Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_K2-11C-44-2021.pdf
PDF · 109.51 KB
Case nature
Area
Subarea
K2-11C/44/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudcom JUDr. Petrom Kubejom v spore žalobkyne: A. A., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, C. D., právne zastúpená JUDr. Rastislavom Cestickým, advokátom so sídlom ul. Palackého č. 1, Košice, proti žalovanému: A. E., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, F., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 14.12.2021 sa žalobkyňa domáhala vyporiadania BSM a to tak, že súd určí, že žalovaný sa v plnom rozsahu zaväzuje prevziať záväzok vyplývajúci zo zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere reg. č. 007418425R zo dňa 19.02.2015 uzavretej s Československou obchodnou bankou, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom G., H. A. I. XX, J. E. K. registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sa, vl. č. 4314/B a súčasne určí, že žalovaný sa v plnom rozsahu zaväzuje prevziať záväzok vyplývajúci zo zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere reg. č. 007990092R zo dňa 21.09.2015 uzavretej s Československou obchodnou bankou, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom Bratislava, ul. Michalská č. 18, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sa, vl. č. 4314/B. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania v plnom rozsahu. v rámci dôvodov svojho žalobného návrhu uviedla, že manželstvo účastníkov tohto konania bolo uzavreté dňa 08.06.2013, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Košice – Západ, vo zväzku 25, ročník 2013, na strane 84, pod poradovým číslom 70, a bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 14Pc/3/2019. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.6.2019. Týmto dňom zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v zmysle § 148 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov /ďalej len ako „OZ“/. Účastníci konania nenadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žiadne majetkové hodnoty, tzn. nehnuteľné veci, hnuteľné veci, finančné hotovosti, pohľadávky, iné majetkové hodnoty, avšak záväzky, ktoré je nutné touto žalobou vyporiadať, keďže nedošlo k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov v intenciách ust. § 149 ods. 1 , ods. 2 OZ. Naproti tomu účastníci konania ako bezpodieloví spoluvlastníci nadobudli počas manželstva, ktoré bolo rozvedené, nasledovné záväzky: 1) záväzok vyplývajúci zo zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere reg. č. 007418425R zo dňa 19.02.2015 uzavretej s Československou obchodnou bankou, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom Bratislava, ul. Michalská č. 18, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sa, vl. č. 4314/B, ako veriteľom, s výškou poskytnutého úveru 12.900,- Eur, s úrokovou sadzbou 11,90% p.a. a ročnou percentuálnou mierou nákladov (RPMN) 12,57%, kde celková suma, ktorú musia účastníci konania ako dlžníci zaplatiť je stanovená v sume 22.162,26 Eur a 2) záväzok vyplývajúci zo zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere reg. č. 007990092R zo dňa 21.09.2015 uzavretej s Československou obchodnou bankou, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom G., H. A. I. XX,
zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sa, vl. č. 4314/B, ako veriteľom, s výškou poskytnutého úveru 1.400,- Eur, s úrokovou sadzbou 12,90% p.a. a ročnou percentuálnou mierou nákladov (RPMN) 16,22%, kde celková suma, ktorú musia účastníci konania ako dlžníci zaplatiť je stanovená v sume 2.402,46 Eur. Vzhľadom na tú skutočnosť, že vyššie uvedené úvery boli poskytnuté z dôvodu splatných dlhov žalovaného, a ktoré do dnešného dňa spláca žalobkyňa, a v súlade s ust. § 150 OZ preto žalobkyňa navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní rozhodol v zmysle ňou uvedeného žalobného petitu.
2. Súd prvej inštancie uznesením č.k.: 11C/44/2021-37 zo dňa 20.01.2022 priznal žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 50%.
