Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-102-2012.pdf
PDF · 120.27 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/102/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci navrhovateľa: UNIOS s.r.o., Družstevná 1664/14, Zvolen 960 01, IČO: 36 042 731, proti odporkyni: N. X., Q..: XX.X.XXXX, J. XX, U. XXX XX, zast.: MALOVIC s.r.o., Račianska 22/A, Bratislava 831 02, o zaplatenie 425,30 EUR s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni trovy konania v sume 25,50 EUR ako aj trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu odporkyne v sume 127,99 EUR a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 13.4.2012 domáhal zaplatenia sumy 425,30 EUR s prísl., titulom neuhradenia časti ceny diela v zmysle Zmluvy o dielo č. 6711451 zo dňa 22.10.2009.
Návrh odôvodnil tým, že odporkyňa dňa 22.10.2009 ako jeden z vlastníkov bytov v obytnom dome na ulici J. XX-XX U., uzavrela prostredníctvom svojho splnomocnenca s navrhovateľom Zmluvu o dielo č. 6711451, predmetom ktorej bola obnova bytového domu a jeho zateplenie spôsobom tepelnej ochrany 80 b.j. súpisné číslo XXX na parcele číslo XXX/X G. XXX/X vedené na LV č. XXXX katastrálne územie N., J. I. Č.. XX-XX, vrátane odstránenia systémových porúch (ďalej len ako „zmluva“). Zmluvu o dielo ako splnomocnenec vlastníkov bytov v predmetnom bytovom dome podpísal za vlastníkov bytov Miroslav Chvostal - MIREC, Muškátová 36, 821 01 Bratislava, IČO: 41 161 149, na základe splnomocnenia, ktoré mu bolo udelené na schôdzi vlastníkov bytov dňa 17.9.2009 jednotlivými uzneseniami, okrem iného v zmysle uznesenia č. 1 - na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch, ktoré súvisia s celkovou obnovou bytového domu. Navrhovateľ začal práce vykonávať v zmysle zmluvy riadne a včas až do dňa 26.2.2010, kedy mu odporkyňa prostredníctvom svojho splnomocnenca najprv zápisom do stavebného denníka a neskôr aj doporučeným listom oznámila nevyhnutnosť zastavenia
všetkých prác z dôvodu pozastavenia čerpania úveru bankou vlastníkov bytom. V čase pozastavenia prác bola odporkyňa ako jeden z objednávateľov v omeškaní s úhradou ceny za vykonávané dielo. Na základe vyššie uvedeného a najmä z dôvodu, že určité práce boli už v zmysle zmluvy navrhovateľom ako zhotoviteľom diela riadne a včas vykonané a v ďalších sa kvôli pozastaveniu prác nepokračovalo, pričom rokovania o dokončení diela neviedli k relevantným výsledkom, navrhovateľ vystavil faktúru č. 21010086 za rozpracovanosť diela v sume 50.553,04 EUR a faktúru č. 30062010 za zmluvné sankcie ku dňu 30.6.2010 v sume 2.762,54 EUR. Dňa 30.7.2010 vystavil navrhovateľ dobropis č.
