Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/232/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci navrhovateľky W. F. nar. XX.X.XXXX bývajúcej C. na ul. Y. č. XX zastúpenej Centrom právnej pomoci Námestie slobody 12 Bratislava 1 Kanceláriou Košice na ul. Moyzesovej č. 19 v Košiciach proti odporcovi Z. F. nar. X.X.XXXX bývajúcemu v C. na ul. Y. č. XX zastúpenému JUDr. Rastislavom Lenártom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Pollovej č. 32 o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k 1. maloletej W. F. nar. XX.X.XXXX 2. maloletej G. F. nar. XX.XX.XXXX 3. maloletej L. F. nar. XX.X.XXXX bývajúcich u matky zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na čas po rozvode, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 17.4.2013 č.k. -122 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného na čas po rozvode tak, že zaväzuje odporcu prispievať na výživu mal. W. 120 € mesačne, mal. G. 120 € mesačne, mal. L. 100 € mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci dopredu navrhovateľke.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky s odporcom. Na čas po rozvode zveril mal. W., mal. G., mal. L. do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu zaviazal od právoplatnosti výroku o rozvode prispievať na výživu mal. W. 100 € mesačne, mal. G. 100 € mesačne a mal. L. 100 € mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred navrhovateľke.

Upravil styk odporcu s maloletými deťmi bez obmedzenia na základe predchádzajúcej dohody s navrhovateľkou. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku proti výroku o určenie výživného podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a určil výživné pre mal. W. 200 €, mal. G. 200 € a mal. L. 150 € na čas po rozvode. Vytkla konajúcemu súdu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a tiež uplatnila odvolací dôvod v zmysle ust. , že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že súd pri určení výživného vychádzal zo zistenia, že príjem navrhovateľky tvorí príjem zo zamestnania v sume 370 € mesačne a prídavky na tri deti 66,03 € mesačne, čo spolu činí 436 € mesačne. Podľa potvrdenia zamestnávateľa odporcu bol odporcov príjem za obdobie január 2011 až december 2011 880 € a za obdobie január 2012 až január 2013 832,63 € mesačne. Súd však v odôvodnení rozsudku vychádzal z priemerného čistého príjmu odporcu za obdobie január 2012 až január 2013 zo sumy 797 € mesačne (10.361,90 € za celé uvedené obdobie) napriek jej námietke, že je potrebné podľa vyššie uvedeného potvrdenia brať do úvahy celý

príjem odporcu za rozhodné obdobie, t.j. nielen čistú mzdu, ale aj nemocenské dávky, teda celkovo vo výške 10.824,20 €, čo v priemere činí 832,63 € mesačne. Tak ako namietla, aj otec potvrdil na pojednávaní, že pracuje mimo Košíc, jeho priemerný mesačný príjem je vyšší, konkrétne 800 až 900 €, čo vyplýva z potvrdení zamestnávateľa, že v takom prípade je jeho príjem pohyblivý v rozmedzí 800 až 1.200 €, z čoho je možné vyvodiť, že ak odporca pracuje mimo Košíc, tak jeho príjem sa zvyšuje na hranicu 1.000 € mesačne. Z toho dôvodu aj odporca netrval na striedavej osobnej starostlivosti. Na pojednávaní však otec uviedol svoje pravidelné mesačné výdavky 100 € ako príspevok na bývanie matky bez zdokladovania za naftu 80 až 100 €, oblečenie 50 €, strava 100 €, výživné na tri deti určené napadnutým rozsudkom 300 € mesačne, teda po odrátaní uvedených výdavkov odporcovi ostáva k dispozícii suma 270 € mesačne. Ona tiež upresnila pravidelné mesačné výdavky pre mal. W. oblečenie 40 €, strava 100 €, lieky 10 €, školské potreby 20 €, pre mal. G. oblečenie 40 €, strava 100 €, lieky 10, školské potreby 40 € plus drogéria a pre mal. L. oblečenie 20 €, strava 120 €, lieky 10 €, drogéria a škôlka 48 € a výdavky má na elektrinu, plyn zálohovo 50 €. V úhrnnej sume výdavky pre tri maloleté deti činia 608 € mesačne bez zohľadnenia výdavkov na zabezpečenie životných potrieb vlastnej osoby jej ako navrhovateľky. Uviedla, že neplatí náklady spojené s užívaním bytu 128 € mesačne, pretože nemá z čoho a ani s odporcom spoločnú hypotéku na byt. Jej príjem zo zamestnania činí 370 €, prídavky na tri deti 66,03 € a jej po odpočítaní výživného v napadnutom rozsudku 300 € ostáva suma 128 € mesačne bez zohľadnenia nevyhnutných výdavkov na zabezpečenie životných potrieb vlastnej osoby. Súd prvého stupňa tieto skutočnosti nezohľadnil vo svojom rozhodnutí, preto navrhla, aby odvolací súd vzal pri svojom rozhodnutí do úvahy namietaný rozdiel v životnej úrovni obidvoch rodičov.

Odporca ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrili.

Výroky rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo manželstvo navrhovateľky s odporcom rozvedené, o výchove a o styku odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, preto nemohli byť predmetom preskúmavania v odvolacom konaní ( veta prvá ).

Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (), ani na jeho zrušenie ().

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, použil správne ustanovenie Zákona o rodine, správne rozhodol o počiatku vyživovacej povinnosti odporcu, ale nesprávne určil rozsah výživného. Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti a podobne. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliada súd na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podstatnými skutočnosťami pre posúdenie možností a schopností povinného plniť si vyživovaciu povinnosť sú aj okolnosti týkajúce sa jeho majetkových pomerov, ktoré treba posudzovať komplexne a je potrebné zohľadniť aj osobnú starostlivosť o dieťa, pretože vyživovacia povinnosť je prvoradá a výživnému sú podriadené všetky ostatné výdavky rodičov.

Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa predmetu konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona, ale nesprávne určil rozsah výživného, preto napadnutý výrok podľa zmenil tak, že zaviazal odporcu prispievať na výživu mal. W. 120 € mesačne, mal. G. 120 € mesačne a mal. L. 100 € mesačne na čas po rozvode navrhovateľke vždy do 20. dňa v mesiaci vopred a určené výživné považuje za primerané odôvodneným potrebám maloletých detí a zohľadňuje reálne príjmové a majetkové pomery odporcu deklarovaného v konaní potvrdením od jeho zamestnávateľa a ktorý, ako je všeobecne známou skutočnosťou a ktorú netreba dokazovať, má ako každý iný občan náklady na bývanie, stravovanie, cestovné do zamestnania, ošatenie a podobne.

O trovách konania účastníkov odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov si náhradu trov konania neuplatnil (, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.