Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_44Ek-130-2023.pdf
PDF · 90.31 KB
Case nature
Subarea
44Ek/130/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: E.. J. W., X.. XX.XX.XXXX, D. XXXXX/ XXA, XXX XX L.-K., právne zast.: Weis & Partners s.r.o., Priemyselná 1/A, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 234 776, proti povinnému: E. Y., X.. XX.XX.XXXX, X. XXX/X, XXX XX R., právne zast.: Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s. r. o., Bajkalská 31, 821 05 Bratislava, IČO: 36 868 221, o vymoženie 10.000,- EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ivan Nestor, so sídlom exekútorského úradu Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, IČO: 42 133 521, pod číslom XXXEX XX/XX, rozhodujúc o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 11.01.2023 domáhal od povinného vymoženia peňažného nároku vo výške 10.000,- Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - Uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22.06.2022, sp. zn. XXC/XX/XXXX, ktoré nadobudlo vykonateľnosť vo výroku I. dňa 03.01.2023 a vo výroku II. dňa 30.07.2022. 2. Súd po preskúmaní návrhu a príloh k nemu vydal pod spisovou značkou 44Ek/130/2023 dňa 19.01.2023 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ivan Nestor, so sídlom exekútorského úradu Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, IČO: 42 133 521, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXXEX XX/XX. 3. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 20.01.2023 bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 15.02.2023. Podanie povinného - návrh na zastavenie exekúcie, bolo poverenému súdnemu exekútorovi doručené na exekútorský úrad dňa 16.02.2023. Súd konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote. 4. Súdny exekútor doručil Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 21.02.2023 podanie k spisu - Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 16.02.2023 spolu s prílohami, doplnenie návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 19.02.2023, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 20.01.2023, doručenky k nemu a svoje vyjadrenie zo dňa 21.02.2023. 5. Povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podanom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 16.02.2023 uvádza dôvody, pre ktoré žiada začatú exekúciu zastaviť. V úvode svojho návrhu na zastavenie exekúcie povinný uvádza, že vymáhaný nárok v rozsahu 10.000,- Eur zanikol splnením, nakoľko povinný danú sumu uhradil oprávnenému v nasledovných splátkach: dňa 23.01.2023 v sume 2.000,- Eur; dňa 09.02.2023 v sume 6.500,- Eur a dňa 13.02.2023 v sume 1.500,- Eur. Potvrdenia o zrealizovaní uvedených transakcií povinný priložil ku svojmu návrhu. Na základe vyššie uvedeného žiada povinný exekučné konanie v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) a d) Exekučného poriadku zastaviť. Povinný následne dňa 19.02.2023 doplnil svoj návrh na zastavenie exekúcie. V predmetnom podaní povinný
uviedol, že dňa 17.02.2023 zrealizoval v predmetnom exekučnom konaní v prospech účtu súdneho exekútora nasledovné platby: v sume 354,70 Eur (trovy právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní), v sume 16,50 Eur (trovy oprávneného v exekučnom konaní), v sume 45,- Eur (odmena súdneho exekútora - vrátane DPH) a v sume 36,- Eur (paušálna náhrada hotových výdavkov súdneho exekútora vrátane DPH). Povinný nesúhlasí s vyčíslením trov exekúcie (pri splnení vymáhanej povinnosti v lehote do 15 dní od doručenia upovedomenia) na sumu 1.281,- Eur, a to v rozsahu odmeny súdneho exekútora vo výške 1.000,- Eur bez DPH. Dôvodom má byť podľa názoru povinného skutočnosť, že uhradil sumu 10.000,- Eur dobrovoľne, a to pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie. Povinný má zato, že súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti patrí odmena len z vymoženého plnenia. Povinný záverom dodáva, že v súdnej praxi je ustálený názor, že za vymožené plnenie v exekučnom konaní sa považuje len to, čo bolo reálne vymožené od momentu doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. S poukazom na uvedené, keďže povinný v celom rozsahu splnil vymáhaný nárok, povinný navrhuje, aby bolo predmetné exekučné konanie zastavené. 