21010100 voči faktúre č. 21010086 za nezakomponovaný materiál odvezený z miesta vykonávania diela, ktorého špecifikácia zabezpečovala ďalšie použitie na iných dielach zhotoviteľa. To všetko podľa dohody so splnomocnencom objednávateľa pánom Chvostalom. Dobropis sa stal splatným dňa 14.8.2010 v sume 3.154,42 EUR. Dňa 24.11.2010 odporkyňa ako jeden z vlastníkov bytov prostredníctvom splnomocnenca podpísala dohodu o uznaní dlhu a splátkovom kalendári, v ktorom odporkyňa dlh voči navrhovateľovi v sume 48.042,62 EUR s príslušenstvom uznala čo do dôvodu aj výšky a zaviazala sa ho splácať v dohodnutých splátkach. Dňa 24.11.2010 vystavil navrhovateľa opäť v zmysle dohody so splnomocnencom dobropis č. 21010167 voči faktúre č. 21010086 na sumu 2.623,52 EUR za nezakomponovaný a odvezený materiál. Dobropis sa stal splatný dňa 8.12.2010. Vlastníci bytov ako jednotliví objednávatelia uhradili navrhovateľovi v zmysle Dohody o uznaní dlhu a splátkovom kalendári zo dňa 24.11.2010 len sumu vo výške 20.000,- EUR v splátkach po 4.000,- EUR uhradených dňa 29.11.2010, 30.12.2010, 29.1.2011, 28.2.2011, 29.3.2011. Zvyšná časť, t.j. suma vo výške 27.537,64 EUR s príslušenstvom zostala neuhradená. Navrhovateľ viackrát vyzval správcu bytového domu k úhrade celkového splatného dlhu za bytový dom vo výške 27.537,64 EUR a však bezúspešne, preto pristúpil k výzvam voči svojim zmluvným partnerom, ktorými sú jednotliví vlastníci bytov v predmetnom bytovom dome. Navrhovateľ doručil odporkyni výzvu na úhradu pomernej časti dlhu k výške jeho spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch a zariadeniach bytového domu. Výška spoluvlastníckeho podielu odporkyne je v zmysle listu vlastníctva č. 4053 - čiastočný pre okres Bratislava II. vo výške 7159/463526. Na základe uvedeného výška dlhu odporkyne je z faktúry č. 21010086 v sume 382,64 EUR a z faktúry č. 30062010 v sume 42,66 EUR, teda celkovo výška dlhu odporkyne je 425,30 EUR, ktorý do dnešného dňa odporkyňa neuhradila. Zároveň si uplatňuje úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 382,64 EUR od 15.8.2010 do zaplatenia.
Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím povereného zástupcu navrhovateľa, právnej zástupkyne odporkyne, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.
Medzi navrhovateľom ako zhotoviteľom a vlastníkmi bytov v bytovom dome ul. J. XX-XX, U., v zastúpení správcom Miroslavom Chvostalom - MIREC ako objednávateľom bola dňa 22.10.2009 uzavretá Zmluva o dielo č. 6711451, predmetom ktorej bola „Obnova bytového domu a jeho zateplenie spôsobom tepelnej ochrany 80 b.j. súp. číslo XXX na parcele číslo XXX/X G. XXX/X vedené na LV číslo XXXX katastrálne územie N.Ž., J. XX-XX, vrátane odstránenia systémových porúch“ v rozsahu projektovej dokumentácie, ktorú vypracovala Z.. D. T. a oceneného výkazu výmer, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Zo Zápisnice zo schôdze vlastníkov a nájomníkov bytov a nebytových priestorov domu J. Č.. XX G. XX T. U. vyplýva, že vlastníci bytov uznesením č. 1) dali plnú moc ako splnomocniteľ správcovi Miroslav Chvostal - MIREC, Muškátová 36, 821 01 Bratislava, IČO: 41 161 149 ako splnomocnencovi na
zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch, ktoré súvisia s celkovou obnovou bytového domu a so zastupovaním vlastníkov bytov pri vybavovaní stavebného povolenia, pri kolaudačnom konaní a na doručovanie písomností, uznesením č. 2) súhlasili s celkovou obnovou domu na ul. J. XX- XX, U. systémom tepelnej ochrany, ktorá pozostáva z výmeny okien v bytoch, výmeny vchodových dverí, zateplení obvodového plášťa budovy, zateplení a rekonštrukcii strechy, odstránenia statických nedostatkov balkónov, inštalácie KOST, výmeny teplovodných potrubí a stupačiek plynu, výmeny výťahu a modernizácie spoločných častí domu s tým, že práce bude realizovať firma UNIOS s.r.o., Družstevná 1664/14, 960 01 Zvolen, IČO: 36 042 731 v celkovom náklade 832.234,04 EUR, uznesením č. 3) vlastníci bytov splnomocnili správcu Miroslav Chvostal - MIREC, Muškátová 36, 821 01 Bratislava, IČO: 41 161 149 na podpis zmluvy o dielo s firmou UNIOS s.r.o., Družstevná 1664/14, 960 01 Zvolen, IČO: 36 042 731.
