Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/268/2012

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľov 1/ F. Q., bytom Z. XXX/X, 2/ X. Q., bytom Z. XXX/X, obaja zastúpení JUDr. X. W., advokátom so sídlom v Q., A. XX/X proti odporcom 1/ Obec Z., so sídlom Z., W. XXX/XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. F. Z., advokátom so sídlom v Q., X. I. XXX/XXA, 2/ O. P., bytom Z. XXX/X, 3/ D. W., bytom Z. XXX, 4/ O. W., bytom Z. XXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní navrhovateľov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 3. mája 2012, č.k. -125, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcom 1/ - 4/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov 1/, 2/, ktorým sa domáhali proti odporcom 1/ až 4/ určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Z., zakreslených v geometrickom pláne č. 208-208/2008 zo dňa 08.01.2009 ako parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XmX, parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXmX, parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX, parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXmX. Vychádzal zo zistenia, že navrhovatelia 1/,2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, k.ú. Z. ako parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX, v celosti, ktorú nadobudli na základe dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 11.10.1983. Uvedená nehnuteľnosť im bola pridelená do užívania za účelom výstavby rodinného domu. Podkladom pre pridelenie parcely do užívania bol geometrický plán č. 243-243-558-80 zo dňa 30.08.1982, ktorý bol vypracovaný na oddelenie parciel č. 2754/44-82. Stavebným povolením zo dňa 2.2.1984 bola navrhovateľom povolená výstavba rodinného domu na parc. č. XXXX/XX. Kolaudačné rozhodnutie na užívanie rodinného domu bolo navrhovateľom vydané dňa 02.02.1989. Dňa 25.10.1988 bolo navrhovateľom vydané ďalšie stavebné povolenie na stavbu garáže na parc. č . XXXX/XX. Dňa 18.12.2008 si navrhovatelia nechali vyhotoviť geometrický plán č. 208-208/2008, ktorý zameral parc. č. XXXX/XX tak, ako ju reálne užívali. Reálnym užívaním nad rámec výmery parc. č. XXXX/XX navrhovatelia zasiahli do susediacich nehnuteľností, patriacich do vlastníctva odporcov 1/-4/. Rozdiel vo výmere parc. č. XXXX/XX oproti stavu uvedeného v katastri nehnuteľností predstavoval plochu XXXmX. Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu záveru, že návrh navrhovateľov na určenie vlastníckeho práva vydržaním k nehnuteľnostiam zakresleným v geometrickom pláne č. 208-208/2008 zo dňa 18.12.2009 nie je dôvodný. Vykonaným dokazovaním navrhovatelia žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázali, že výmera nehnuteľnosti, ktorú aktuálne užívajú sa zväčšila na základe geometrického plánu vyhotoveného neskôr, než bol geometrický plán, na základe ktorého bola aj navrhovateľom daná do užívania nehnuteľnosť v roku 1983 za účelom výstavby rodinného domu. Žiadny z odporcov, ani svedkov nimi uvádzanú okolnosť nepotvrdil. Tento fakt nebol potvrdený ani listinnými dôkazmi, ktoré navrhol zabezpečiť právny zástupca navrhovateľov - zakreslenie plynárenských sietí v obci Z., v časti, v ktorej sa nachádza nehnuteľnosť navrhovateľov a geometrický plán zo dňa 14.11.1984, založený v spise na čl 109, zaslaný Správou katastra v Q.. Navrhovateľ 1/ potvrdil, že parc. č. XXXX/ XX im bola pridelená do užívania na základe geometrického plánu zo dňa 30.08.1982. Tvrdil, že jednotlivé pozemky rozdeľoval bývalý MNV v Z. a to tak, že reálne výmery pozemkov boli väčšie ako podľa uvedeného geometrického plánu mali byť. Pri rozdeľovaní obecnej nehnuteľnosti na jednotlivé stavebné parcely im bola pridelená do užívania parcela o väčšej výmere než zodpovedala uvedenému geometrickému plánu. Na prednej strane mala parcela šírku XX m a vzadu šírku zhruba XX m. Na pravej strane susedila s obecným chodníkom. V tejto výmere parcelu užívali od roku 1983 doposiaľ. Z uvedeného geometrického plánu z čl. 10 spisu, ktorý tvoril podklad pre rozdelenie obecnej nehnuteľnosti do užívania občanom obce v roku 1983 vyplýva, že nehnuteľnosť navrhovateľov mala šírku XX,XXm v prednej časti XX,XXm v zadnej časti, dĺžku na ľavej strane XX,XXm a na pravej strane XX,XXm. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovatelia začali užívať nehnuteľnosť, ktorej šírka bola väčšia o viac ako 3m. V tomto smere výpoveď navrhovateľov nepotvrdil ani svedok W., ktorý je ich zaťom. Tento pripustil, že plocha nehnuteľnosti navrhovateľov sa v prednej časti mohla zväčšiť maximálne o 15, 20cm. Reálne je však v prednej časti nehnuteľnosť navrhovateľov väčšia o viac ako 3m. Na základe zisteného skutkového stavu bol súd toho názoru, že u navrhovateľov nie sú splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zakresleným v geometrickom pláne č. 208-208/2008 zo dňa 18.12.2009 vydržaním. U navrhovateľov nie je splnená podmienka oprávnenej držby nehnuteľnosti, konkrétne predpoklad dobromyseľnosti držby. Okolnosti, z ktorých navrhovatelia odvodzovali dobromyseľnosť držby nebola preukázaná, nebolo zistené, že v minulosti bol vypracovaný geometrický plán zosúlaďujúci skutočný stav so stavom právnym, nebolo zistené, za akým konkrétnym účelom mal byť tento plán vypracovaný a na základe čoho navrhovatelia začali od počiatku užívať väčšiu výmeru pozemku, než im bola na základe dohody o zriadení osobného užívania pozemku zo dňa 11.10.1983 pridelená. U navrhovateľov nebol preukázaný žiadny právny dôvod - titul, ktorý ich oprávňoval užívať nehnuteľnosť v inej výmere, než im bola pridelená. Z výsluchu svedkov nebolo preukázané, že už v roku 1983 pri prideľovaní parciel do osobného užívania, boli prideľované parcely s väčšou výmerou, než zodpovedala geometrickému plánu zo dňa 30.08.1982, v dôsledku čoho tvrdenia navrhovateľov nie je možné považovať za pravdivé. O tom, že navrhovatelia v užívaní neboli dobromyseľní svedčí aj ich žiadosť zo septembra 1993, ktorou požiadali obec o kúpu tej časti obecnej nehnuteľnosti, ktorú užívali nad výmeru svojej nehnuteľnosti podľa geometrického plánu zo dňa 30.08.1982. Je zrejmé, že navrhovatelia vedeli, resp. museli vedieť, že časť nehnuteľnosti nad výmeru im pridelenej, patrí obci a teda ju užívali neoprávnene. Za týchto okolností ich nemožno považovať za oprávnených držiteľov. Z ohliadky miesta samého jednoznačne vyplynulo, že navrhovatelia bez právneho dôvodu zabrali plochu, ktorá bola určená na obecný chodník a túto užívajú doposiaľ. Tiež nie je splnená ďalšia podmienka pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním a to podmienka nepretržitosti oprávnenej držby, ktorá u nehnuteľnostiach predstavuje 10 rokov. Navrhovatelia oprávnenosť držby počítali od 11.10.1983, kedy uzavreli dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku a kedy začali reálne užívať nehnuteľnosť vo väčšej výmere, než im bola pridelená. Z odpovede odporcu v 1. rade zo dňa 20.09.1993 na žiadosť navrhovateľov, z obsahu ktorej vyplýva, že obecné zastupiteľstvo sa rozhodlo vyhovieť žiadosti o odkúpenie časti obecného pozemku navrhovateľmi po dobudovaní kanalizácie v takej ploche, aby bol občanom obce umožnený prechod po chodníku v šírke 2m, je jednoznačne zrejmé, že navrhovatelia svoju žiadosť na kúpu časti obecnej nehnuteľnosti, ktorú užívali, museli podať najneskôr do 19.09.1993, aby odporca v 1. rade mohol na ňu reagovať listom zo dňa 20.09.1993. Desaťročná vydržacia lehota pri oprávnenej držbe by uplynula dňa 11.10.1993. V tomto prípade, s poukazom na vyššie uvedené, nie je splnená ani podmienka nepretržitosti držby, nakoľko najneskôr od 19.09.1993 by nebolo možné navrhovateľov považovať za oprávnených držiteľov. Na veci však nič nemení skutočnosť, že navrhovateľov súd nepovažoval za oprávnených držiteľov, na základe čoho bol ich návrh ako neopodstatnený zamietnutý. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil , ods. 1 . O trovách konania bolo rozhodnuté podľa Navrhovatelia ako neúspešní účastníci v konaní sú povinní solidárne nahradiť úspešnému odporcovi 1/, ktorý si uplatnil náhradu trov konania, trovy právneho zastúpenia za 7 úkonov právnych služieb vo výške 1/13 výpočtového základu podľa vyhl.č. , v znení neskorších predpisov. Za 4 úkony vykonané v roku 2009 po 53,49 eur - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 18.11.2009, účasť právneho zástupcu na pojednávaní v dňoch 19.11.2009, 08.12.2009, 4 x 6,95 režijný paušál ku každému úkonu, za 1 úkon právnych služieb vykonaných v roku 2010 v sume 55,49 eur - účasť právneho zástupcu na ohliadke dňa 23.06.2010, 1 x 7,21 eur režijný paušál, za 2 úkony právnych služieb vykonaných v roku 2012 po 58,69 eur za účasť právneho zástupcu na pojednávaní dňa 17.01.2012 a 3.5.2012, 2 x 7,63 eur režijný paušál ku každému úkonu. Za účasť na ohliadke patria právnemu zástupcovi cestovné náklady v sume 3,35 eur za cestu z Prievidze do Z. a späť, za 12km pri základnej sadzbe 0,183 eur/1km, spotrebe pohonných hmôt 8,5 l/100 km x 12km x 1,123 eur/ 1l pohonných hmôt. Za stratu času patrí právnemu zástupcovi náhrada v sume 24,04 eur za 2 polhodiny po 12,02 eura vo výške 1/60 výpočtového základu podľa § 17 ods. 1 cit. vyhlášky.; Celkom trovy konania, ktoré sú navrhovatelia povinní odporcovi 1/ nahradiť, predstavujú sumu 464,49 eur. V roku 2010 vo veci bola vykonaná len ohliadka miesta samého, preto odporcovi 1/ trovy právneho zastúpenia za účasť právneho zástupcu na pojednávaní dňa 23.06.2010 priznané neboli.