Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoP/86/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľa J.. C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXXX/XX, T. B., právne zastúpeného JUDr. Marianom Dzuroškom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Hviezdoslavova 468/31, Rimavská Sobota, proti odporkyni V.. K. B., rod. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXXX/XX, T. B., právne zastúpená Mgr. Vierou Kadášovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Železničná 1877, Rimavská Sobota, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu A. C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXXX/XX, T. B., zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. - 66 zo dňa 04. 09. 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 190 € mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku, p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo účastníkov konania navrhovateľa J.. C. B. a odporkyne V.. K. B.. Súčasne upravil práva a povinnosti rodičov voči maloletému dieťaťu A. C. B., nar. XX. XX. 1999 na čas po rozvode tak, že maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matke a otcovi maloletého uložil povinnosť prispievať na jeho výživu výživným vo výške 190 € mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a to počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Okresný súd týmto rozsudkom upravil styk otca s maloletým, ako aj povinnosti rodičov s tým súvisiace. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu v zmysle ustanovenia

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým bol otec maloletého zaviazaný prispievať na výživu dieťaťa sumou 190 € mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku, podala v zákonnej 15-dňovej lehote ( veta prvá ) odvolanie odporkyňa. Zdôraznila, že na pojednávaní pred okresným súdom súhlasila, aby súd rozhodol o výživnom sumou 200 € mesačne vzhľadom na postoj navrhovateľa ako aj jeho súčasné príjmy, ktoré pozná a vie, že sú vysoké. Odvolanie odôvodnila aj tým, že navrhovateľ sám uhrádzal a doplatil výživné do rozvodu na sumu 200 € mesačne, pričom v súčasnom období maloletý nastúpil na strednú školu do Miskolca,

kde sú jeho náklady podstatne vyššie, ako bolo v čase, keď navštevoval základnú školu. Poukázala na vyjadrenie zo dňa 21. 08. 2013, v ktorom uvádzala výdavky súvisiace so starostlivosťou o maloletého. Má za to, že súčasná situácia navrhovateľa vo firme je veľmi dobrá, tento spláca mesačný úver do banky vo výške 1.164 €, ako aj ďalší úver a leasing, vlastní tri prepravné nákladné autá - mraziace, s ktorými zabezpečuje prepravu do zahraničia. Vo firme sa mu darí, a preto nesúhlasí s tým, aby výživné bolo ustálené vo výške 190 € mesačne a navrhuje, aby odvolací súd v tomto rozsahu napadnutý rozsudok zmenil tak, aby zaviazal otca prispievať na maloletého výživným vo výške 250 € mesačne.

V písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľ uviedol, že súd vykonal podrobné dokazovanie a po objektívnom vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a aj v ich súvislostiach, prihliadajúc aj na návrh kolízneho opatrovníka dospel k dôkazne i právne podloženému záveru o určení výživného vo výške 190 € mesačne. Odporkyňa len z dôvodu, že súd neakceptoval jej návrh na výživné na maloletého vo výške 200 € mesačne a toto jej priznal o 10 € menej, účelovo sa rozhodla v rámci odvolacieho konania žiadať výživné až vo výške 250 € mesačne. Výživné ustálené okresným súdom považuje za primerané potrebám oprávneného, ako aj jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom, preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku potvrdil ako vecne správny.

Krajský súd ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie v súlade s ustanovením a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o výživnom podľa , potvrdil ako vecne správny.

Vo zvyšku, teda vo výroku, ktorým bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, ktorým bol maloletý A. C. zverený do osobnej starostlivosti matke, ktorým bol upravený styk otca s maloletým a rozhodnuté o náhrade trov konania, zostal rozsudok podľa , nedotknutý.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po oboznámení sa s obsahom spisu a okresným súdom vykonanými dôkazmi odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu vo výroku o výživnom je vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je jasné, zrozumiteľné, presvedčivé, a teda spĺňa zákonné podmienky odôvodnenia uvedené v ustanovení Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súvislosti s argumentmi uvádzanými v odvolaní odporkyne uvádza nasledovné:

Z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že u povinnej osoby sú rozhodujúce objektívne reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Povinnosť obidvoch rodičov starať sa o výživu detí je odrazom zásady, podľa ktorej sa na zabezpečenie osobných potrieb a výživy maloletého dieťaťa podieľajú obidvaja rodičia podľa svojich objektívnych možností a schopností, v ktorých sa zohľadňuje i vzdelanie, zdravotný stav, eventuálne iné relevantné skutočnosti, ktoré majú vplyv na ich sociálny status a majetkové a finančné zázemie a podľa pomeru ich zárobkov (finančného príjmu) a celkovej finančnej a sociálnej situácie.

Pri určovaní výšky výživného je potrebné brať ohľad na potreby oprávneného, teda dieťaťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a ich miera je rôzna podľa okolností prípadu, predovšetkým je odstupňovaná

podľa veku dieťaťa, jeho školského zaradenia, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotnému stavu, jeho kultúrno-spoločenským potrebám a športovým záujmom a podobne. Nejde však o jediné relevantné kritériá, ktoré sa pri určovaní výšky výživného zohľadňujú, pretože potreby dieťaťa sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni rodičov.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd pri rozhodovaní o návrhu na úpravu výživného zohľadnil všetky vyššie uvedené zákonné aspekty. Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle Zákona o rodine majú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu obaja rodičia a táto ich zákonná vyživovacia povinnosť je ich prvoradou povinnosťou. Obaja rodičia si musia byť vedomí svojej vyživovacej povinnosti voči dieťaťu, ktoré je naň odkázané svojou výživou.

Odporkyňa v odvolaní neuvádza žiadne nové relevantné okolnosti, ktoré by neboli predmetom prvostupňového konania, resp. ktoré by prvostupňový súd pri svojom rozhodnutí nezohľadnil. Okresný súd jednoznačne zohľadňoval okolnosť, že maloletý A. C. navštevuje prvý ročník Gymnázia v Miskolci, čím sa od 01. 09. 2013 náklady na jeho výchovu a výživu podstatne zvýšili, nakoľko týždenne dochádza z T. V. do mesta Miskolc, kde býva na internáte, čo si vyžaduje zvýšené náklady. Prihliadal i na to, že maloletý je alergologickým pacientom a tiež navštevuje ambulanciu čeľustnej ortopédie, takže táto situácia si vyžaduje, aby maloletý užíval lieky a používal zdravotné pomôcky, ktorých iba časť hradí zdravotná poisťovňa a na ostatné náklady musia prispievať rodičia. Súčasne zohľadnil i zárobkové a majetkové pomery na strane oboch rodičov maloletého dieťaťa a žiadna z okolností, ktorá bola uvedená v odvolaní odporkyne, nebola v odôvodnení rozhodnutia okresného súdu opomenutá, resp. že by na niektorú z nich okresný súd neprihliadal.

Odvolací súd preto nepovažoval odvolanie odporkyne za dôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa, a ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto odôvodnení rozhodnutia, odvolací súd rozhodol podľa a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o výživnom potvrdil ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ustanovením , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.