3. Žalovaný v rámci svojho písomného vyjadrenia doručeného súdu prvej inštancie dňa 12.04.2022 okrem iného uviedol, že nesúhlasí s nárokom, ktorý si žalobkyňa uplatňuje v tomto konaní v celom rozsahu. Nerozporuje, že počas manželstva nenadobudli žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok nakoľko žalobkyňa nikde nepracovala a nemala ani snahu pracovať. Žalovaný uhrádzal nájom, stravu, cestovné do práce a výdavky spojené s domácnosťou vo väčšine prípadov, nakoľko žalobkyňa bola pod vplyvom liekov a nebola schopná sa o tieto skutočnosti postarať. Rovnako boli bežné časté výjazdy RPZ na ich spoločnú adresu. počas trvania manželstva žalovaný nezvládal dlhšie jej labilné správanie a časté ataky na jeho osobu, a z tohto dôvodu začal požívať alkoholické nápoje a zdržiavať sa mimo spoločnej domácnosti. Uznáva, že mal v istej dobe nejaké dlhy a nepatrnú časť nich mu pomohla splatiť žalobkyňa avšak to nič nemenilo na tom, že sa staral ako o ňu tak i domácnosť a veci s tým spojené. Finančne ich občas podporovala aj žalovaného matka. Počas spoločného bývania na jednej adrese to fungovalo so splácaním úverov tak, že žalobkyňa alikvotnú čiastku uhradila zo svojho účtu a následne jej žalovaný túto časť dal v hotovosti. Niekoľkokrát jej bol vložiť finančné prostriedky aj na účet v banke, čo sa dá overiť výpisom z jej účtu. Súčasne pripojil listiny preukazujúce úhrady z jeho osobného účtu od januára 2019 do júna 2021, z ktorých vyplýva, že splátky riadne uhrádzal a väčšiu časť dlhu platil osobne žalovaný. Súčasne počas trvania manželstva došlo k čerpaniu úveru, ktorý výhradne uhrádza žalovaný zo svojich prostriedkov. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s tým, že žalovaný nie je povinný nahradiť trovy konania v rozsahu 100%.
4. Právny zástupca žalobkyne sa k písomnému vyjadreniu žalovaného právne relevantným spôsobom nevyjadril.
5. Súd prvej inštancie nariadil pojednávanie. Právny zástupca žalobkyne na nariadenom pojednávaní zotrval na svojich tvrdeniach prezentovaných v žalobnom návrhu a žiadal, aby konajúci súd po vykonanom dokazovaní rozhodol v zmysle žalobného petitu.
6. Žalovaný rovnako tak zotrval na svojom písomnom vyjadrení a žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a to:
· Žalobou, rozsudkom Okresného súdu Košice II. sp. zn 14Pc/3/2019 zo dňa 24.5.2019 · predžalobnou výzvou zo dňa 26.8.2021 · Zmluvou od ČSOB spotrebiteľskom úvere, registračné číslo 0079900092R zo dňa 21.9.2015 · Zmluvou ČSOB spotrebiteľskom úvere registračné číslo. 007748425R zo dňa 19.2.2015 · Uznesením Okresného súdu Košice II. čk. 11C/44/2021 – 37 zo dňa 20.1.2022 · Vyjadrením žalovaného doručené súdu 12.4.2022 spolu s listinami · Informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej hodnote ročne percentuálnej miere nákladov · Štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere č. 18500107564 · Výpismi z účtu Slovenskej sporiteľne vo výške 210 eur za obdobie január 2019 až jún 2019, adresované žalobkyni a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Predmetom konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán sporu na základe návrhu jedného z manželov.
9. Manželstvo strán sporu bolo uzavreté bolo uzavreté dňa 08.06.2013, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu F. – J., vo zväzku 25, ročník 2013, na strane 84, pod poradovým číslom 70, a bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 14Pc/3/2019. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.6.2019. Týmto dňom zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v zmysle § 148 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov /ďalej len ako „OZ“/. Tieto skutočnosti medzi stranami sporu neboli sporné.
10. Zároveň medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že strany sporu nenadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žiadne majetkové hodnoty, tzn. nehnuteľné veci, hnuteľné veci, finančné hotovosti, pohľadávky, iné majetkové hodnoty – tzv. aktíva.
11. Zároveň medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že účastníci konania ako bezpodieloví spoluvlastníci nadobudli počas manželstva, ktoré bolo rozvedené, nasledovné záväzky: 1) záväzok vyplývajúci zo zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere reg. č. 007418425R zo dňa 19.02.2015 uzavretej s Československou obchodnou bankou, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom G., H. A. I. XX, J. E. K. registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sa, vl. č. 4314/B, ako veriteľom, s výškou poskytnutého úveru 12.900,- Eur, s úrokovou sadzbou 11,90% p.a. a ročnou percentuálnou mierou nákladov (RPMN) 12,57%, kde celková suma, ktorú musia strany sporu ako dlžníci zaplatiť je stanovená v sume 22.162,26 Eur a 2) záväzok vyplývajúci zo zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere reg. č. 007990092R zo dňa 21.09.2015 uzavretej s Československou obchodnou bankou, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom G., H. A. I. XX, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sa, vl. č. 4314/B, ako veriteľom, s výškou poskytnutého úveru 1.400,- Eur, s úrokovou sadzbou 12,90% p.a. a ročnou percentuálnou mierou nákladov (RPMN) 16,22%, kde celková suma, ktorú musia strany sporu ako dlžníci zaplatiť je stanovená v sume 2.402,46 Eur, ktoré žalobkyňa žiada prostredníctvom tohto sporu vyporiadať, nakoľko nedošlo k dohode medzi bývalými manželmi o ich vyporiadaní.
