Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_8P-63-2013.pdf
PDF · 107.54 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/63/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Boženou Sukupčákovou v právnej veci navrhovateľky: M. W., nar. X.X.XXXX, bydlisko M. XXX, proti odporcovi: G. W., nar. XX.X.XXXX, bydlisko M. XXX, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. deťom: Z. W., nar. X.X.XXXX, a W. W., nar. X.X.XXXX, obe deti bydlisko M. XXX, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny M., takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov G. W., nar. XX.X.XXXX, a M. W., rod. Š., nar. X.X.XXXX, uzavreté X.X.XXXX v M. zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu M. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X, rozvádza.
Súd zveruje na čas po rozvode mal. deti Z. W., nar. X.X.XXXX, a W. W., nar. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti navrhovateľky M. W., ktorá bude obe maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu mal. Z. W. sumou 180,- € mesačne a na výživu mal. W. W. sumou 120,- € mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Výživné je zročné vždy do l5. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, matky maloletých detí.
Súd neupravuje styk otca s maloletými deťmi.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným na Okresnom súde Senica dňa 4.11.2013 domáhala, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov konania a zároveň, aby upravil rodičovské práva a povinnosti účastníkov k mal. Z., nar. X.X.XXXX, a k mal. W., nar. X.X.XXXX, na čas po rozvode. Navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že s odporcom uzavreli manželstvo po trojročnej známosti. Najskôr bývali u navrhovateľkiných rodičov, neskôr sa presťahovali do domu, ktorí si spoločne prerobili. Vážnejšie konflikty sa podľa navrhovateľky vyskytli už v čase, keď bývali u jej rodičov, neskôr sa situácia iba zhoršila. Odporca jej fyzicky aj psychicky ubližoval, citovo ju vydieral, a situácia sa postupne stávala neúnosnou tak, že sa navrhovateľka aj s deťmi dňa 8.7.2011 zo spoločnej domácnosti odsťahovala naspäť k rodičom. Po odchode sa navrhovateľka iba utvrdila v tom, že urobila správnu vec, jej citový vzťah k odporcovi ochladol a ona už nevidí nijakú nádej na obnovu spolužitia. Navrhovateľka preto
žiadala manželstvo účastníkov konania rozviesť, maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazať prispievať na ich výživu sumou 250,- € mesačne na každé dieťa.
Odporca sa k návrhu navrhovateľky vyjadril listom zo dňa 21.11.2013 tak, že s rozvodom manželstva súhlasí, manželstvo si už svoj účel neplní, a on už k navrhovateľke žiadne city neprechováva. Pokiaľ ide o úpravu rodičovských práv a povinností, odporca žiadal deti zveriť do výchovy matke a sebe určiť vyživovaciu povinnosť vo výške 250,- € mesačne na obe deti, s poukazom na to, že prispeje aj viac, ak mu to finančná situácia dovolí.
Navrhovateľka aj odporca výslovne uviedli, že v prípade zverenia detí do osobnej starostlivosti matky, nežiadajú upraviť rozsudkom styk otca s maloletými deťmi, keďže tento sa uskutočňuje doteraz bez problémov.
Kolízny opatrovník sa vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k deťom pre prípad rozvodu manželstva vyjadril tak, že v prípade rozvodu manželstva účastníkov konania žiada zveriť maloleté deti matke do osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na ich výživu primerane zárobkovým možnostiam, schopnostiam, a majetkovým pomerom oboch rodičov, s prihliadnutím na vek a opodstatnené potreby maloletých detí.
Súd vykonal dokazovanie sobášnym listom účastníkov, rodnými listami maloletých detí, správou kolízneho opatrovníka zo dňa 22.11.2013, potvrdeniami o príjme navrhovateľky aj odporcu, a tiež výsluchom navrhovateľky aj odporcu, a zistil tento stav veci:
Účastníci uzavreli manželstvo X.X.XXXl, u oboch ide o prvé manželstvo, obaja sú slovenskej národnosti, štátni príslušníci SR, posledným spoločným bydliskom účastníkov bola Obec M., okres M., kde obaja doteraz žijú. Z manželstva účastníkov pochádzajú 2 maloleté deti Z. W., nar. X.X.XXXX a W. W., nar. X.X.XXXX. Ani jeden z účastníkov nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dieťaťu.