Odporkyňa v odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že vznáša námietku nedostatku pasívnej legitimácie na jej strane. Zmluva o dielo č. 6711451, o ktorú navrhovateľ opiera svoju údajnú pohľadávku, bola uzavretá s bývalým správcom domu Muškátová 36-38 v Bratislave (ďalej len „Bytový dom“) Miroslavom Chvostalom - MIREC, IČO: 41 161 149. Podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o vlastníctve bytov“), ide o zmluvu, ktorá sa týka správy domu. Správu Bytového domu vykonáva nový správca - spoločnosť Delphia Správa,
s.r.o., IČO: 45 471 908, ktorá je v Zmysle zákona o vlastníctve bytov oprávnená konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Už len z tohto dôvodu je zrejmé, že súd musí takto podanú žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na strane odporcu. Viacero tvrdení, ktoré uvádza navrhovateľ v návrhu na vydanie platobného rozkazu je v absolútnom rozpore s objektívnou skutočnosťou. Predovšetkým ide o tvrdenie, že „určité práce boli navrhovateľom ako zhotoviteľom diela riadne a včas vykonané“. K tomu je potrebné uviesť, že prakticky žiadne práce, ktoré boli navrhovateľom realizované na Bytovom dome, neboli vykonané riadne a včas. Jednoznačne to preukazuje okrem iného znalecký posudok č. 8/2011 vypracovaný znalcom Ing. Ivetou Schulzovou, znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti a odhad hodnoty stavebných prác. Znalec vo svojom znaleckom posudku jednoznačne konštatuje a poukazuje pri každej z faktúr, ktoré vystavil navrhovateľ, na niekoľko závažných nedostatkov. Predovšetkým však k žiadnej z faktúr nebol priložený súpis skutočne vykonaných stavebných prác, čo bola jedna z podstatných náležitostí, ktorú mala každá faktúra obsahovať, pričom podľa Zmluvy o dielo to bol zároveň podklad na to, aby vôbec navrhovateľ mohol nejakú faktúru vystaviť. Žiadna z faktúr teda nebola vystavená v súlade so Zmluvou o dielo, nemala byť vôbec vystavená a teda údajná pohľadávka navrhovateľa vôbec neexistuje. Ďalšie z tvrdení navrhovateľa, ktoré je v absolútnom rozpore s objektívnou skutočnosťou je tvrdenie o tom, že odporkyňa „prostredníctvom splnomocnenca pána Chvostala podpísala dohodu o uznaní dlhu a splátkovom kalendári, v ktorom odporkyňa dlh voči navrhovateľovi v sume 48.042,62 EUR s príslušenstvom uznala čo do dôvodu a výšky a zaviazala sa ho splácať v dohodnutých splátkach“. K týmto nepravdivým tvrdeniam je potrebné uviesť, že údajnú dohodu o uznaní záväzku a splátkovom kalendári, na ktoré sa odvoláva navrhovateľ, považuje odporkyňa za neplatný úkon, resp. úkon, ktorý vlastníkov bytov v Bytovom dome, a teda ani odporkyňu nijako nezaväzuje, pretože bývalý správca Bytového domu urobil tento úkon bez vedomia a teda bez súhlasu vlastníkov bytov v Bytovom dome a bez toho, že by ho vlastníci na takýto úkon splnomocnili. Odporkyňa ani ostatní vlastníci bytov v Bytovom dome teda bývalého správcu nikdy nesplnomocnili na podpísanie uvedeného úkonu, preto údajná dohoda o uznaní