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia 1/, 2/, navrhli ho zmeniť tak, že návrhu navrhovateľov bude v celom rozsahu vyhovené. Namietali, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a teda že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázali na dohodu o zriadení práva osobného užívania zo dňa 11.10.1983, kedy im bol pridelený do užívania pozemok vo výmere XXX m2, pričom po uzatvorení dohody o zriadení práva osobného užívania dňa 11.10.1983 začali užívať pozemok, ktorého reálna výmera dosahovala 792 m2. Presné rozmery nimi užívaného pozemku vyplývajú z geometrického plánu zo dňa 08.01.2009 a zahŕňajú okrem pôvodného pozemku parc. č. XXXX/XX (resp. iba jeho časť o výmere XXX m2) aj pozemky označené ako parc. č. XXXX/XXX o výmere XmX (časť pozemku zapísaného v katastri nehnuteľností ako parc. č. XXXX/XX), parc. č. XXXX/XXX o výmere XX m2 (časť pozemku zapísaná v katastri nehnuteľností ako parc. č. XXXX/XX), parc. č. XXXX/ XXX o výmere XX m2 (časť pozemku zapísaného v katastri nehnuteľností ako parc. č. XXXX/XX) a parc. č. XXXX/XXX o výmere XXmX (časť pozemku zapísaná v katastri nehnuteľností ako parc. č. XXXX/ XXX). Uviedli, že k úprave výmery prideleného pozemku malo dôjsť k ďalším geometrickým plánom, ktorý mal byť vyhotovený niekedy v roku XXXX, v priebehu konania však toto ich tvrdenie nebolo priamo preukázané, preto súd prvého stupňa z tohto dôvodu ich nepovažoval za dobromyseľných - oprávnených držiteľov. Namietali, že súd prvého stupňa v tomto smere však nevzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré v priebehu konania vyplynuli z vykonaného dokazovania a ktoré zároveň odôvodňovali oprávnenosť držby prideleného pozemku, z rozsahu vyplývajúcom z geometrického plánu zo dňa 08.01.2009. Ďalej poukázal len na to, že nie sú jediní, u ktorých došlo k zmene výmery užívaného pozemku v porovnaní s geometrickým plánom zo dňa 31.08.1982, keď k úprave (k zväčšeniu) výmery užívaných pozemkov došlo po roku 1982 u všetkých vlastníkov pozemkov na celej ulici. Práve na základe tohto reálneho stavu užívaných pozemkov dal odporca 1/ v roku 2007 vypracovať geometrický plán, na základe ktorého odporca 1/ vyzval všetkých zúčastnených vrátane navrhovateľov 1/, 2/ (predvolaním zo dňa 31.07.2008) k uzatvoreniu kúpnych zmlúv za účelom zosúladenia reálneho stavu užívaných pozemkov so stavom právnym. Takto uzatvárané kúpne zmluvy boli len podkladom pre zmenu zápisu v katastri nehnuteľností v súlade s rozsahom dlhodobo užívaných pozemkov i jednotlivými vlastníkmi. Ďalej dôvodili, že presne tohto sa domáhali už svojou žiadosťou z roku 1993 adresovanou odporcovi 1/, na ktorú odporca 1/ reagoval odpoveďou zo dňa 20.09.1993, z obsahu ktorej vyplýva, že obecné zastupiteľstvo sa rozhodlo vyhovieť žiadosti o odkúpení časti obecného pozemku navrhovateľmi po dobudovaní kanalizácie v takej ploche, aby bol občanom obce umožnený prechod po chodníku v šírke 2 metre. Žiadosťou, na ktorú im listom zo dňa 20.09.1993 odporca odpovedal, len žiadali o doplatenie za výmeru užívaného pozemku, ktorý im bol pridelený navyše oproti výmere pozemku parc. č. XXXX/XX. uvedenej v pôvodnej dohode o zriadení práva osobného užívania zo dňa 11.10.1983 (pri uzatvorení ktorej navrhovatelia 1/, 2/ zaplatili 3.846,-Kčs za pôvodnú výmeru pozemku XXX m2) presne tak ako to neskôr odporca 1/ umožnil všetkým vlastníkom nehnuteľností na celej ulici s výnimkou navrhovateľov 1/, 2/. Ďalej poukázali na to, že hranice pozemku, ktorého držby sa ujali, boli na základe dohody o zriadení práva osobného užívania zo dňa 11.10.1983 označené kolíkmi umiestnenými v teréne komisiou MNV v Z.. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že takto vyznačené hranice nikto z navrhovateľov ani ostatných osôb, ktorým boli takto pozemky pridelené nemenil a všetci zúčastnení užívali predmetné pozemky v presne určených hraniciach. Skutočnosť, že užívali len pozemky a rovnako aj ich susedia (odporca 2/ a svedok X.), ktoré im boli vymerané a do užívania pridelené, vyplýva okrem ich výsluchu aj z výsluchu svedka Miroslava X., ktorému bol užívaný pozemok pridelený v roku 1984 už vykolíkovaný a až v roku 2009 sa dozvedel, že svojou nehnuteľnosťou zasahuje do ich pozemku, tak ako je evidovaný v katastri nehnuteľností. Rovnako odporca 2/ sa dozvedel až v roku 1995, že navrhovatelia si plot oddeľujúci ich nehnuteľnosť od priestranstva dovtedy užívaného ako verejný chodník, postavili až na pozemku odporcu 2/, pričom podľa vyjadrenia odporcu 2/ plochu, ktorú od jeho pozemku oddelili plotom, navrhovatelia užívali už od roku 1983. Ďalej uviedli, že taktiež v roku 1995 sa odporca 2/ dozvedel, že chodník, ktorí občania obce využívali na prechod, sa nachádza na jeho pozemku, t.j. na pozemku odporcu 2/ a nie na pozemku obecnom. Mali za to, že svedok X. X. až do roku 2009 rovnako odporca 2/ až do roku 1995 boli teda rovnako ako ony v omyle, vychádzajúcom zo skutočností, že im boli do užívania pridelené pozemky, ktorých reálne užívaná nezodpovedá výmere, v akej boli tieto pozemky zapísané v katastri nehnuteľností. Zároveň v konaní bolo preukázané výsluchom aj ďalších svedkov, a to N. W., W. W. a V. L., že obecný chodník už od roku 1983 viedol v priestore popri súčasnom oplotení pozemku navrhovateľov vybudovaného na pravej strane ich nehnuteľnosti smerom k nehnuteľnosti odporcu 2/, a to po tej časti nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastníctvo odporcu 2/. Z výsluchov svedkov a účastníkov je zrejmé, že všetci zúčastnení užívali časť pozemku odporcu 2/ ako obecný chodník a teda všetci konali v rovnakom omyle vychádzajúcom z rovnakých skutočností, zakladajúcich sa na mylnej domnienke v otázke vlastníckeho práva, a to tak k pozemku užívaného verejnosťou ako obecný chodník, ako aj k jednotlivým častiam pozemku, ktorý ako svoj vlastný výlučne užívali, resp. rovnako aj odporca 2/ a svedok X. vo vzťahu k svojim pozemkom. Ďalej poukázali na to, že na základe stavebného povolenia zo dňa 02.02.1984 začali stavať rodinný dom súp. č. XXX, ktorého užívanie bolo povolené kolaudačným rozhodnutím zo dňa 02.02.1989 vydaným ONV Q., odborom územného plánovania. Takto im bola právoplatne povolená stavba ich rodinného domu o rozmeroch 12,6 m2, ktorá by za právneho stavu platného a účinného v čase vydávania stavebného povolenia nemohla byť nikdy povolená pre rozpor s vyhlášky č. , ak by nebolo došlo k zmene výmery ich pozemku pôvodne prideleného z pôvodne XXX m2 na skutočne užívaných XXX m2. Vyslovili preto názor, že minimálna šírka ich pozemku v prednej časti smere od ulice musela dosahovať minimálne 16,6 m. Pri šírke rodinného domu 12,6 m by nemohla byť stavba takéhoto rodinného domu ONV v Q. nikdy povolená a ak by mal mať pozemok rozmer šírku len 15 m (podľa pôvodného geometrického plánu č. 243-243-558-80 zo dňa 31.08.1982), pretože z pravej strany od hranice pozemku parc. č. XXXX/XX by nebola zachovaná potrebná vzdialenosť stavby od hranice pozemku. Na základe stavebného povolenia zo dňa 25.10.1988 postavili garáž nachádzajúcu sa z časti na pozemku parc. č. 2754/47 v ich vlastníctve a v časti na pozemku parc. č. XXXX/XX vo vlastníctve odporcu 1/. Nakoľko na ochranu svojho užívaného pozemku postavili približne v roku 1987 - 1988 betónový múrik (na vtedy predpokladanej) hranici s pozemkom parc. č. XXXX/XX. Taktiež približne v roku 1988 - 1989 po dokončení stavby garáže, postavil namiesto pôvodnej ohrady stavieb betónový múrik aj v mieste (rovnako vtedy predpokladanej) hranice s obecným pozemkom parc. č. XXXX/XX. Mali za to, že ak sa nadobúdateľ nehnuteľností na základe právnej skutočnosti spôsobilej nadobudnutím vlastníckeho práva ujme držby pozemku, na ktorý sa táto právna skutočnosť nevzťahuje (časť pozemku, ktorá nebola predmetom uzatvorenej dohody o osobnom užívaní), môže byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom aj tohto pozemku (tejto časti pozemku). Jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľnosti omylu držiteľa je v takomto prípade aj pomer plôch nadobudnutého a skutočne držaného pozemku. V tomto smere poukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , sp. zn. , pričom je potrebné prihliadať aj k okolnostiam, za ktorých sa subjekt ujal držby a k tomu ako na jeho držbu reagoval skutočný vlastník pozemku a posúdiť, či omyl držiteľa ohľadom rozsahu jeho vlastníctva bol ospravedlniteľný. Vyslovili názor, že z týchto aspektov napĺňajú všetky podmienky dobromyseľnosti a oprávnenosti držby. Užívajú pozemok, ktorého reálna výmera (792 m2) presahuje pôvodnú výmeru pozemku (XXX m2) o XXX m2, t.j. o 23,55%, teda ani nie o celú 1-inu. Titulom, na základe ktorého sa chopili držby užívaného pozemku je v danom prípade dohoda o zriadení práva osobného užívania zo dňa 11.10.1983, aj keď sa objektívne na časť jednotlivých susedných pozemkov v stave ako sú tieto zapísané v katastri nehnuteľností, ani nevzťahuje. Za nesprávne preto považovali