12. Z listinných dôkazov súd mal za preukázané, že strany sporu čerpali spoločne finančné prostriedky na základe dvoch úverových zmlúv a síce 1) úver zo zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere reg. č. 007418425R zo dňa 19.02.2015 uzavretej s Československou obchodnou bankou, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom Bratislava, ul. Michalská č. 18, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sa, vl. č. 4314/B, ako veriteľom, s výškou poskytnutého úveru 12.900,- Eur, s úrokovou sadzbou 11,90% p.a. a ročnou percentuálnou mierou nákladov (RPMN) 12,57%, pri mesačnej splátke 184,68 eur, kde celková suma, ktorú musia strany sporu ako dlžníci zaplatiť je stanovená v sume 22.162,26 Eur (č.l. 17-20) a 2) úver zo zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere reg. č. 007990092R zo dňa 21.09.2015 uzavretej s Československou obchodnou bankou, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom G., H. A. I. XX, J. E. K. registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sa, vl. č. 4314/B, ako veriteľom, s výškou poskytnutého úveru 1.400,- Eur, s úrokovou sadzbou 12,90% p.a. a ročnou percentuálnou mierou nákladov (RPMN) 16,22%, pri mesačnej splátke 23,29, kde celková suma, ktorú musia strany sporu ako dlžníci zaplatiť je stanovená v sume 2.402,46 Eur (č.l. 11-16)
13. Z predložených výpisov z účtu v L. L. M. súd zistil, že žalovaný uhrádzal v prospech účtu žalobkyne sumu 210 eur a to od januára 2019 do júna 2021 vrátane, t.j. celkovo uhradil sumu 6300 eur, z toho po zániku manželstva 5040 eur.
14. V rámci výsluchu žalovaný okrem iného uviedol, že tieto finančné prostriedky posielal žalobkyni za úhradu vyššie spomenutých splátok z predmetných úverov. Súčasne uviedol, že ďalšie finančné prostriedky odovzdával žalobkyni aj priamo do rúk v hotovosti. Súčasne v rámci výsluchu uviedol, že na splatenie jeho dlhov bolo použitých z uvedených úverov asi 100 eur, je 12 rokov zamestnaný v spoločnosti U. S. Steel Košice, pričom o žalobkyni uviedol, že táto nepracovala alebo pracovala sporadicky bez výraznejších príjmov, a to z dôvodu jej zdravotného stavu. Súčasne uviedol, že žalobkyni uhrádzal v hotovosti sumu 330 eur, ktorú žalobkyňa buď použila na nájom alebo na úhradu splátok z poskytnutých úverov.
15. Z výsluchu žalobkyne súd okrem iného zistil, že žalovaný nič neuhrádzal pokiaľ išlo o spoločné náklady na bývanie a starostlivosť o domácnosť. Mal dlhy z automatu. žalobkyňa sa vždy snažila zarobiť prostredníctvom brigádnických prác alebo na vianočných trhoch. Súdu nevedela upresniť aká suma z poskytnutých úverov bola použitá na sanovanie výlučných dlhov žalovaného, pričom ďalšie tvrdené
skutočnosti žalobkyňa súdu nevedela preukázať. Súčasne potvrdila, že žalovaný uhrádzal po rozvode splátky z predmetných zmlúv o úvere.
16. lustráciou strán sporu v registri Sociálnej poisťovne súd získal prehľad o platových pomeroch strán sporu za rozhodné obdobie.
17. Základnou otázkou, ktorú súd musel v priebehu sporu riešiť bolo prijatie záveru, čo všetko zo stranami uvádzaných skutočností patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda čo tvorí masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a či možno v rámci rozhodovania o vyporiadaní BSM vyporiadať len pasíva bývalých manželov nadobudnuté v priebehu manželstva.
18. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:
19. Podľa ust. § 148 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
20. Podľa ust. § 149 citovaného zákona, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
21. Podľa ust. § 150 citovaného zákona, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
22. Podľa článku 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len"CSP"), strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
23. Podľa článku 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
24. Podľa článku 11 ods. 4 CSP, súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.
25. Podľa článku 15 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
26. Podľa ust. § 150 ods. 1,2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
27. Podľa ust. § 151 ods. 1,2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
28. Podľa ust. § 191 ods. 1, 2 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
29. Predmetom konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), ktoré je upravené v ust. § 149 Občianskeho zákonníka, ktorý má pod pojmom vyporiadanie BSM na mysli likvidáciu bezpodielového spoluvlastníctva, teda usporiadanie všetkých majetkových vzťahov medzi manželmi ku veciam, ktoré boli predmetom zaniknutého BSM. Ide o rozdelenie nielen hnuteľných a nehnuteľných vecí patriacich manželom, ale aj o vzájomné vyporiadanie pohľadávok a dlhov podľa zásad uvedených v ust. § 150 OZ.
30. Vyporiadanie BSM rozhodnutím súdu sa musí týkať všetkého majetku, ktorý podľa ust. § 143 OZ patril do BSM a ako spoločný existoval ku dňu jeho zániku. Ak niektorý z účastníkov tvrdí, že niektoré zistené veci do vyporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverne, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno zaťažuje účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna vec do vyporiadania nepatrí. Ak svoje tvrdenie nepreukáže a inak je preukázané, že táto vec za trvania manželstva účastníkov existovala, platí zásada, že vec patrí do BSM a treba ju vyporiadať. Rovnako tak dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jeho oddeleného majetku. V konaní o vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, a to ani pri určení rozsahu tohto spoluvlastníctva, ani pri určení spôsobu jeho vyporiadania. Účastníkom z odôvodnenia rozsudku musí byť jasné, z čoho súd pri rozhodovaní vychádzal a ktoré veci podľa zistenia súdu do BSM patrili. Z odôvodnenia rozsudku musí byť teda jasné, čo všetko bolo predmetom tohto spoluvlastníctva ku dňu jeho zániku a na základe akých dôkazov súd tú-ktorú vec, investície, dlhy a pohľadávky do vyporiadania pojal.
31. Predmetom BSM sú všetky hmotné veci (hnuteľné i nehnuteľné), ktoré nadobudol niektorý z manželov zákonom dovoleným spôsobom za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, veci ktoré podľa povahy slúžia osobnej potrebe, alebo výkonu povolania len jedeného z manželov a s výnimkou vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jedného z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka (§ 143 OZ). Z tohto vyplýva, že z BSM zákon vyníma veci v prípade ktorých je na mieste, aby so zreteľom na spôsob ich nadobudnutia alebo účel, tvorili oddelený majetok manželov. Veci získané darovaním nadobúda obdarovaný manžel tiež do svojho oddeleného vlastníctva. Pokiaľ obdarovaní boli obaja manželia spoločne, získavajú vec do podielového spoluvlastníctva . Aké budú ich podiely, závisí od obsahu darovacej zmluvy alebo sa použije zákonná domnienka, že podiely oboch obdarovaných manželov sú rovnaké.
32. Pri rozhodovaní o návrhu na vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi účastníkov v tom smere, ako má vyporiadanie vykonať. Je však povinný zisťovať, čo patrí do BSM, lebo vyporiadanie sa musí týkať celého majetku. Pohľadávky a dlhy manželov, ktoré vznikli za trvania manželstva, teda za trvania BSM, sa vyporiadajú primerane podľa § 149 a § 150 OZ. Vyporiadanie týchto práv a povinností sa však týka len vzťahov medzi manželmi a nijako nemôže zasahovať do práv a povinností tretích osôb. Súd pri vyporiadaní vychádza z kogentného ust. § 150 OZ.
33. Základným predpokladom pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je jeho zánik. Pod vyporiadaním treba rozumieť nielen to, kto z bývalých spoluvlastníkov zostane vlastníkom tej ktorej veci a kto z nich vlastníctvo stráca, ale celkové komplexné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými spoluvlastníkmi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov, pričom platí, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, sa podieľajú aj na spoločných dlhoch. Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie do výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej peňažnej sumy. O vyporiadaní je nutné spraviť vyúčtovanie, ktoré musí nájsť odraz v odôvodnení rozsudku. Do celkovej bilancie musia byť zahrnuté nielen všetky veci (súčet ich hodnôt), ale aj ostatný majetok, vrátane pohľadávok a dlhov. Predpokladom riadneho vyúčtovania je, že súd správne zistí celkovú hodnotu aktív (hodnota vecí, pohľadávok), celkovú hodnotu pasív (dlhov) a správne ustáli celkový majetok bez dlhov ako rozdielu medzi aktívami a pasívami (pasíva odpočítava v ich plnej výške).