záväzku a splátkovom kalendári nijako nezaväzuje odporkyňu ani ostatných vlastníkov bytov v Bytovom dome, o čom súčasný správca bytového domu navrhovateľa informoval listom zo dňa 8.4.2011. Dokonca bývalý správca Bytového domu o tomto úkone vlastníkov a ani odporkyňu ani len neinformoval, pričom vlastníci sa o údajnej dohode a uznaní záväzku a splátkovom kalendári dozvedeli len náhodou, keď nový správca prebral správu Bytového domu. Navyše tieto úkony urobil bývalý správca Bytového domu potom, ako ho výbor vlastníkov vyzval na ukončenie konania vo veci obnovy Bytového domu, nakoľko prebieha proces jeho odvolania a zrušenia zmluvy s bývalým správcom. Preto údajná dohoda o uznaní záväzku a splátkovom kalendári vlastníkov, a teda ani odporkyňu, nezaväzuje, a keď si chce navrhovateľ na základe toho niečo uplatňovať, môže tak urobiť uplatnením svojich domnelých nárokov u bývalého správcu Bytového domu. Napokon, akékoľvek platby, ktoré bývalý správca Bytového domu uhradil navrhovateľovi na základe údajnej a podľa odporkyne neplatnej dohody o uznaní záväzku a splátkovom kalendári, treba preto považovať za neoprávnene vyplatené a teda za bez dôvodného obohatenie na strane navrhovateľa. Vzhľadom na tieto skutočnosti bolo na bývalého správcu podané trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že údajná pohľadávka navrhovateľa neexistuje, čo preukázal aj vyššie spomenutý znalecký posudok, ktorý jednoznačne konštatuje nedostatky každej z vystavených faktúr, a teda v konečnom dôsledku neoprávnenosť fakturácie. Ako už bolo uvedené, žiadna z faktúr navrhovateľa tak nemala byť vôbec vystavená. Bez ohľadu na vyššie uvedené a z dôvodu ochrany jej práv a vylúčenia akýchkoľvek pochybností o tom, či údajná pohľadávka navrhovateľa existuje, si započítava údajnú pohľadávku navrhovateľa s jej pohľadávkou voči navrhovateľovi, ktorá je minimálne v rovnakej výške, ako je údajná pohľadávka navrhovateľa, teda minimálne vo výške 425,30 EUR a ktorá vznikla jednak z titulu bezdôvodného obohatenia (t.j. z titulu zaplatenia prostriedkov, ktoré boli navrhovateľovi zaplatené bývalým správcom Bytového domu na základe údajnej dohody o uznaní záväzku a splátkovom kalendári ako aj na základe neoprávnených fakturácií najmä, avšak nielen, balkónových zábradlí) a jednak z titulu uskladnenia balkónových zábradlí v Bytovom dome.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odporu uviedol, že zo Zmluvy o dielo č. 6711451 jasne vyplýva, že vtedajší správca podpisoval zmluvu v mene jednotlivých vlastníkov bytov a to len na základe splnomocnenia, ktoré mu udelila schôdza vlastníkov bytov zápisnicou so zákonom predpísaným kvórom. Toto sa deje pri zmluvách tohto typu vždy, ak vlastníci bytov nemajú založené vlastné spoločenstvo, a to z praktických
dôvodov - nie je možné, aby zhotoviteľ komunikoval, v našom prípade, s 80 vlastníkmi bytov samostatne. Ak by zmluvu podpisoval ako správca bytového domu, na tento úkon by postačovalo zaviazanie správcu, aby vykonal uznesenie schválené predpísaným kvórom vlastníkov bytov bytového domu. Zmluva je teda uzavretá medzi navrhovateľom a odporkyňou, ktorá na jej podpis splnomocnila Miroslava Chvostala. Z uvedeného vyplýva, že pasívne legitimovaná v tomto spore je odporkyňa ako zmluvná strana a nemôže ním byť správca bytového domu, či už minulý alebo súčasný, pretože podpis zmluvy nie je v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. služba alebo tovar, ktoré obstaráva správca v rámci Zmluvy o výkone správy. Správca bol len splnomocnený vlastníkmi na jej podpis, tak isto ako by na jej podpis mohli splnomocniť kohokoľvek iného. Vo svojom druhom tvrdení odporkyňa uvádza, že prakticky žiadne práce realizované na diele neboli urobené riadne a včas, k žiadnej faktúre nebol priložený súpis vykonaných prác, navrhovateľ nemal oprávnenie vystaviť ani jednu faktúru a žiadna pohľadávka navrhovateľa z predmetného diela neexistuje. Z toho sa dá v intenciách tvrdení odporkyne usudzovať, že