Správou kolízneho opatrovníka zo dňa 22.11.2013 mal súd preukázané, že z manželstva účastníkov konania pochádzajú dve maloleté deti, a to Z., nar. X.X.XXXX, a W., nar. X.X.XXXX. Rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti od júla 2011, kedy sa matka aj s mal. deťmi odsťahovala k svojim rodičom. Matka je zamestnaná ako čašníčka v pizzerii a svojim rodičom prospieva na domácnosť sumou 100,- € mesačne. Mesačne si tiež platí poistku 16,60 €. Otec zostal bývať v rodinnom dome susediacom s domom rodičov navrhovateľky, ktorý je spoločným vlastníctvom účastníkov konania. Výdavky otca na bývanie predstavujú mesačne sumu okolo 566,- €, z toho hypotéka 308,- €, pôžička 87,- €, plyn 108,- €, elektrina 37,- €, Skylink 14,- €, internet 12,- €, a ročne vývoz smetí 40,- €. Otec platí tiež poistky deťom a to v sume 30,- € mesačne na obe deti. Je zamestnaný ako robotník, do zamestnania denne dochádza a pracuje na tri zmeny. S rozvodom manželstva otec súhlasí. S deťmi má vytvorený pekný vzťah, venuje sa im a deti ho denne navštevujú. Mal. Z. je žiačkou 5. ročníka základnej školy v M.. Stravuje sa v školskej jedálni, za čo matka platí mesačne sumu 21,80 €. Navštevuje krúžok mažoretiek s ročným poplatkom vo výške 10,- €, príležitostne dopláca tiež za kostýmy či vystúpenia. Maloletá nosí okuliare, jej zrak sa zhoršuje a každý rok mení dioptrie. Nosí tiež zubný strojček, ktorý stál približne 200,- €, a chodí na jeho pravidelné kontroly s nákladmi vo výške 5,- € za jednu kontrolu. Mal. W. je žiakom 1. ročníka základnej školy v M., za stravu v školskej jedálni platí matka 20,20 € mesačne a za školský klub 12,- € ročne. Navštevuje futbalový krúžok, matka mu kupovala nové kopačky i teplákovú súpravu. Tiež mal. W. nosí okuliare, ktoré stali asi 70,- €. Podľa matky sú obe deti zdravé a nevyžadujú si zvýšenú lekársku starostlivosť.
Z potvrdenia o príjme navrhovateľky zo dňa 14.11.2013 súd zistil, že táto pracuje v obchodnej spoločnosti H., M..L..T.. so sídlom v M. Č.. XXX, IČO: XX XXX XXX, pričom jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 11/2012 do 10/2013 predstavoval sumu 300,99 € mesačne.
Z potvrdenia o príjme odporcu zo dňa 20.11.2013 súd zistil, že tento pracuje v obchodnej spoločnosti R. M. M.. M. L..T.. so sídlom v M., X.. Q.. M. X, IČO: XX XXX XXX, pričom jeho priemerný čistý mesačný príjem od 11/2012 do 10/2013 predstavoval sumu 1.043,76 € mesačne.