konštatovanie súdu prvého stupňa, že nebol preukázaný žiadny právny dôvod - titul, ktorý by oprávňoval užívať nehnuteľnosť v inej výmere, než im bola pridelená. V predmetnej situácii nadobúdací titul sa nevzťahuje na celý predmet držby alebo na niektoré jeho časti, avšak vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti (vymeranie navrhovateľmi užívaného pozemku Stavebnou komisiou MNV v Z., ako aj ostatných susedných pozemkov v rozpore s pôvodným geometrickým plánom zo dňa 31.08.1982, právoplatné povolenie stavby rodinného domu, právoplatné povolenie garáže, výstavba betónového oplotenia, dlhodobé užívanie nehnuteľností navrhovateľmi a rovnako dlhodobé užívanie časti nehnuteľnosti odporcu 2/ verejnosťou ako obecný chodník), mohli byť v dobrej viere, že nadobúdací titul existuje, t.j. že dohoda o zriadení práva osobného užívania (najmä v spojení so vstupom do držby pozemku na základe rozsahu určeného vymeraním pozemku Stavebnou komisiou MNV v Z.), ich oprávňuje užívať aj časti ich pozemku presahujúcu výmeru parc. č. XXXX/XX . vytvorenej pôvodne geometrickým plánom zo dňa XX.XX.XXXX. Ďalej uviedli, že skutočnú výmeru nimi užívaného pozemku nekontrolovali, a preto boli toho názoru, že pokiaľ je omyl držiteľa vyvolaný štátnym orgánom (napr. vymeraním pozemku), takýto omyl je potrebné považovať za ospravedlniteľný, pretože vychádza z dôvery občana štát a jeho orgány. Zohľadniť v tejto súvislosti bolo potrebné najmä to, že im bol pozemok pridelený do užívania v čase, kedy štát kontroloval a riadil všetky oblasti života svojich občanov, okrem toho viac ako už 35 rokov vládla predstava práva založená na nepotrebnosti takmer všetkých tradičných právnych inštitútov ako najmä inštitútu vlastníckeho práva. Úspešné oddelenie vlastníckych a užívacích práv umelo vytvorenými inštitúciami práv osobného (trvalého a dočasného) užívania pozemkov socialistickými organizáciami a občanmi často nutne viedli k totálnej dezorientácii subjektov vo vzťahu k ich subjektívnym právam a najmä k skutočnému tradičnému obsahu, ktorá často dokonca pretrváva až do súčasnosti. Za tejto objektívnej, právnej a spoločenskej situácie mohli byť mylne subjektívne presvedčení, že pre úplné nadobudnutie práva (vtedy práva osobného užívania) k pridelenému a užívanému pozemku postačí aj len jeho vymeranie stavebnou komisiou. Rovnako ako u nich, aj u ostatných vlastníkov susedných nehnuteľností je nutné vzniknutý omyl považovať za ospravedlniteľný, pretože bol spôsobený jednak činnosťou a potom aj nečinnosťou štátnych orgánov. Činnosť štátnych orgánov zakladajúca uvedený ospravedlniteľný omyl spočívala v tom, že okrem nich, najmä svedkovi X. X., odporcovi 2/, tiež bratovi odporcu 2/ F. M., ako aj ďalším vlastníkom v celej ulici boli pridelené do užívania pozemky, ktorých skutočne reálna užívaná výmera vo všetkých prípadoch po dobu viac ako 10 rokov odporovala stavu, v akom boli tieto nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností a na takto užívaných nehnuteľnostiach boli všetkým uvedeným osobám povoľované stavby rodinných domov a iných stavieb (garáži, oplotenia a podobne). Nečinnosť najskôr MNV Z. a neskôr Obce Z. spočívala v tom, že tento užívací stav neboli zosúladený so stavom právnym a v lehote určenej pre nadobudnutie práva vydržaním sa ani MNV Z. ani Obec Z. svojho pôvodného vlastníckeho práva nedomáhali. Uplynutím doby 10 rokov, ktorý koniec v ich prípade uplynuli najneskôr v roku 1993 došlo k naplneniu všetkých zákonných podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným pozemkom. Poukázali na ust. veta druhá , podľa ktorého v prípade akýchkoľvek pochybností o oprávnenosti držby platí predpoklad, že držba je oprávnená. Uplatnili si náhradu trov konania, ktoré dodatočne vyčíslia. Zároveň pre prípad, ak by odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil, žiadali, aby o náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa tak, že odporcovi 1/ náhrada trov konania nebude priznaná. Dôvodili, že sú starobní dôchodcovia, jediným príjmom navrhovateľa 1/ je starobný dôchodok vo výške 405,10 Eur mesačne a jediným príjmom navrhovateľky 2/ je starobný dôchodok vo výške 265,80 Eur mesačne. Z tohto príjmu platia mesačne okrem bežných výdavkov poplatky spojené s užívaním svojho rodinného domu vo výške 206,60 Eur mesačne (plyn, elektrina, voda, rozhlas a televízia). Vzhľadom k týmto ich majetkovým pomerom, ako aj vzhľadom k okolnostiam prípadu, keď podanie žaloby vo veci zapríčinil svojím konaním hlavne právny predchodca odporcu 1/, navrhli, aby podľa nebola odporcovi 1/ priznaná náhrada trov konania.

