Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/235/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci maloletej R. M. nar. XX.X.XXXX bývajúcej u matky zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: maloletej C. C. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Y. W. F. na ul. F. č. XX zastúpenej zákonnými zástupcami: A. C. nar. X.XX.XXXX bývajúcou v Y. W. F. na ul. F. č. XX a U. C. nar. XX.X.XXXX bývajúcom v Q. č. XXX a R. M. nar. XX.X.XXXX bývajúceho vo U. K. na ul. Y. č. XXX v konaní o priznanie rodičovských práv a povinností maloletej matke a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 5.2.2013 č.k. -20 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o výchove, výživnom a o styku.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom priznal maloletej matke C. C. nar. XX.X.XXXX rodičovské práva a povinností vo vzťahu k osobnej starostlivosti o mal. R. M. nar. XX.X.XXXX. Zveril mal. R. M. do výchovy a osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazal prispievať na výživu mal. R. sumou rovnajúcou sa 30 % životného minima na jedno nezaopatrené dieťa určeného o životom minime v platnom znení vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke od 1.9.2012. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2012 do 31.1.2013 133,25 € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 € až do vyrovnania spolu s dlžným výživným matke pod hrozbou straty výhody splátok počnúc mesiacom marec 2013. Upravil styk otca s mal. R. každú párnu sobotu v mesiaci od 10.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytkol konajúcemu súdu neúplné zistenie skutkového stavu, pretože nevykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a z toho dôvodu dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že o maloletú sa staral dva a pol roka, preto žiada túto skutočnosť zohľadniť. Konštatoval, že má lepšie predpoklady pre výchovu a osobnú starostlivosť o maloletú, najmä vo vzťahu k bývaniu a tiež má vytvorenú silnú citovú väzbu k maloletej. Poprel, že by matku maloletej napadol nožom v decembri 2012. Žiadal, aby súd maloletú zveril do jeho osobnej starostlivosti a upravil styk matky s maloletou každopádne v sobotu v mesiaci od 10.00 hod. do 16.00 hod. za jeho prítomnosti a výživné navrhol určiť s prihliadnutím na príjmové pomery matky v sume rovnajúcej sa 30 % životného minima na jedno nezaopatrené dieťa určeného o životnom minime v platnom znení.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny, nakoľko súd pri rozhodovaní vychádzal z riadne prešetrených pomerov na strane oboch rodičov, z ktorých vyplynulo, že v čase rozhodovania súdu bola mal. R. v osobnej starostlivosti matky počas piatich mesiacov od septembra 2012 a otec maloletej sa od 6.1.2013 nachádza vo výkone väzby v Ústave pre výkon väzby a ústave na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach. Matka má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie riadnej starostlivosti o maloleté dieťa a medzi ňou a maloletou je vytvorená citová väzba. S prihliadnutím na záujem maloletej súd zveril mal. R. do osobnej starostlivosti matky a pri určovaní výšky výživného vychádzal z § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Preto vyslovili názor, že zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky a určenie výživného otcovi je v záujme maloletého dieťaťa.

Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

Výrok rozsudku o priznaní maloletej matke rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k osobnej starostlivosti o mal. R. nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní ( ).

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o výchove, určení výživného a o styku spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa a v spojení s a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie napadnutých výrokov presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal so všetkými námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie. Pokiaľ ide o rozhodnutie, komu bude mal. R. zverená do osobnej starostlivosti, súd prvého stupňa rozhodol správne, ak ju zveril do osobnej starostlivosti matky. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že maloletá je fakticky od septembra 2012 v osobnej starostlivosti matky, ktorá maloletej spolu s jej súrodencami svojou nepretržitou a systematickou starostlivosťou vytvára stabilné výchovné prostredie nespochybnené ani kolíznym opatrovníkom konštatovaným aj vo vyjadrení k odvolaniu otca. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodujúcim hľadiskom pre úvahu o najvhodnejšej úprave osobnej starostlivosti o maloletú zostáva vždy záujem maloletej a v jej záujme nie je, aby bola vyňatá z výchovného prostredia, v ktorom sa nachádza v súčasnosti a zverená do osobnej starostlivosti otca. Odvolací súd preto po preskúmaní všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné predpoklady pre zmenu výchovného prostredia a úpravy ich styku. Taktiež sa plne stotožnil aj s výrokom o určení výživného v rozsahu 30 % životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa po zistení, že otec maloletej nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, nemá žiaden príjem, preto nemá možnosť a schopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť vo väčšom rozsahu ako v minimálnom podľa ust. Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor svojho minima zabezpečiť výživu svojho dieťaťa aspoň v minimálnom rozsahu, teda aj v prípade, keď má minimálny alebo žiaden príjem. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch ako vecne správny a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.