neexistuje ani sporné dielo. Každá mesačne vystavená faktúra obsahovala podrobný súpis vykonaných prác a ich súhrn za jeden mesiac, ktorý podpisovali obe zmluvné strany, čím potvrdzovali vykonanie týchto prác v zmysle príslušných ustanovení zmluvy. Okrem faktúr dokazuje existenciu záväzku, ktorý sa nerozlučne spája so zmluvou aj Dohodou o uznaní dlhu a splátkovom kalendári zo dňa 24.11.2010, kde je opätovne deklarovaný záväzok uhradiť cenu za vykonané dielo. Preto tieto tvrdenia považuje za účelovú a nepodloženú obranu, opierajúcu sa aj o posudok, ktorý vznikol na základe čiastkových, mylných a nepreukázaných podkladov. V priebehu vykonávania diela odporkyňa, ani jej splnomocnenec, ani koordinačný výbor zložený z vlastníkov bytov, nenamietala kvalitu alebo rozsah vykonávaného diela, ani ústne ani písomne v stavebnom denníku alebo v inej korešpondencii s navrhovateľom ako zhotoviteľom. Obranu „zlého“ vykonania diela znaleckým posudkom použila až na rokovaniach na jeseň v roku 2011, keď navrhovateľ oznámil, že sa bude svojich nárokov na úhradu dlhu vlastníkov bytov domáhať aj súdnou cestou. Od uvedeného času, teda viac ako rok a pol od prerušenia vykonávania diela, boli vlastníci s vykonaným dielom spokojní. Posudok predložený odporkyňou na strane č. 13 v súhrne fakturácii uvádza, že všetky v ňom spomínané fakturácie boli vystavené na základe položkových rozpočtov uvedených v základnej Zmluve o dielo, ako aj dodatku č. 1. Znalec teda tvrdí, že sa navrhovateľ od rozpočtu vo fakturácii nijako neodchýlil, a to čo zdokladoval súpismi vykonaných prác aj fakturoval. Navrhovateľ trvá na tvrdení, že na diele, v stave prerušenia prác, nie je žiadna prefakturácia. Pripúšťa prefakturáciu niektorých položiek spomínaných v posudku počas priebežného vykonávania diela, avšak tieto čiastkové prefakturácie boli pri ďalšej mesačnej fakturácii dobropisované, a teda žiadna prefakturácia predmetného nedokončeného diela v stave ku dňu 26.2.2010 neexistuje. Posudok ďalej napáda výšku cien v rozpočte. Rozpočet, ktorý tvorí súčasť zmluvy, bol s vlastníkmi bytov prerokovaný ešte takmer pol roka po tom, ako navrhovateľ vyhral verejnú obchodnú súťaž, ktorú na predmetné dielo vyhlásila odporkyňa. Počas takmer pol ročného rokovania bolo dielo podrobne po každej položke v rozpočte analyzované s ohľadom na čo najvýraznejšie zníženie celkovej ceny diela pri dodržaní potrebných štandardov diela na kvalitu zabudovaných materiálov a prevedených prác. Až po úplnej spokojnosti vlastníkov bytov s rozpočtom, bola v septembri 2009 podpisovaná zmluva na prevedenie diela. Teda určite neobstojí tvrdenie posudku, že ceny boli nadpriemerné a v konkurenčnom prostredí by sa dali o 10 % znížiť. Navrhovateľ uspel v riadnej verejnej súťaži a cenu ešte pri rokovaniach znižoval. Navrhovateľ považuje predložený posudok za účelovú obranu, ktorá bola okrem iného vyvrátená aj na poslednom rokovaní so správcom vlastníkov bytov spoločnosťou Delphia správa s.r.o. Navrhovateľ má fakturované čiastočne vykonané dielo splnomocnencom odporcu zodpovedným za tento zmluvný vzťah riadne prevzaté a uznané. Posledný bod odporu sa týka podpisu Dohody o uznaní dlhu a splátkovom kalendári zo dňa 24.11.2010, ktorú za vlastníkov bytov podpísal Miroslav Chvostal. Odporkyňa tvrdí, že tak urobil bez ich vedomia a súhlasu a bez toho, že by ho na taký úkon splnomocnili. Zápisnica a jej uznesenie č. 1 a č. 3 hovoria, že Miroslav Chvostal je splnomocnený vlastníkmi bytov