Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/244/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členiek senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého I. G. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave na návrh matky I. G. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v R. za účasti otca I. G. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Q. na ul. R. č. XX o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 27.5.2013 č.k. -135 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok tak, že zvyšuje výživné od otca pre mal. I. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Rožňava č.k. -87 zo dňa 28.5.2004 z 500 Sk mesačne na 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, ktoré je otec povinný platiť matke maloletého vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu od 16.2.2012 do budúcna.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh matky na zvýšenie výživného a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok, alternatívne od 1.2.2012 zvýšil výživné pre mal. I. na sumu, ktorú ponechal na úvahu súdu. Poukázala na to, že predchádzajúca úprava výživného bola dňa 28.5.2004, kedy bolo určené výživné pre mal. I. sumou 500 Sk, t.j. 16,16 €. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 6.8.2004. Uviedla, že od toho času si otec riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť a z toho dôvodu bola nútená podať trestné oznámenie. Otec sa s maloletým nestýka, nezakupuje mu darčeky a ani naturálnou formou nezabezpečuje jeho odôvodnené potreby. Maloletý 1.2.2011 nastúpil na SOŠ agropodnikanie, v súvislosti s čím sa sa jeho odôvodnené potreby zvýšili. Poukázala na okolnosť, že otec maloletého podniká už približne 16 rokov, pričom podľa jeho udania v súčasnosti je práceneschopný a v dôsledku toho mu finančná situácia neumožňuje plniť si vyživovaciu povinnosť. Poukázala na účelovosť konania otca, pretože ak počas dlhého obdobia je v podnikaní stratový, tak je jeho povinnosťou sa zamestnať a dosahovať príjem za účelom plnenia si vyživovacej povinnosti. O účelovosti konania otca svedčí aj skutočnosť, že otec bol zamestnaný aj v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici, kde mal dostatočný príjem na plnenie si vyživovacej povinnosti, avšak po podaní návrhu na zvýšenie výživného pracovný pomer ukončil a myslí si, že takto úmyselne konal aj pri zrušení živnosti. Poukázala na to, že má vedomosť o tom, že počas práce síce otec mal úraz a bol práceneschopný, avšak úraz, ktorý je uvedený, mal v minulosti ešte v detstve, kedy mal poranenú lakeť a doposiaľ mu nebránilo vykonávať aj fyzicky náročnejšie práce a v prípade záujmu by otec mal možnosť pracovať napríklad ako obchodný zástupca, kde by nebola práca fyzicky náročná. Uviedla, že má vyživovaciu povinnosť aj k mal. C. P. nar. X.XX.XXXX, ktorý je zverený do jej osobnej starostlivosti a nemá príjem ani vo výške životného

minima a poberá detské prídavky 45,08 €, pretože síce je v pracovnom pomere, avšak na 20 hodín týždenne a napriek tomu, že je aj konateľkou spoločnosti, firma však podľa jej vedomia nevykonáva už dlhší čas žiadnu činnosť, preto z nej nemá žiaden príjem, ani len 76,65 € mesačne. Zaevidovať sa na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie nemohla, pretože naďalej je konateľkou firmy. Jej finančná situácia je zlá a preto žiada o zvýšenie výživného pre mal. I., pretože jeho nástupom na strednú školu sa jeho odôvodnené potreby zvýšili a v čase voľna aktívne sa venuje futbalu, ktorý je finančne náročným športom. Vytkla konajúcemu súdu, že konal napriek tomu, že otec počas pojednávania nebol prítomný a súd nepreskúmal jeho pomery napriek tomu, že je v záujme maloletého zvýšenie výživného. Preto žiada zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Otec vo vyjadrení navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Poukázal na to, že je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a dosahuje mesačný príjem 62,50 €, o čom sa v spise nachádza listinný dôkaz. Súd preveril jeho finančnú situáciu a možnosti aj z predošlých rokov na základe daňových priznaní a z nich zistil, že v podnikaní bol stratový a jeho pomery sa od rozvodového konania výrazne nezmenili. Pred začatím pojednávania o zvýšenie výživného bol zamestnaný vo Fakultnej nemocnici NsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica, ale počas trvania skúšobnej doby k 31.3.2012 skončil pracovný pomer v skúšobnej dobe z dôvodu odchodu do následného zamestnania od 1.5.2012 na základe živnosti, kde dňa 8.6.2012 utrpel zlomeninu proximálneho konca humeru. Na základe tejto zlomeniny a z úrazu zlomeniny lakťa s redukciou hybnosti, ktorý sa mu stal v minulosti a na základe tejto skutočnosti bolo doporučené ošetrujúcim lekárom JUDr. S. G. odovzdať živnosť na stavebné práce. Správu o svojom zdravotnom stave taktiež predložil ako dôkazový materiál. Skutočnosti uvádzané matkou v odvolaní sú jej tvrdeniami, ktoré však listinnými dôkazmi nepreukázala. Pokiaľ matka uvádzala, že v minulosti pracoval v Slovenskej republike, aj mimo Slovenskej republiky je faktom, ktorý nikdy nepopieral, avšak osobné motorové vozidlo, ktoré matka spomína Škoda Felícia EČ: S. XXX I., nie je v jeho vlastníctve, ale vo vlastníctve jeho družky. Napriek tomu, že matka poukazovala na to, že vyživovaciu povinnosť k maloletému si neplní, v priebehu konania predložil fotokópie uhradených poštových poukážok vyvracajúcich tvrdenie matky a poukázal na to, že prvé roky po rozvode pravidelne malého sa snažil navštevovať, ale problémom bola tá skutočnosť, že nikdy nebol doma, pretože zámerne bol pred ním ukrývaný a po opakovaných návštevách sa matka vyhrážala políciou. Poprel fakt, že by I. práve začal navštevovať futbal, pretože už ako žiak navštevoval FK Tornaľa, kde ho pravidelne sa snažil navštíviť počas tréningov, avšak jeho matka radšej z klubu odhlásila, aby aj týmto spôsobom mu zamedzila kontakt s maloletým. Poukázal na finančné a majetkové pomery matky, ktorá žije nadmieru v blahobyte, pretože je konateľkou firmy Safari - Tour s.r.o., kde je zamestnaná, vlastní rodinný dom v T. a prenajímala činžiakový byt v S., pričom momentálne býva a žije v R. so súčasným partnerom.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (), ani na jeho zrušenie ().