Odporca 1/ sa k odvolaniu navrhovateľov písomne nevyjadril.

Odporcovia 2/, 3/, 4/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedli len toľko, že v plnom rozsahu súhlasia s rozhodnutím súdu prvého stupňa.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (, v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov 1/, 2/ nie je dôvodné.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Koncepcia ust. vychádza zo zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa , ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t.j. pre vec rozhodujúcu.

Súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že navrhovatelia 1/, 2/ v konaní nepredložili jednoznačný dôkaz, že sú splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vydržaním. Mal za to, že u navrhovateľov nie je splnená podmienka oprávnenej držby nehnuteľnosti, konkrétne predpoklad dobromyseľnosti držby. Dobromyseľnosť držby nebola preukázaná, nakoľko nebolo zistené, že v minulosti bol vypracovaný geometrický plán zosúlaďujúci skutočný stav so stavom právnym, taktiež nebolo zistené, za akým konkrétnym účelom mal byť tento plán vypracovaný a na základe čoho navrhovatelia začali od počiatku užívať väčšiu výmeru pozemku, než im bola na základe dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 11.10.1983 pridelená. U navrhovateľov nebol preukázaný žiaden právny dôvod - titul, ktorý ich oprávňoval užívať nehnuteľnosť v inej výmere, než im bola pridelená. Súd mal za preukázané, že navrhovatelia bez právneho dôvodu zabrali plochu, ktorá bola určená na obecný chodník a túto doposiaľ využívajú. Nie je splnená ani ďalšia podmienka pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, a to podmienka nepretržitosti oprávnenej držby, ktorá u nehnuteľnostiach predstavuje 10 rokov. Navrhovatelia oprávnenosť držby počítali od 11.10.1983, kedy uzavreli dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku a kedy začali reálne užívať nehnuteľnosť vo väčšej výmere, než im bola pridelená. Z odpovede odporcu 1/ zo dňa 20.09.1993 na žiadosť navrhovateľov, z obsahu ktorej vyplýva, že obecné zastupiteľstvo sa rozhodlo vyhovieť žiadosti o odkúpenie časti obecného pozemku navrhovateľmi po dobudovaní kanalizácie v takej ploche, aby bol občanom obce umožnený prechod po chodníku v šírke 2 m, mal súd prvého stupňa preukázané, že navrhovatelia svoju žiadosť na kúpu časti obecnej nehnuteľnosti, ktorú užívali, museli podať najneskôr do 19.09.1993, aby odporca 1/ mohol na ňu reagovať listom zo dňa 20.09.1993. 10-ročná vydržacia lehota pri oprávnenej držbe by uplynula dňa 11.10.1993, najneskôr od 19.09.1993 preto nebolo možné navrhovateľov považovať za oprávnených držiteľov.

Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa stotožňuje.

Inštitút vydržania je originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a dochádza k nemu v prípade, ak je držba oprávnená (§ 130 Obč. zák.), ak trvá nepretržite po stanovenú dobu (§ 134 ods. 1 Obč. zák.) a ak ide o spôsobilý predmet vydržania (§ 134 ods. 2 Obč. zák.).

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že samotní navrhovatelia v konaní uviedli, že pozemok, ktorý im bol pridelený do osobného užívania MNV v Z. ako parc. č. XXXX/XX bol pôvodne vytvorený geometrickým plánom č. 243-243-558-80 zo dňa 31.08.1982 vyhotoveným pre účely výstavby rodinných domov v obci Z.. Na základe tohto geometrického plánu bol uvedený pozemok aj zapísaný do evidencie nehnuteľností. V skutočnosti ale neskôr bol vyhotovený ešte jeden geometrický plán (ktorý sa nezhodoval s pôvodným geometrickým plánom), v ktorom boli pozmenené hranice niektorých pozemkov. Na základe tohto geometrického plánu boli MNV v Z. uzatvárané dohody o zriadení práva osobného užívania jednotlivých pozemkov. Toto tvrdenie navrhovateľov sa ale v konaní nepreukázalo. Taktiež nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľov, že na pravej strane predmetného pozemku približne v roku XXXX-XXXX po dokončení stavby garáže, postavili namiesto pôvodnej ohrady z paliet betónový múrik aj v mieste hranice s pozemkom parc. č. XXXX/XX. Toto tvrdenie navrhovateľov bolo vyvrátené výpoveďou odporkyne 4/, ktorá uviedla, že navrhovateľ 1/ postavil plot na pravej strane nehnuteľnosti navrhovateľov až niekedy v roku 1997, t.j. až potom, čo s odporcom 3/ v roku 1993 nadobudli vlastníctvo k parc. č. XXXX/XXX, pretože ak by tam bol aj nejaký plot postavený, nemali by prístup na zameranie parcely č. XXXX/XXX. Medzi parcelou navrhovateľov č. XXXX/XX a pozemkom odporcu 2/ parc. č. XXXX/XX nebola hranica oddelená žiadnym plotom až do roku 1997. Tiež uviedla, že i napriek skutočnosti, že sa v roku 1993 stali s odporcom 3/ vlastníkmi parc. č. XXXX/XXX, navrhovatelia na nej mali uložený stavebný materiál, resp. nachádzal sa tam rôzny neporiadok. Preto ešte v roku 1993 vyzvali navrhovateľov, aby si tento neporiadok z ich nehnuteľnosti odstránili. Ani odporca 2/ si nepamätal, že by výstavbe plotu navrhovateľov na pravej strane pozemku (tvrdil, že v roku 1995) predchádzala výstavba iného dreveného plotu.