Výsluchom navrhovateľky mal súd preukázané, že účastníci konania mali pred uzavretím manželstva dobrý vzťah. Po uzavretí manželstva však navrhovateľka zistila, že odporca jej v mnohých veciach klamal, napr. nepriznal, že jeho rodičia už spolu dlho nežijú. Prvým vážnym nedorozumením však bola skutočnosť, že navrhovateľka niekoľko mesiacov po uzavretí manželstva otehotnela, na čo jej odporca povedal, že dieťa chceli až po niekoľkých rokoch, keď si postavia dom a zarobia peniaze. Keď mala potom dcéra tri týždne, odišiel odporca pracovať do I.. Vrátil sa po roku a odvtedy sa spolužitie účastníkov konania zmenilo. Odporca takmer prestal s navrhovateľkou komunikovať, bol ku nej chladný a zmenil sa aj ich intímny život. Odporca na navrhovateľku žiarlil, ona sa na druhej strane cítila osamelá. Nikdy však odporcu nepoviedla a žiadnu inú intímnu známosť nemala a ani nemá. Je však pravdou, že neskôr s jedným mužom známosť nadviazala, telefonovali si spolu, navrhovateľka to však ukončila, lebo sa to odporcovi nepáčilo. Postupne sa jej vzťahy s odporcom aj tak zhoršovali, keď jej odporca vytýkal, že zabila ich lásku, nadával jej a aj ju niekoľkokrát zbil. Keď sa bitky opakovali, navrhovateľka sa rozhodla odsťahovať k svojím rodičom, u ktorých žije už od júla 2011. Neskôr navrhovateľka do spoločnej domácnosti s odporcom ešte chodila a naďalej spolu komunikovali, a odporca ju žiadal, aby sa vrátila. S týmto ale navrhovateľka nesúhlasila, lebo ju odporca nepresvedčil, že by svoje správanie k nej zmenil. Stalo sa, že odporca navrhovateľku zbil, potom mu to bolo ľúto a vyhrážal sa jej samovraždou. Toto sa neustále opakovalo až mala navrhovateľka pocit, že odporca chce, aby bola stále len doma s ním, a prekážala mu aj jej návšteva u sestry. Spolužitie s odporcom už preto podľa navrhovateľky obnoviť nemôžu. Tiež intímne spolužitie účastníkov konania bolo prerušené po odsťahovaní navrhovateľky k rodičom. Odporca navrhovateľke vyčítal, že zabila ich lásku, pretože s niekým telefonovala, a pod. Potom sa zasa vyhrážal, že nebude platiť úver a že si nechá deti. Pokiaľ však ide o deti, tieto sa s otcom stretávajú a matka i v tom brániť nebude. Zatiaľ býva navrhovateľka u svojich rodičov, pričom na domácnosť im prispieva podľa svojich možností. Po rozvode by sa navrhovateľka aj chcela vrátiť do spoločného domu, ale odporca podľa nej odtiaľ neodíde. Navrhovateľka potvrdila, že odporca spláca úver na rekonštrukciu rodinného domu vo výške asi 400,- € mesačne.
Z výsluchu odporcu súd zistil, že manželstvo s navrhovateľkou uzatvárali zo vzájomnej citovej náklonnosti a on sa cítil v manželstve spokojný až do času, kým nezačali rekonštruovať rodinný dom, teda asi dva roky po jeho návrate z I.. Podľa názoru odporcu tento navrhovateľke nevytýkal, keď prvý raz otehotnela, no potvrdil, že boli dohodnutí tak, že s dieťaťom určitý čas počkajú. Neskôr vznikali medzi nimi nedorozumenia preto, že odporca denne chodil do práce a po pracovnej dobe ešte do večera pracoval na rekonštrukcii rodinného domu. Navrhovateľka vtedy žila aj s deťmi u rodičov a začala mu vytýkať, že sa jej nevenuje a že nemajú dobrý intímny život. Podľa odporcu sa cítila osamelá a túžila po intímnom živote, ale on bol taký unavený, že si jednoducho potreboval oddýchnuť, čo sa jej aj snažil vysvetliť. Bolo však snahou odporcu dokončiť dom čo najskôr, lebo aj sama navrhovateľka mala problémy so svojou matkou. Neskôr odporca zistil, že navrhovateľka je zaľúbená do iného muža, s ktorým si stále telefonovala , takže pokiaľ jej dal facku alebo sa jej vyhrážal samovraždou, bolo to len preto, že sa zaľúbila do iného a potom odporcu sústavne odmietala. Odporca uviedol, že si myslí, že po rozvode budú žiť ako doteraz, teda on v dome a navrhovateľka u svojich rodičov. Výživné na deti odporca navrhovateľke nedáva, deťom však veci do školy, obuv či oblečenie kupuje, keďže mu dcéra už vie povedať, čo potrebujú. Odporca sa tiež vyjadril, že jeho styk s deťmi nie je potrebné upravovať, keďže tieto za ním chodia aj samy. Podľa odporcu už v súčasnosti nie je možné manželské spolužitie účastníkov konania obnoviť.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že návrh na rozvod manželstva účastníkov konania a na úpravu rodičovských práv a povinností účastníkov k mal. Z., nar. X.X.XXXX, a k mal. W., nar. X.X.XXXX, bol podaný dôvodne.