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne opodstatnené.

Zmenou pomerov podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých okrem iného vyplýva, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti, miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení nepochybne vyplýva, že okrem odôvodnených potrieb oprávnenej osoby sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

Odvolací súd preskúmaním všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa predmetu konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení zákona o rodine, ktoré však nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že zo zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa týkajúceho sa terajších pomerov účastníkov s podrobným porovnaním s pomermi v čase predchádzajúcej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Rožňava sp.zn. zo dňa 28.5.2004) bola preukázaná podstatná zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu doterajšieho rozhodnutia o výživnom, pretože odôvodnené potreby mal. I. sa výrazne zmenili jeho nástupom na strednú školu a výrazne sa zmenili pomery na strane otca, keď sa stal nezamestnaným a s prihliadnutím na zhoršený zdravotný stav, ktorý mu neumožňuje vykonávať práce na základe jeho živnosti bez nároku na poberanie nemocenských dávok a dávok v hmotnej núdzi. Štúdiom mal. I. na strednej škole vzrástli jeho odôvodnené potreby, neboli splnené zákonné podmienky na zamietnutie návrhu na zvýšenie výživného, pretože aj keď pracovná spôsobilosť otca bola obmedzená zo zdravotných dôvodov a nemá možnosť a schopnosť si plniť vyživovaciu povinnosť vo väčšom rozsahu ako v minimálnom podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor svojho minima zabezpečiť výživu svojho dieťaťa aspoň v minimálnom rozsahu, teda aj v prípade, keď má minimálny alebo žiaden príjem. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by mal otec príjem zo zárobkovej činnosti a tvrdenia matky v odvolaní preukázané neboli, pretože aj keď štúdiom mal. I. na strednej škole vzrástli jeho odôvodnené potreby, napriek tomu neboli splnené zákonné podmienky na zvýšenie výživného v súlade s návrhom matky, pretože limitujúcim kritériom a rozhodujúcim hľadiskom pre zvýšenie výživného podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine sú aj pomery povinného, t.j. otca, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia potrieb oprávneného. Odvolací súd je toho presvedčenia, že nie je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu mal. I. v inom rozsahu ako minimálnym výživným, pretože zvýšenie alebo zníženie výživného musí mať podklad vo výraznej pozitívnej zmene pomerov všetkých účastníkov konania a uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je vždy limitované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov, dospel odvolací súd k záveru, že v tomto prípade pomery otca odôvodňujú plnenie vyživovacej povinnosti k mal. I. len v rozsahu minimálneho výživného, preto napadnutý rozsudok podľa zmenil tak, že zvýšil výživné na 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, ktoré je otec povinný platiť matke vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu od podania návrhu, t.j. od 16.2.2012 do budúcna.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.