na ich zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch, ktoré súvisia s celkovou obnovou bytového domu a splnomocňujú ho aj na podpis zmluvy v ich mene. Žalovaný záväzok je záväzok, ktorý priamo vyplýva zo zmluvy, z položiek rozpočtu, ktoré bolo vykonané a nebolo uhradené, ako aj zo zmluvných sankcií dohodnutých už pri jej podpise. Dohoda je ústupkom navrhovateľa ako zhotoviteľa diela voči vlastníkom bytov pretože, vlastníci bytov neuhrádzali faktúry za vykonávanie diela z dôvodu neposkytnutia bankového úveru, ktorý bol zablokovaný pre súdne spory, ktoré medzi sebou viedli a fond opráv neakumuloval dostatok prostriedkov na priamu úhradu záväzkov. Navrhovateľ preto ustúpil, nevymáhal svoj nárok súdnou cestou, aj keď mal na to právo, ale
podpísal s vlastníkmi bytov dohodu o splátkach záväzkov s možnosťou odpustenia prípadných zmluvných sankcií. Ako zo zmluvy, dohody a zápisnice vyplýva, dohoda obsahovala iba zmluvný záväzok za vykonanú časť diela, ktorá bola riadne prevzatá a vyfakturovaná, pričom dohodu za odporkyňu podpisovala osoba na to riadne odporkyňou splnomocnená. Za splnomocnenie odporkyne na aj takéto právne úkony hlasovalo predpísané zákonné kvórum vlastníkov bytového domu. Preto neobstojí ani argumentácia odporkyne, že splnomocnenec bol vyzvaný, aby nekonal vo veci bytového domu, pretože prebieha proces jeho odolania ako správcu bytového domu. Ako splnomocnenie pre Miroslava Chvostala, tak aj volenie a odvolávanie správcu bytového domu má určité zákonom dané náležitosti a nemôže byť obídené výzvou malej skupiny vlastníkov bytov, ktorou argumentuje odporkyňa. Bývalý splnomocnenec a zároveň aj správca bytového domu ich v decembri 2010 teda, po podpise dohody, informoval, že prevzal zápisnicu, ktorou ho vlastníci bytov odvolali z funkcie, a to dňom uplynutia trojmesačnej výpovednej lehoty, ktorá uplynula dňa 31.3.2011. Do uvedeného dátumu teda zastával minimálne svoju funkciu správcu a aj počas výpovednej lehoty plnil záväzky jednotlivých vlastníkov bytov splátkami v zmysle dohody z fondu opráv tak, aby neporušil svoje zákonné povinnosti správcu a chránil vlastníkov bytov pred možnými sankciami, resp. súdnym sporom. Aj na základe uvedeného sa teda navrhovateľ nemohol riadnym plnením odporkyne v zmysle dohody bezdôvodne obohatiť a túto obranu považuje za čisto účelovú. Odporkyňa okrem hore uvedeného tvrdí, že je oprávnená si účtovať skladné za navrhovateľom vyrobené balkónové zábradlia, ktoré má odporkyňa uskladnené vo svojich priestoroch. Odporkyňa si predmetné zábradlia riadne prevzala a časť z nich aj dokonca uhradila. Tieto balkónové zábradlia sa stali momentom ich prevzatia vlastníctvom odporkyne, s ktorým prebrala aj zodpovednosť za nebezpečenstvo vzniku škody na nich. V zmysle uvedeného si odporkyňa nemôže účtovať skladné za dielo v jej vlastníctve, ktoré je skladované v jej vlastných priestoroch.
Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon“), na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo"), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len "správca"), najmä s bytovým družstvom.
Podľa § 6 ods. 2 Zákona, správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva,
b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru,
c) vedenie účtu domu v banke,
d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov,
e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.
Podľa § 8b ods. 1 Zákona, správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.
