel návrhu, ktorý znel tak, že žalované istiny patria do dedičstva po neb. T.. M. Z., nar. X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX. O trovách konania súd rozhodol v zmysle §-u 142 ods. 1 O.s.p., keď navrhovatelia boli v konaní úspešní a boli právne zastúpení právnym zástupcom JUDr. Milanom Chovancom, ktorý trovy právny zastúpenia
vyčíslil písomne. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej pomoci v zmysle §-u 11 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Zb. z. v roku 2009 predstavuje 53,49 Eur, v roku 2010 55,49 Eur, v roku 2011 57,- Eur, v roku 2012 58,69 Eur a v roku 2013 predstavuje 60,07 Eur. Ide o sadzbu odmeny vyčíslenú z hodnoty predmetu sporu, sumy 28.505,07 Eur. Sadzba od 30.10.2013 za jeden úkon právnej pomoci predstavuje 453,14 Eur a zvýšenie podľa §-u 13 ods. 2 sumu 679,71 Eur. Režijný paušál v roku 2009 predstavoval 6,95 Eur, v roku 2010 7,21 Eur, v roku 2011 7,41 Eur, v roku 2012 7,63 Eur a v roku 2013 7,81 Eur. Právny zástupca vo veci vykonal v roku 2010 dva úkony právnej pomoci, prevzatie a príprava zastúpenia 5.11.2010 a podanie návrhu 5.11.2010, odmena po 453,14 Eur, 2x táto suma predstavuje spolu 906,28 Eur a režijný paušál k dvom úkonom po 7,21 Eur predstavuje 14,42 Eur. Ďalšie úkony vykonané v roku 2011: zastúpenie na pojednávaní 3.2.2011, návrh na vykonanie dôkazov 28.4.2011, účasť na pojednávaní 5.4.2011, úprava žalobného návrhu 3.5.2011, zastúpenie na pojednávaní 19.5.2011, špecifikácia nároku podľa priemernej mzdy 13.6.2011, účasť na pojednávaní 13.9.2011, úprava nároku na náhradu mzdy 21.9.2011, zastúpenie na pojednávaní 13.10.2011 a vyjadrenie k odvolaniu odporcu 19.12.2011, teda desať úkonov po 453,14 Eur predstavuje sumu 4.530,14 Eur a desať režijných paušálov po 7,41 Eur predstavuje 741,- Eur. Ďalší úkon z 26.7.2012 úprava žalobného návrhu 453,14 Eur s režijným paušálom 7,63 Eur spolu predstavuje sumu 460,77 Eur, ďalej podanie z 15.3.2013- zmena na strane účastníkov konania 453,14 a režijný paušál 7,81 Eur a zastúpenie na pojednávaní dňa 28.11.2013 679,71 Eur a režijný paušál 7,81 Eur spolu predstavuje sumu 1.148,47 Eur. Teda spolu predstavuje odmena s režijnými paušálmi sumu 7.135,44 Eur. Právny zástupca si ďalej uplatňoval náhradu cestovného za použité motorové vozidla Audi A8, ev. č. KM 800 AJ pri spotrebe benzín Natural 95 12,8 l/100 km od 1.7.2009 do 31.5.2011, vozidlo Mercedes Benz S350, ev. č. ZA 622 FL nafta, spotreba 12,4 l/100 km od 1.6.2011. Náhrada prináleží za cesty vykonané dňa 3.2.2011 zo Žiliny do Čadce a späť 70 km pri pohonných hmotách a spotrebe 1,399 za kilometer 0,179, paušál za kilometer 0,183, za 1 km spolu 0,362, náhrada cestového za uvedenú jazdu 25,34 Eur. Ďalšia cesta 5.4.2011 zo Žiliny do Čadce a späť 70 km, pohonné hmoty 1,457 Eur/1 liter - 0,186 - paušál za 1 km 0,183 Eur, za 1 km spolu 0,369, spolu náhrada 25,83 Eur. 19.5.2011 Žilina - Čadca a späť 70 km - 1,495 Eur - 0,191 Eur za 1 km
- 0,183 Eur za 1 km - 0,374 Eur za 1 km, spolu 26,18 Eur. 13.9.2011 Žilina - Čadca a späť 70 km, 1,291 Eur za liter - 0,160 Eur za 1 km, paušál - 0,183 Eur za 1 km - 0,343, spolu 24,01 Eur. 13.10.2011 Žilina
- Čadca a späť 70 km, 1,291 Eur za 1 liter, 0,160 Eur za 1 km - 0,183 - 0,343 - 24,01 Eur. 28.11.2013 Žilina - Čadca a späť 70 km, 1,369 Eur za 1 liter, 0,169 - 0,183 - 0,352, spolu 24,64 Eur. Náhrada za stratu času v roku 2009 predstavovala za jednu začatú polhodinu 11,59 Eur, v roku 2010 12,02 Eur, v roku 2011 12,35 Eur, v roku 2012 12,71 Eur, v roku 2013 13,01 Eur. Právnemu zástupcovi navrhovateľov boli priznané za deň 3.2.2011 štyri začaté polhodiny po 12,35 Eur, spolu 49,40 Eur, rovnako ako aj dňa 5.4., 19.5., 30.9. a 13.10.2011 za každú začatú polhodinu po 12,35 Eur, keď za každý uvedený deň za štyri začaté polhodiny predstavovali náhrady za každý deň 49,40 Eur. Dňa 28.11.2013 náhrada za jednu začatú polhodinu 13,01 Eur, za štyri začaté polhodiny 52,04 Eur. Náhrada cestovného predstavovala spolu 150,01 Eur a za stratu času spolu 299,04 Eur. Teda za odmenu za úkony právnej pomoci, režijné paušály, cestovné náhrady a náhrady za stratu času bolo priznané právnemu zástupcovi spolu 7.584,49 Eur. Právny zástupca navrhovateľov preukázal osvedčením o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, že je platcom DPH, ktorá predstavovala 20 % z účtovanej sumy a náhrad, spolu 1.516,90 Eur. Teda trovy právneho zastúpenia spolu predstavujú 9.101,39 Eur, ktorú sumu súd zaviazal zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľov do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Zároveň priznal súd náhradu cestovného navrhovateľovi K. Z. za účasť na pojednávaní dňa 28.11.2013 hromadným dopravným prostriedkom v celkovej výške 21,80 Eur a M.. J. M. z Košíc do Čadce a späť v celkovej výške 24,28 Eur, ktorú sumu súd zaviazal zaplatiť odporcu priamo navrhovateľom v 2. a 3. rade do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. (§ 201, § 204 ods. 1 OSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie možno
odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP). Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods. 2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods. 1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods. 2 OSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.).