Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-235-2013.pdf
PDF · 74.23 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/235/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci maloletej R. M. nar. XX.X.XXXX bývajúcej u matky zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: maloletej C. C. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Y. W. F. na ul. F. č. XX zastúpenej zákonnými zástupcami: A. C. nar. X.XX.XXXX bývajúcou v Y. W. F. na ul. F. č. XX a U. C. nar. XX.X.XXXX bývajúcom v Q. č. XXX a R. M. nar. XX.X.XXXX bývajúceho vo U. K. na ul. Y. č. XXX v konaní o priznanie rodičovských práv a povinností maloletej matke a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 5.2.2013 č.k. 9P 215/2012-20 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o výchove, výživnom a o styku.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom priznal maloletej matke C. C. nar. XX.X.XXXX rodičovské práva a povinností vo vzťahu k osobnej starostlivosti o mal. R. M. nar. XX.X.XXXX. Zveril mal. R. M. do výchovy a osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazal prispievať na výživu mal. R. sumou rovnajúcou sa 30 % životného minima na jedno nezaopatrené dieťa určeného zákonom č. 601/2003 Z.z. o životom minime v platnom znení vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke od 1.9.2012. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2012 do 31.1.2013 133,25 € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 € až do vyrovnania spolu s dlžným výživným matke pod hrozbou straty výhody splátok počnúc mesiacom marec 2013. Upravil styk otca s mal. R. každú párnu sobotu v mesiaci od 10.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytkol konajúcemu súdu neúplné zistenie skutkového stavu, pretože nevykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a z toho dôvodu dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že o maloletú sa staral dva a pol roka, preto žiada túto skutočnosť zohľadniť. Konštatoval, že má lepšie predpoklady pre výchovu a osobnú starostlivosť o maloletú, najmä vo vzťahu k bývaniu a tiež má vytvorenú silnú citovú väzbu k maloletej. Poprel, že by matku maloletej napadol nožom v decembri 2012. Žiadal, aby súd maloletú zveril do jeho osobnej starostlivosti a upravil styk matky s maloletou každopádne v sobotu v mesiaci od 10.00 hod. do 16.00 hod. za jeho prítomnosti a výživné navrhol určiť s prihliadnutím na príjmové pomery matky v sume rovnajúcej sa 30 % životného minima na jedno nezaopatrené dieťa určeného zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny, nakoľko súd pri rozhodovaní vychádzal z riadne prešetrených pomerov na strane oboch rodičov, z ktorých vyplynulo, že v čase rozhodovania súdu bola mal. R. v osobnej starostlivosti matky počas piatich mesiacov od septembra 2012 a otec maloletej sa od 6.1.2013 nachádza vo výkone väzby v Ústave pre výkon väzby a ústave na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach. Matka má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie riadnej starostlivosti o maloleté dieťa a medzi ňou a maloletou je vytvorená citová väzba. S prihliadnutím na záujem maloletej súd zveril mal. R. do osobnej starostlivosti matky a pri určovaní výšky výživného vychádzal z § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Preto vyslovili názor, že zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky a určenie výživného otcovi je v záujme maloletého dieťaťa.
Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.
Výrok rozsudku o priznaní maloletej matke rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k osobnej starostlivosti o mal. R. nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o výchove, určení výživného a o styku spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie napadnutých výrokov presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal so všetkými námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie. Pokiaľ ide o rozhodnutie, komu bude mal. R. zverená do osobnej starostlivosti, súd prvého stupňa rozhodol správne, ak ju zveril do osobnej starostlivosti matky. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že maloletá je fakticky od septembra 2012 v osobnej starostlivosti matky, ktorá maloletej spolu s jej súrodencami svojou nepretržitou a systematickou starostlivosťou vytvára stabilné výchovné prostredie nespochybnené ani kolíznym opatrovníkom konštatovaným aj vo vyjadrení k odvolaniu otca. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodujúcim hľadiskom pre úvahu o najvhodnejšej úprave osobnej starostlivosti o maloletú zostáva vždy záujem maloletej a v jej záujme nie je, aby bola vyňatá z výchovného prostredia, v ktorom sa nachádza v súčasnosti a zverená do osobnej starostlivosti otca. Odvolací súd preto po preskúmaní všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné predpoklady pre zmenu výchovného prostredia a úpravy ich styku. Taktiež sa plne stotožnil aj s výrokom o určení výživného v rozsahu 30 % životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa po zistení, že otec maloletej nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, nemá žiaden príjem, preto nemá možnosť a schopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť vo väčšom rozsahu ako v minimálnom podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor svojho minima zabezpečiť výživu svojho dieťaťa aspoň v minimálnom rozsahu, teda aj v prípade, keď má minimálny alebo žiaden príjem. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch ako vecne správny a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.