Z dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku uzavretej medzi MNV v Z. a navrhovateľmi 1/,2/ zo dňa 11.10.1983 vyplýva, že navrhovateľom 1/, 2/ bol pridelený pozemok v k.ú. Z. zapísaný na LV č. X parc. č. XXXX/XX o výmere XXXmX na výstavbu rodinného domu. Z geometrického plánu č. 243-243-558-80 zo dňa 31.08.1982, ktorý bol vypracovaný na oddelenie parciel č. XXXX/XX-XX jednoznačne vyplýva, že navrhovateľom 1/,2/ bol pridelený predmetný pozemok, ktorý v prednej časti mal šírku 15,92m, v zadnej časti XX,XXm a dĺžku na ľavej strane 91,09m a na pravej strane 99,12m. Súd prvého stupňa vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. a správne dospel k záveru, že navrhovatelia 1/,2/ nepreukázali, že výmera nehnuteľností, ktoré aktuálne užívajú sa zväčšila na základe geometrického plánu vyhotoveného neskôr (tvrdenie navrhovateľov 1/,2/ v samotnom návrhu), než bol geometrický plán, na základe ktorého bola aj navrhovateľom 1/,2/ daná do užívania nehnuteľnosť v roku 1983 za účelom výstavby rodinného domu.

Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že navrhovatelia neboli v užívaní nehnuteľnosti nad výmeru XXX m2, pridelenú im do osobného užívania dobromyseľní, čo potvrdzuje aj písomná žiadosť navrhovateľov adresovaná odporcovi 1/ o odpredaj časti obecného pozemku vedľa ich pozemku, na ktorom majú postavenú garáž a časť hospodárskej budovy. V žiadosti uviedli, že sa jedná o časť obecného pozemku medzi hranicou pozemku navrhovateľov a plánovaného verejného chodníka. Žiadosť odôvodnili tým, že v Obci Z. na základe dohody Pléna MNV bola odsúhlasená možnosť užívania časti obecného pozemku v šírke 3,5 m od hranice vlastného pozemku. Odvtedy túto uvádzanú časť obecného pozemku užívajú zatiaľ bezplatne, ako aj ostatní občania. Ak je potrebné za uvedenú časť pozemku zaplatiť, podávajú túto žiadosť na odpredaj tejto časti obecného pozemku.

Je teda zrejmé, že navrhovatelia vedeli, že časť nehnuteľnosti nad výmeru im pridelenú, patrí obci, a teda ju užívali neoprávnene. Navrhovatelia počítali oprávnenosť držby od uzavretia dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku, t. j. od 11.10.1993 a kedy začali reálne užívať nehnuteľnosť vo väčšej výmere, ako im bola pridelená. Z odpovede odporcu 1/ zo dňa 20.09.1993 na žiadosť navrhovateľov vyplýva, že obecné zastupiteľstvo sa rozhodlo vyhovieť žiadosť o odkúpenie časti obecného pozemku navrhovateľmi po dobudovaní kanalizácie v takej ploche, aby bol občanom obce umožnený prechod po chodníku v šírke 2 m, je jednoznačne zrejmé, že navrhovatelia svoju žiadosť na kúpu časti obecnej nehnuteľnosti, ktorú užívali, museli podať najneskôr do 19.09.1993. Desaťročná vydržacia lehota pri oprávnenej držby by uplynula dňa 11.10.1993. V danom prípade nie je preto splnená ani podmienka nepretržitosti držby, nakoľko najneskôr od 19.09.1993 nie je možné navrhovateľov považovať za oprávnených držiteľov. Námietka navrhovateľov v tomto smere uvádzaná v odvolaní, že uvedenou žiadosťou žiadal len doplatenie za výmeru užívaného pozemku, ktorý im bol pridelený navyše oproti výmere pozemku parc. č. XXXX/XX uvedenej v pôvodnej dohode o zriadení práva osobného užívania zo dňa 11.10.1983 neobstojí. Z predmetnej písomnej žiadosti navrhovateľov jednoznačne vyplýva, že mali vedomosť, že sa jedná o časť obecného pozemku, ktorú užívajú bezplatne. Preto úvaha súdu prvého stupňa o tom, že predmetná žiadosť navrhovateľov o odpredaj časti obecného pozemku vylučovala ich objektívnu dobrú vieru, že sú vlastníkmi aj tejto časti pozemku, je správna. Pokiaľ sa týka námietky navrhovateľov, že i svedok X. X. a aj odporca 2/ bol rovnako ako oni v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, že im do užívania boli pridelené pozemky, ktorých reálne užívaná výmera nezodpovedá výmere, v akej boli tieto pozemky zapísané v katastri nehnuteľností, ani táto nie je dôvodná. Svedok X. X. uviedol, že výmera jeho pozemku je totožná s výmerou, aká mu bola pridelená do osobného vlastníctva, veľkosť pozemku sa nezmenila, je 6,9 á. Pokiaľ ďalej svedok uviedol, že svojou nehnuteľnosťou zasahuje do nehnuteľnosti navrhovateľov vpredu okolo 70 cm a vzadu záber ide do stratena, ani táto okolnosť nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku z dôvodu, že nepreukazuje splnenie dvoch zákonných podmienok, že navrhovatelia sú oprávnenými držiteľmi požadovanej časti nehnuteľností, ku ktorým určenia vlastníckeho práva sa domáhajú. Taktiež ani výpoveď svedkov - W. W., V. L. a N. W. nemôže zvrátiť rozhodnutie súdu prvého stupňa, keď navrhovatelia v predmetnej žiadosti o odkúpenie časti obecného pozemku presne uviedli, o ktorú časť tohto pozemku sa jedná („vedľa môjho pozemku, na ktorom mám postavenú garáž a časť hospodárskej budovy. Jedná sa o časť obecného pozemku medzi hranicou môjho pozemku a plánovaného verejného chodníka.“).