6. Súdny exekútor sa vo svojom podaní zo dňa 21.02.2023 vyjadril k doručovaniu písomností v tomto exekučnom konaní a zároveň uviedol, že exekúcia sa začala dňa 20.01.2023 na základe poverenia na vykonanie exekúcie č. 6123211474 vydaného a doručeného súdnemu exekútorovi dňa 19.01.2023. Oprávnený dňa 16.02.2023 oznámil, že povinný uhradil po začatí exekúcie časť vymáhanej pohľadávky v exekučnom konaní priamo na účet oprávneného a to dňa 23.01.2023 sumu 2.000,- Eur, dňa 09.02.2023 sumu 6.500,- Eur a dňa 13.02.2023 sumu 1.500,- Eur, spolu 10.000,- Eur, následne povinný uhradil na účet súdneho exekútora dňa 17.02.2023 sumu 97,50 Eur a dňa 19.02.2023 sumu 354,70 Eur. Súdny exekútor uviedol, že trovy exekúcie sú vypočítané v zmysle ust. § 195 a nasl. Exekučný poriadok v spojení s ust. § 7 ods. 2 a ust. § 22 ods. 2 vyhl. MS SR č. 68/2017 Z.z. v platnom znení vo výške 1.281,- EUR (odmena súdneho exekútora 1.037,50 EUR + DPH 207,50 EUR, náhrada hotových výdavkov 30,- EUR + DPH 6,- EUR). Vzhľadom na uvedené považuje súdny exekútor postup pri vyčíslení trov v súlade so zákonom a podanie povinného za neopodstatnené. 7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 10. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú. 11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 13. Návrh na zastavenie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Povinný sa môže proti exekúcii relevantne brániť tvrdením, že vymáhaná pohľadávka zanikla na základe právnej skutočnosti, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie neslúži ako opravný prostriedok
proti nesprávnym rozhodnutiam. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti. Pre vykonávacie konanie platí, že sa v ňom vymáha plnenie, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Exekučný súd nesmie skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko exekučný titul osvedčuje, že judikovaná pohľadávka v čase vzniku exekučného titulu existuje. Znamená to, že exekučný súd nemôže prehodnotiť, že vymáhaná pohľadávka nevznikla. Základným predpokladom na zákonné vedenie exekúcie voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné, čo je v tomto prípade Uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22.06.2022, sp. zn. XXC/XX/XXXX, ktoré nadobudlo vykonateľnosť vo výroku I. dňa 03.01.2023 a vo výroku II. dňa 30.07.2022. 14. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. 15. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. 16. Súd zastaví exekúciu voči povinnému iba v prípadoch uvedených v § 61k ods.1 Exekučného poriadku a teda ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, ak bol exekučný titul zrušený, ak je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), alebo sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 17. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením súdneho exekútora a dospel k záveru, že je nedôvodný. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal predovšetkým skutočnosť, že vymáhaný nárok v rozsahu 10.000,- Eur zanikol splnením, nakoľko povinný danú sumu uhradil oprávnenému v nasledovných splátkach: dňa 23.01.2023 v sume 2.000,- Eur; dňa 09.02.2023 v sume 6.500,- Eur a dňa 13.02.2023 v sume 1.500,- Eur. Exekučný súd na tomto mieste konštatuje, že uvedené platby povinný súdu preukázal potvrdeniami o zrealizovaní transakcií, ktoré súdu predložil povinný. Súd však k predmetnému tvrdeniu povinného, že došlo k dobrovoľnému splneniu dlhu uvádza, že exekúcia začala doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, a to dňa 19.01.2023. Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že k úhrade dlhu zo strany povinného došlo až po začatí exekúcie. Povinný v prípade, ak sa chcel vyhnúť exekučnému konaniu a následnej exekúcii mohol pohľadávku oprávneného zaplatiť skôr, než po začatí exekúcie. Súd musí na tomto mieste konštatovať, že v prípade plnenia počas už prebiehajúcej exekúcie, ide o plnenie, ktoré nezohľadňuje súd, ale zohľadňuje ho pri vymáhaní pohľadávky oprávneného poverený súdny exekútor. Súd konštatuje, že splnenie dlhu je dôvodom na zastavenie exekúcie len vtedy, ak ku plneniu došlo mimo vykonávania exekúcie, t. j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V tomto prípade bol návrh na vykonanie exekúcie podaný zo strany oprávneného dňa 11.01.2023. Súd mal za preukázané, že v danom prípade došlo k úhrade celého dlhu povinného až po začatí exekúcie (23.01.2023, 09.02.2023, 13.02.2023), pričom plnenie po začatí exekúcie spôsobuje ukončenie exekúcie ipso facto, a teda exekučný súd z tohto dôvodu uznesenie o zastavení exekúcie (ani čiastočnom) nevydáva. Ak teda povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekúcie, pôjde vždy o vymoženie, resp. prijatie plnenia v rámci exekúcie, čím sa exekúcia (jej časť) bez ďalšieho končí a žiadne rozhodnutie súd nevydáva. Skutočnosť, či aktuálna výška vymáhaného nároku zohľadňuje úhrady povinného, je preukázateľná najmä z evidencie vedenej súdnym exekútorom, prípadne z potvrdenia súdneho exekútora o splnení dlhu (alebo jeho časti), ktoré je exekútor na požiadanie povinného povinný vystaviť (§ 29 ods. 11 Exekučného poriadku). Je teda zrejmé, že úhrady dlhu zo dňa 23.01.2023, 09.02.2023 a 13.02.2023, na ktoré poukazuje povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie a ktoré potvrdil aj oprávnený súdnemu exekútorovi oznámením zo dňa 16.02.2023, zohľadňuje súdny exekútor, pričom až v prípade, ak dôjde k úplnému vymoženiu pohľadávky oprávneného (nielen istiny, ale aj trov exekúcie) a trov súdneho exekútora, bude exekúcia zastavená resp. ukončená. Keďže povinný plnil až po začatí exekúcie, nie je tu dôvod, pre ktorý by mal súd prebiehajúcu exekúciu zastaviť, a preto súd vyhodnotil návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný. 18. Povinný v doplnení svojho návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 19.02.2023 podal námietku aj proti trovám exekúcie súdneho exekútora uvedených v upovedomení o začatí exekúcie, a to z dôvodu ich neprimeranej výšky (1.281,- Eur), a to v rozsahu odmeny súdneho exekútora vo výške 1.000,- Eur bez
DPH. Súd na tomto mieste uvádza, že námietky proti trovám konania mohol účastník konania podať podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Súčasná platná právna úprava Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017 už tento opravný prostriedok neobsahuje a to z dôvodu zavedenia náhrady paušálnych výdavkov exekútorovi, čím zákonodarca podľa dôvodovej správy k novele Exekučného poriadku účinnej od 01.04.2017 chce dosiahnuť vyššiu efektivitu exekúcie a to aj tým, že exekučný súd nebude zaťažovaný rozhodovaním o trovách buď v bagateľných výškach, alebo ktoré boli len predbežne určené. Napriek tomu, súd si mimo svoju rozhodovaciu právomoc dovoľuje vyjadriť sa k problematike trov, proti ktorým sa povinný ohradil. Súd uvádza, že je povinnosťou súdneho exekútora vyplývajúca z ustanovenia § 61a ods. 1 písm. e) a f) Exekučného poriadku v upovedomení o začatí exekúcie uviesť aj výšku trov pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a výšku trov po uplynutí po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ak povinný nesplnil vymáhanú povinnosť v lehote do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Čo sa týka výšky výdavkov, súd len dodáva, že od 01.04.2017 v zmysle § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora i náhrady výdavkov exekútora a spôsob ich určenia ustanovilo Ministerstvo spravodlivosti všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým je Vyhláška ministerstva spravodlivosti č. 68/2017 Z. z. Ako vyplýva z § 7 ods. 1 a 2 vyhlášky, odmena exekútora je 20 % zo základu na jej určenie a ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorá má podľa zákona odkladný účinok, patrí exekútorovi odmena vo výške 10 % zo základu na jej určenie. Vypočítaná odmena sa podľa § 29 vyhlášky zaokrúhľuje na najbližších 50 eurocentov nahor. Podobne je v § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky upravená aj náhrada paušálnych výdavkov. Podľa citovaných ustanovení patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60,00 Eur, a v prípade, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorá má podľa zákona odkladný účinok, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov v rozsahu 50 % z uvedenej sumy. Pokiaľ súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie uviedol trovy podľa vyššie uvedených ustanovení, postupoval správne a v súlade so zákonom. Exekučný súd sa nestotožňuje s vyjadrením povinného, že za vymožené plnenie v exekučnom konaní sa považuje len to, čo bolo reálne vymožené od momentu doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Ako už tunajší súd vyššie spomenul, ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekúcie (čo je aj tento prípad), pôjde vždy o vymoženie, resp. prijatie plnenia v rámci exekúcie. Na základe uvedeného súd považoval námietku povinného proti trovám exekúcie súdneho exekútora za nedôvodnú. 19. Súd má za to, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal také okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (I. výrok) 20. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 21. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. 22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 23. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 24. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. (II. výrok)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.