Z takto zistenej hodnoty majetku každému z manželov patrí rovnaký podiel, ak neboli dôvody k zmene kvantitatívneho podielu. Z podielu, ktorý sa každému manželovi dostáva v podobe aktív, je potrebné zvýšiť tento jeho podiel v rozsahu, v akom má vybrať zostatok dlžnej pohľadávky, v akom nemusí nahradiť do spoločného majetku to, čo sa vynaložilo na jeho ostatný majetok a pod., alebo znížiť jeho podiel v rozsahu, v akom sa mu nedostalo to, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok, resp. čo zo svojho zaplatil na spoločný dlh (napr. v podobe zaplatenia zostatku úveru), atď. Rozdiel medzi takto stanovenými podielmi u každého z manželov a podielom, ktorý každému z manželov patrí, musí byť rovnaký a predstavuje sumu na dorovnanie podielov.
34. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa žiada vyporiadať súdom výlučne pasíva, ktoré vznikli za trvania manželstva a tvoria masu BSM, konkrétne ide o úvery poskytnuté bankou ČSOB, a.s. : 1) zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere reg. č. 007418425R zo dňa 19.02.2015 a 2) zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere reg. č. 007990092R zo dňa 21.09.2015. Súd má za to, že žalobkyňou požadované vyporiadanie BSM súdom nie je možné vykonať, pretože strany sporu už v BSM nevlastnia žiaden spoločný majetok – aktíva. Čo sa týka spoločných dlhov, tieto možno v rámci BSM vyporiadať medzi účastníkmi pri tzv. širšom vyporiadaní BSM, kedy súd pri existencii aktív rozhoduje o ďalšom výlučnom majiteľovi toho ktorého majetku, prípadne povinnosti výplaty, ako aj osobe preberajúcej ten ktorý záväzok. Určenie osoby preberajúcej záväzok je úpravou vnútorných vzťahov spoludlžníkov, ktorí v prípade manželov majú spravidla solidárne postavenie. Namiesto pôvodného vzájomného postavenia spoludlžníkov, ktoré v konečnom dôsledku spravidla zaťažuje každého dlžníka polovicou dlhu, tu súd zmení vnútorné pomery podielov bývalých manželov na spoločnom dlhu, čím zodpovedajúcim spôsobom zohľadní nové pomery na strane aktív. Zmyslom takéhoto postupu je racionalizácia vzájomných právnych vzťahov bývalých manželov. Vyporiadanie spoločných záväzkov, ktoré sú spojené s BSM a vznikli za jeho trvania, sa týka vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania a ktorým zostávajú nedotknuté všetky ich práva vo vzťahu k dlžníkovi. Zahrnutie pasív do vyporiadania BSM je teda odôvodnené praktickým hľadiskom spočívajúcim v takom usporiadaní vzájomných právnych vzťahov, ktoré v čo najväčšom rozsahu eliminuje možnosť vzniku ďalších vzájomných právnych vzťahov a z nich vyplývajúcich ďalších sporov medzi bývalými manželmi. Z uvedeného vyplýva, že vyporiadanie pasív BSM (zmena vnútorných vzťahov dlžníkov) je úzko späté s novými vlastníckymi pomermi k aktívam. Samo o sebe význam nemá, pretože bez zmeny vo vlastníckych pomeroch k aktívam nie je dôvod meniť vnútorné vzťahy spoludlžníkov, ktoré sú dané či už zmluvou alebo zo zákona, a ktorých vzájomné vysporiadanie je naďalej zachované zákonom, napr. právo postihu pri solidárnom záväzku (k uvedenému viď napr. rozsudky Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 4Co/231/2012 a sp.zn. 17Co/748/2015 alebo uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 5Co/18/2016).
35. Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení súd žalobu žalobkyne z vyššie prezentovaných dôvodov ako nedôvodnú zamietol.
36. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
38. Podľa ust. 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
· nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 257 CSP, že žiadnej zo strán sporu nepriznal náhradu trov konania, nakoľko rozhodnutie a charakter prejednávaného sporu bol v záujme oboch sporových strán, v čom súd videl osobitný zreteľ pre aplikáciu tohto zákonného ustanovenia. Súčasne však súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalovaný hoci bol v zmysle zásady úspešnosti strany sporu v konaní – stranou úspešnou (žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá), si v prejednávanom spore neuplatnil nárok na náhradu trov konania a zároveň zo spisu vyplýva, že žiadne
trovy konaniu mu ani nevznikli. S poukazom aj na čl. 17 CSP a zásadu hospodárnosti konania súd žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal.
40. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 363, § 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)