Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-230-2013.pdf
PDF · 76.31 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/230/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého Q. G. nar. X.XX.XXXX bývajúceho u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce dieťaťa rodičov: M. G. nar. X.X.XXXX bývajúcej v M. na ul. C. č. X a M. Z. nar. X.X.XXXX bývajúceho v M. na ul. M. č. XXX o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 14.5.2013 č.k. 2P 89/2013-28 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného a dlžnom výživnom s tým, že nariaďuje opravu tak, že vypúšťa text: „Schvaľuje rodičovskú dohodu v nasledujúcom znení:“
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej mal. Q. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého minimálnym výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na jedno neplnoleté, nezaopatrené dieťa, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred matke od 3.4.2013 do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 3.4.2013 do 14.5.2013 v sume 26,54 € zaviazal otca zaplatiť spolu s bežným výživným do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Styk otca s maloletým upravil neobmedzene.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok, nakoľko súd prvého stupňa rozhodol o výživnom nesprávne, pretože otec dieťaťa jej neprispel žiadnou sumou počas tehotenstva ani po narodení dieťaťa. Starý otec prispel sumou 100 €, keď na súde prebiehalo konanie o určenie otcovstva. Otec sa o maloletého nezaujíma a starostlivosť o maloletého zabezpečuje sama za pomoci svojej matky. Dieťaťu zabezpečila potrebné ošatenie, výbavu, kočiarik, postieľku, plienky, jedlo a všetko, čo potrebuje a myslí si, že výživné maloletému patrí od jeho narodenia. Otec dieťaťa je študentom a v čase, keď sa spoločne stretávali, mal vždy dostatok finančných prostriedkov a absolvoval rôzne brigády, teda je v jeho schopnostiach zabezpečovať aj výživu maloletého, pretože toto má prednosť pred jeho záľubami. Vyslovila názor, že výživné 26,54 € je nízka suma, ktorá postačuje na dva balíky plienok. Uviedla, že ona je tiež študentka a kvôli maloletému študuje externe, ktoré štúdium si musí platiť a navyše vyživovať dve osoby, teda syna aj seba z rodičovského príspevku.
Otec vo vyjadrení navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Poukázal na to, že je študentom, nie je schopný sám sa živiť a všetky jeho odôvodnené potreby zabezpečujú jeho rodičia. Študuje dennou formou a vo voľnom čase chodieva do prírody. Poprel matkou tvrdenú skutočnosť, že má dostatok peňazí, pretože on rovnako ako ona je tiež študentom a všetky jeho potreby uhrádzajú jeho rodičia. Prispieva na výživu maloletého mesačne 26,54 € na účet matky, pričom aj toto výživné uhrádzajú jeho rodičia. Poprel, že by chodieval na brigády, pretože študuje dennou formou.
Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a dôvodný v časti týkajúcej sa určenia výživného.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Výroky rozsudku o výchove a o styku neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.).
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o výživnom a dlžnom výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Pretože súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol o výživnom pre mal. Q., odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a vo vzťahu k odvolacím námietkam matky udáva, že zákonnými kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplývajúcim z ustanovení Zákona o rodine citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa sú odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojho dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z ust. § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine vyplýva, že pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že otec mal. Q. je študentom, ktorý sám nie je schopný sa živiť a je odkázaný na výživu svojich rodičov, ktorá skutočnosť sama o sebe nedovoľuje záver, že otec má potencionálne možnosti prispievať na výživu maloletého vyšším výživným ako sumou rovnajúcou sa 30 % zo sumy životného minima. Z vykonaného dokazovania ani nie je možné uzavrieť, že by sa otec vzdal bezdôvodne príjmu, nakoľko skutočnosť, že je študentom, sám odkázaný na výživu svojich rodičov nemožno hodnotiť tak, že sa zo subjektívnych dôvodov vzdal príjmu z pracovnej alebo brigádnickej činnosti. Preto súd prvého stupňa správne rozhodol o výživnom a odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že otec nemá možnosti a schopnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť vo väčšom rozsahu ako v minimálnom podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine od podania návrhu, pretože obsahom spisu bolo preukázané, že matka je poberateľkou prídavkov na dieťa 23,10 € a rodičovského príspevku 199,60 €. Otec maloletého je študentom bez príjmu a výživné v rozsahu minimálneho výživného prispievajú za neho jeho rodičia, pričom jeho otec jednorazovo prispel na výživu maloletého sumou 100 €. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny v napadnutých výrokoch potvrdil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, pretože dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že výživné v rozsahu minimálneho výživného, i keď je vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletého nepostačujúce, avšak jeho uspokojovanie je vždy limitované možnosťami oboch rodičov.
Na tomto závere nemení nič zistenie, že súd prvého stupňa formálne pochybil, ak vo výroku uviedol, že schvaľuje rodičovskú dohodu napriek tomu, že zo zápisnice o pojednávaní pred Okresným súdom Michalovce dňa 14.5.2013 vyplýva, že po skončení dokazovania konajúci súd vyhlásil rozsudok, ktorým upravil výkon rodičovských práv a povinností k mal. Q., avšak vzhľadom k tomu, že táto zrejmá mechanická chyba pri opisovaní zápisnice nemala vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd ho nemenil, ale sám nariadil jeho opravu podľa § 222 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 164 O.s.p. a s § 167 ods. 2 O.s.p. v znení konkretizovanom vo výrokovej časti tohto rozsudku tak, aby korešpondoval s výrokom vyhláseným na pojednávaní dňa 14.5.2013.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.