Odvolatelia ďalej namietali, že im bola na základe stavebného povolenia, vydaného ONV v Q., odborom územného plánovania zo dňa 02.02.1984 povolená stavba ich rodinného domu a následne aj garáže v daných rozmeroch, ktoré stavby by za právneho stavu platného a účinného v čase ich vydávania nemohli byť nikdy povolené. Odvolací súd ani túto námietku nepovažuje za dôvodnú, keď je zrejmé, že predmetné rozhodnutia by domnelým (putatívnym) titulom, zakladajúcim dobrú vieru, smerujúcu k vydržaniu sporných pozemkov v žiadnom ohľadne nemohli byť. Nebola dôvodná námietka odvolateľov, že ich omyl v užívaní nad skutočne pridelenú výmeru pozemku spôsobil štátny orgán (MNV Z., neskôr Obec Z.), a preto je nutné považovať vzniknutý omyl za ospravedlniteľný. Pri preukázanom nedostatku dobrej viery navrhovateľov nemožno o takomto ospravedlniteľnom omyle uvažovať.

Odvolací súd v súvislosti s odvolaním navrhovateľov preskúmal aj výrokovú časť napadnutého rozsudku o náhrade trov konania vo vzťahu k navrhovateľom 1/, 2/ a odporcu 1/ a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne rozhodol o náhrade trov konania tak, že úspešnému odporcovi 1/ priznal náhradu trov konania podľa .

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Ustanovenie umožňuje súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť výnimočne na zvláštnosti prejednávanej veci a prispieť tým k odstráneniu prípadnej tvrdosti, ktorú by inak vyvolalo uplatnenie jednotlivých zásad, na ktorých spočíva rozhodovanie o náhrade trov konania. Úvaha súdu, či sú splnené procesné predpoklady pre aplikáciu tohto ustanovenia, musí vždy vychádzať z posúdenia všetkých relevantných okolností konkrétnej veci, vrátane okolností demonštratívne uvedených v druhej vete Predmetné ustanovenie preto nemožno interpretovať tak, že súdu umožňuje kedykoľvek a bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov procesne úspešnému účastníkovi konania. Výnimočnosť aplikácie tohto ustanovenia musí byť daná osobitnými okolnosťami, ktorých charakteristika musí byť v odôvodnení rozhodnutia vždy náležite vysvetlená a konkretizovaná. Pri posudzovaní, či v tej - ktorej veci sú tieto dôvody dané, musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery /treba zdôrazniť, že všetkých/ účastníkov konania a vziať do úvahy nielen to, aké sú pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale to, aký bude dopad aplikácie na /medziiným tiež majetkové/ pomery účastníka na opačnej procesnej strane. Významným z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia môže byť v určitej veci tiež to, za akých okolností bol nárok uplatnený na súde, aký bol postoj účastníkov k veci, ako pristupovali v priebehu konania k plneniu procesných povinností účastníka občianskeho súdneho konania a pod.

V preskúmavanej veci bol návrh navrhovateľov vo veci samej zamietnutý. Platí teda, že odporca 1/ mal v konaní úspech a patrí mu náhrada trov konania podľa . Predmetom konania bol návrh navrhovateľky určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, išlo teda o sporové konanie. V tvrdeniach navrhovateľov uvádzaných v odvolaní, odvolací súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. Sporové konanie je výslovne založené na zásade úspechu účastníkov v konaní, preto ani tvrdenie navrhovateľov, že sú poberateľmi starobného dôchodku a majú okrem bežných výdavkov výdavky spojené s užívaním rodinného domu, nie sú dôvodom pre rozhodnutie o trovách konania podľa Nebola dôvodná ani námietka odvolateľov, že predmetný spor zapríčinil predchodca odporcu 1/, keď v sporových veciach o náhrade trov konania sa rozhoduje podľa zásady úspechu v konaní. V danej veci nepriznanie trov konania odporcovi 1/, vzhľadom k tomu, že ide o samosprávny orgán, by malo na jeho finančnú situáciu nepriaznivý vplyv.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, ako aj vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu navrhovateľov 1/,2/ k odporcovi 1/ podľa ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , a tak, že úspešným odporcom 1/ - 4/ náhrada nebola priznaná, nakoľko si ju neuplatnili.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .