Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-208-2013.pdf
PDF · 79.63 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/208/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o mal. deti O., O. nar. XX.X.XXXX a Z. nar. XX.XX.XXXX bývajúce s matkou zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach deti rodičov O. O. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v N. č.d. XX zastúpenej JUDr. Martinom Sotákom advokátom so sídlom v Košiciach na Postupimskej ul. č. 6 a H. O. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v A. č.d. XXX zastúpeného JUDr. Evou Geleneky Hencovskou advokátkou so sídlom v Košiciach na Bajzovej ul. č. 2 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 22.3.2013 č. k. 9P 24/2011-148 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o zvýšení výživného od otca pre mal deti O. a o rozsahu dlhov na výživnom.
Mení rozsudok vo výrokoch o splatnosti dlhov na výživnom tak, že povoľuje otcovi splácať dlhy na výživnom s bežným výživným, a to u mal. O. po 20 Eur mesačne a u mal. Z. po 12 Eur mesačne až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie z 12.4.2010 sp. zn. 7C/120/2009 od otca pre mal. O. na 80 Eur mesačne a pre mal. Z. na 70 Eur mesačne u oboch od 1.9.2012, ktoré ho zaviazal prispievať matke mal. detí vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné pre mal. O. 332,48 Eur a pre mal. Z. 222,48 Eur zaviazal otca zaplatiť matke maloletej do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že neboli splnené podmienky pre zvýšenie výživného, pretože matka nepreukázala zvýšenie odôvodnených potrieb mal. detí. Práve naopak, vyčíslila ich ešte v menšom rozsahu ako v čase poslednej úpravy výživného. Uviedol, že matka má vyššiu životnú úroveň ako prezentuje, pretože býva s priateľom, ktorý zarába 800 Eur mesačne a vlastní osobné motorové vozidlo zn. Audi A6. Okrem toho bývala aj s rodičmi, ktorí jej tiež prispievali na chod domácnosti. Namietal, že súd nevykonal dokazovanie na zistenie, či matke prispieva na chod domácnosti jej otec po smrti matky. Konštatoval, že jeho príjem sa od poslednej úpravy výživného nezmenil a ani spoločnosť, v ktorej je konateľom, nezlepšila hospodárenie. Uviedol, že mal. deťom založil poistky, ktoré spláca v rozsahu 17,92 Eur pre mal. Z. a 21,60 Eur pre mal. O.. Nestotožnil sa s názorom konajúceho súdu, že tieto výdavky nie sú nevyhnutné. Poznamenal, že nedosahuje žiadne vysoké sprepitné, pretože nemá dobré umiestnenie podniku, ani potrebný počet hostí. Pokiaľ mu súd odporúčal hľadať si lepšie zamestnanie, poukázal na vysokú nezamestnanosť na Slovensku. Dodal, že nie je v jeho možnostiach ani schopnostiach vyplatiť dlhy na výživnom v určenej 30 dňovej lehote a žiadal, aby mu ich odvolací súd povolil splácať, ak potvrdí výroky o zvýšení výživného.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Poukázala na to, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnému nárastu jej výdavkov v každom smere. Poznamenala, že jej priateľ nemá voči nej, ani voči deťom vyživovaciu povinnosť. Konštatovala, že od smrti svojej matky musí platiť poplatky súvisiace s užívaním domu sama a navyše sa musí starať o svojho ťažko chorého otca, ktorý má natoľko nízky dôchodok, že mu vystačí len na stravu a lieky. Uviedla, že ak by sa aj ona uspokojila s príjmami, aké deklaruje otec, mal. deti by nemal kto živiť. Uviedla, že otec býva vo svojom reštauračnom zariadení s priateľkou, ktoré si na tieto účely prispôsobil.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal napadnutý rozsudok aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je jeho odôvodnenie presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného pre mal. deti. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného a výživné 80 Eur mesačne, resp. 70 Eur mesačne, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady, zohľadňuje zvýšené odôvodnené potreby mal. detí a je primerané potencionálnemu príjmu otca, ktorý by dosahoval, ak by plne využíval všetky svoje schopnosti a možnosti. Pokiaľ otec tvrdil, že zvýšené výživné nezodpovedá zvýšeniu odôvodnených potrieb mal. detí, odvolací súd konštatuje, že medzi odôvodnené potreby mal. detí nepatria len tie, ktoré matka deklarovala (strava v škôlke a v škole, strava doma, poplatky za futbalový a floorbalový krúžok), ale značnú časť tvorí ich podiel na bývaní, oblečenie a obuv, hygienické pomôcky, a školské potreby zohľadňujúc, že sú vo veku intenzívneho rastu. Je nesporné, že od poslednej úpravy výživného v roku 2010 značne vzrástli potreby oboch