Súd mal v konaní preukázané, že účastníci nežijú v spoločnej domácnosti už od júla 2011, kedy sa navrhovateľka spolu s mal. deťmi odsťahovala zo spoločného rodinného domu späť k svojim rodičom. Jej odchod z domácnosti bol vyvrcholením nezhôd medzi účastníkmi konania, ktoré boli zapríčinené najmä pracovnou vyťaženosťou odporcu a následnou frustráciou navrhovateľky zo vzájomného spolužitia, nakoľko sa cítila veľmi osamelá. Súd mal preukázané, že účastníci konania sa snažili zlepšiť vzájomné vzťahy a aj sa pokúsili o obnovenie spolužitia, avšak toto sa nepodarilo a napokon sa obaja zhodli na tom, že sa chcú rozviesť. Keďže súd mal preukázané, že manželstvo účastníkov konania si už dlhšie neplní svoj účel a stalo sa iba formálnym zväzkom medzi nimi, súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Pokiaľ ide o úpravu rodičovských práv a povinností účastníkov ako rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, obaja účastníci a tiež kolízny opatrovník uviedli, že žiadajú maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky. Súd nemal v konaní preukázané žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloleté deti, preto na čas po rozvode manželstva účastníkov konania zveril mal. Z. a mal. W. do osobnej starostlivosti matke tak, ako to obaja účastníci žiadali.
Čo sa týka výšky výživného, matka toto žiadala priznať vo výške 250,- € mesačne na každé dieťa. Otec detí naopak uviedol, že súhlasí s výživným maximálne vo výške 250,- € mesačne na obe deti, a to vzhľadom na jeho celkovú finančnú situáciu. Súd preto skúmal osobné, zárobkové a majetkové pomery oboch účastníkov a zistil, že priemerný čistý mesačný zárobok otca predstavuje sumu okolo 1.043,76 € a priemerný čistý mesačný zárobok matky okolo 300,99 €. Matka býva aj s deťmi u svojich rodičov a mesačne im prispieva na domácnosť sumou 100,- €, sebe platí poistku vo výške 16,60 € mesačne. Otec mal. detí zostal bývať v spoločnom rodinnom dome účastníkov konania s mesačnými nákladmi na domácnosť vo výške okolo 566,- €, vrátane splátky hypotéky 308,- € mesačne. Obe deti sú zdravé, nosia však okuliare a mal. Z. tiež zubný strojček. Sú žiakmi základnej školy v M. a navštevujú futbalový, resp. tanečný krúžok. Stravujú sa v školskej jedálni, za čo matka uhrádza mesačne 42,- €, otec platí deťom poistku vo výške 30,- € mesačne na obe deti.
Na základe všetkých uvedených skutočností súd dospel k názoru, že primeraná výška výživného otca na mal. Z. je 180,- € mesačne a na mal. W. 120,- € mesačne, teda spolu 300,- € mesačne na obe deti. Súd pri určení takejto výšky výživného vychádzal najmä z aktuálnych zárobkových možností účastníkov konania, keď čistý mesačný príjem odporcu je viac ako trojnásobkom čistého mesačného príjmu navrhovateľky. Na navrhovateľke navyše spočíva podstatná časť osobnej starostlivosti o maloleté deti, a touto osobnou starostlivosťou plní časť svojej vyživovacej povinnosti voči deťom. Na druhej strane odporca žije sám a svoj zárobok využíva predovšetkým na uspokojenie vlastných životných potrieb. Je síce pravdou, že výdavky na domácnosť sú v prípade odporcu vyššie než je tomu u navrhovateľky, avšak podľa názoru súdu má odporca možnosť ich výšku ovplyvniť napríklad tým, že si upraví výšku splátok úveru alebo hypotéky.
Treba tiež prihliadnuť na skutočnosť, že všetko, čo odporca po rozvode manželstva vynaloží na spoločný majetok účastníkov patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda aj splátky úveru, môže byť v prípade vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov započítané v jeho prospech.
Súd pri určovaní výšky výživného prihliadol na vek detí, ich potreby súvisiace aj s návštevou základnej školy aj náklady súvisiace s mimoškolskými aktivitami a záujmami oboch maloletých detí. S prihliadnutím na všetky tieto skutočnosti považoval súd za primerané, aby otec prispieval na výživu mal. Z. sumou 180,- € mesačne a na výživu mal. W. sumou 120,- € mesačne.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, t.j. cestou Okresného súdu Senica, Nám. oslobodenia 1, 905 30 Senica, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).