Podľa § 8b ods. 2 Zákona, pri správe domu je správca povinný
a) hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy,
b) dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a uprednostňovať ich záujmy pred vlastnými,
c) zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri vymáhaní škody, ktorá im vznikla činnosťou tretích osôb alebo činnosťou vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome,
d) vykonávať práva k majetku vlastníkov len v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
e) sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky,
f) umožniť vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome na požiadanie nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv,
g) zvolať schôdzu vlastníkov podľa potreby, najmenej raz za rok, alebo keď o to požiada najmenej štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
h) vypracúvať ročný plán opráv, ktorý zohľadní najmä opotrebenie materiálu a stav spoločných častí domu a spoločných zariadení domu a navrhnúť výšku tvorby fondu prevádzky údržby a opráv domu na kalendárny rok,
i) podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby 12ac) bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15, ak je schválený nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
j) podať návrh na exekučné konanie, 12ab)
k) zabezpečovať všetky ďalšie činnosti potrebné na riadny výkon správy domu v súlade so zmluvou o výkone správy a s týmto zákonom.
Podľa § 8b ods. 3 Zákona, pri obstarávaní služieb a tovaru je správca povinný dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca je povinný riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa.
Podľa § 8b ods. 4 Zákona, správca zodpovedá za záväzky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome vzniknuté pri výkone správy až do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome. Zodpovednosť za úhradu záväzkov voči dodávateľom služieb a tovaru, ktoré obstaráva správca v rámci zmluvy o výkone správy, nesie vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, iba ak nie sú kryté úhradami za plnenia alebo úhradami preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv správcovi.
Primárnou otázkou, ktorou sa súd zaoberá pri riešení jednotlivých sporov, je otázka aktívnej (na strane žalobcu) a pasívnej (na strane žalovaného) vecnej legitimácie účastníkov.
„Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej
strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno- právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti
(žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 192/2004; uverejnený v ZSP 46/2008)
Navrhovateľ odvodzuje svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy zo Zmluvy o dielo, ktorú ako objednávatelia uzavreli vlastníci bytov v bytovom dome ul. Muškátová 36-38, Bratislava, v zastúpení správcom.
Postavenie správcu bytového domu, jeho práva a povinnosti voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome sú významné, keď správca vedie a spravuje samostatné analytické účty za každý spravovaný dom a je oprávnený na zabezpečenie činností súvisiacich so správou domu, disponovať i s finančnými prostriedkami, získanými od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, osobitne s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv domu, ktorým potom i zodpovedá za všetky škody, vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia povinností, vyplývajúcich mu zo zákonnej úpravy alebo zo zmluvy o výkone správy. Podrobnejšiu úpravu práv a povinností správcu upravuje citované ustanovenie § 8b Zákona definujúc, že správca vykonáva správu samostatne, v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet. Osobitne najmä ustanovenie § 8b ods. 4 Zákona výslovne menuje správcu, ktorý zodpovedá za záväzky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, vzniknuté pri výkone správy až do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome, vrátane zodpovednosti za úhradu záväzkov voči dodávateľom služieb a tovaru (nepochybne vrátane navrhovateľa ako zhotoviteľa), ktoré obstaráva správca v rámci zmluvy o výkone správy. Podľa zákonného ustanovenia § 8b ods. 4 Zákona, najmä jeho druhej vety, by vlastníci bytov (teda aj odporkyňa) alebo nebytových priestorov v dome sami za záväzky zodpovedali iba vtedy a v takom rozsahu, v ktorom by neboli kryté úhradami za plnenia alebo úhradami preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv správcovi. Navrhovateľ však v konaní takúto skutočnosť nepreukázal a odporkyňa preto nie je pasívne legitimovaný subjekt
Z uvedených dôvodov, a to nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporkyne, súd návrh zamietol.
Súčasne súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť navrhovateľa nahradiť strane odporcu trovy konania v sume 25,50 EUR (zaplatený súdny poplatok za odpor) a trovy právneho zastúpenia v sume 127,99 EUR [3 úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie odporu, účasť na pojednávaní dňa 28.11.2013 - á 29,88 EUR, 1 úkonu - účasť na pojednávaní bez prejednania veci dňa 3.10.2013 - á 7,47 EUR, 2 krát režijný paušál 7,63 EUR, 2 krát 7,81 EUR].
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenie na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.