mal. detí nielen v súvislosti s ich nástupom na vyšší stupeň vzdelávania od 1.9.2012, ale aj so všeobecným nárastom životných nákladov. Bolo by v rozpore so záujmami oprávnených, ak by sa súdy uspokojovali s takými príjmami rodičov, ktoré deklarujú, ak zo všeobecne dostupných údajov vyplýva, že ostatní pracovníci v rovnakej oblasti zarábajú podstatne viac. Aj na tento účel bola do nášho právneho poriadku zavedená zásada potencionality príjmov, z ktorej vyplýva, že pri rozhodovaní o zvýšení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na takzvanú potencionalitu príjmov, t.j. k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Aplikácia zásady potencionality príjmov bola v predmetnom prípade plne opodstatnená, pretože nie je možné uspokojiť sa s tým, že otec už viac ako 3 roky podniká s príjmom len v rozsahu 106 Eur mesačne, resp. 92 Eur mesačne v roku 2012, ak podľa údajov Štatistického úradu SR je priemerná mzda (okrem prepitného) v reštauračných a pohostinských službách 370 Eur mesačne. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otec využitím svojich subjektívnych vlastností, najmä pracovných skúseností reálne môže dosahovať minimálne takýto príjem, aby si mohol riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom v celkovom rozsahu 150 Eur mesačne. Na tomto závere nič nemení ani vysoká nezamestnanosť na Slovensku, pretože z viacerých voľne dostupných internetových portálov vyplýva, že práve v oblasti, v ktorej otec pôsobí, je veľký dopyt po pracovných silách. Vzhľadom k tomu, že zvýšené výživné, ktoré predstavuje na jeden deň len 2,66 Eur, resp. 2,33 Eur, nepostačuje ani na pokrytie základných potrieb mal. detí na stravu a otcovi aj po zaplatení výživného ostane na uspokojovanie jeho potrieb čiastka zodpovedajúca životnému minimu, nebolo by spravodlivé meniť rozhodnutie o výživnom v súlade s jeho odvolacím návrhom a zamietnuť návrh matky na zvýšenie výživného, pretože by sa tým neprimerane prenášala zodpovednosť za zdravý vývoj mal. detí na matku. Až pri zvýšenom výživnom ostane matke aj otcovi na výživu každého člena domácnosti približne rovnaká čiastka (455 Eur príjem matky + 150 Eur výživné + 46 Eur prídavky na deti / 3 matke a otcovi 370 Eur príjem - 150 Eur výživné), čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov stále trvalo (§ 62 ods. 2 Zák. o rodine). Skutočnosť, že matka býva s priateľom a so svojím otcom už bola zohľadnená pri zvýšení výživného, pretože v prípade ak by matka bývala sama, boli by splnené podmienky na zvýšenie výživného vo väčšom ako v určenom rozsahu zohľadňujúc, že matka si na rozdiel od otca plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti. Navyše, priateľ matky nemá voči matke, ani voči mal. deťom vyživovaciu povinnosť, je len povinný (rovnako ako otec matky) podieľať sa na platbách spojených s chodom domácnosti. Odvolací súd dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov, t. z., že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon pritom nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Ani skutočnosť, že otec platí mal. deťom poistky neopodstatňuje zamietnutie návrhu na zvýšenie výživného, ani zníženie rozsahu jeho dlhu na výživnom, pretože výživné slúži v prvom rade na uspokojovanie základných potrieb mal. detí, medzi ktoré poistenie nepatrí. Za skutkového stavu existujúceho v tomto konaní by bolo neprípustné nezvyšovať otcovi minimálne výživné len preto, že platí mal. deťom poistky, ak sa mal. deti nemajú z čoho stravovať, bývať a rozvíjať si svoje znalosti a zručnosti. Pretože súd prvého stupňa rozhodol správne aj o počiatku zvýšenej vyživovacej povinnosti otca a o výške dlhu na výživnom, odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom výroku o výživnom a o rozsahu dlhu na výživnom podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny a podľa § 219 ods. 2 sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.
Podľa § 220 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Odvolací súd, po zohľadnení príjmových a majetkových pomerov otca, ktorý má oficiálne také príjmy, pri ktorých by mu žiadna banka nepožičala za primeraný úrok, dospel k záveru o potrebe odlišného určenia jeho splatnosti ako v 30 dňovej lehote a povolil otcovi splácať dlžné výživné v mesačných splátkach po 20 Eur pre mal. O. a po 12 Eur pre mal. Z.. Takto upravená splatnosť dlhu na výživnom výrazným spôsobom nezasiahne do životnej úrovne účastníkov konania a umožní splatenie dlhu v primeranej lehote do 18 mesiacov.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.