Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_2To-18-2013.pdf
PDF · 91.43 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/18/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Mészárosa a JUDr. Dušana Eckera, v trestnej veci proti obžalovanému T. V., nar. XX.XX.XXXX v T., pre obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 4 písm. a) Tr.zák., o odvolaní prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 04.12.2012, sp.zn. 8T/37/2012, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. novembra 2013, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie krajskej prokurátorky z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 04.12.2012, sp.zn. 8T/37/2012, bol obžalovaný T. V. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín sp. zn. 1Kv 17/10 doručenej súdu 26.08.2011, pre skutky obžaloby právne posúdené ako obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 4 písm. a) Tr.zák., ktorých sa mal dopustiť tak, že ako konateľ spoločnosti MIRAL STAHL plus s. r. o. so sídlom Východná 2605, Trenčín v období od 12.05.2009 do 31.12.2009 postupne vybral osobne alebo prostredníctvom K. H. z účtu patriaceho uvedenej spoločnosti číslo XXX XXXXXXX/XXXX vedeného v Československej obchodnej banke a. s., pobočka Nové Mesto nad Váhom celkovú sumu vo výške 217.525,40 €, ktoré finančné prostriedky účtovne previedol do pokladne spoločnosti, ale následne ich výdaj a použitie nedokladoval a tieto použil bližšie nezisteným spôsobom pre vlastnú potrebu, čím spoločnosti MIRAL STAHL plus s. r. o. so sídlom v Trenčíne, ul. Východná č. 2605 spôsobil škodu v celkovej výške 217.525,40 €, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Podľa § 288 ods. 3 Tr.por. bola poškodená spoločnosť MIRAL STAHL plus s.r.o. so sídlom Východná 2605, Trenčín, IČO: 44563566 s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po vyhlásení napadla odvolaním krajská prokurátorka v neprospech obžalovaného. V písomných dôvodoch odvolania uviedla, že podľa jej názoru vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku uvedeného v obžalobe a takýmto konaním naplnil znaky obzvlášť závažného zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 4 písm. a) Tr. zák. Súdu prvého stupňa vytýkala, že vykonané dôkazy vyhodnotil len v prospech obžalovaného, nebral do úvahy najmä znalecký posudok z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie Účtovníctvo a daňovníctvo, vypracovaný znalkyňou Ing. Kobzovou a tiež výpovede svedkov JUDr. K. H., Ing. K. S. K. N. a listinné dôkazy. Obžalovaný tvrdil, že vybrané finančné prostriedky z účtu spoločnosti Miral Stahl plus, s. r. o., vložil do pokladne tejto spoločnosti a zároveň boli vyplatené pre firmu Miral Stahl, s. r. o., ktorá vyrábala oceľové stĺpy pre rakúskeho odberateľa. Materiál nakupoval v spoločnosti Raven, a. s., Považská Bystrica na faktúry i v hotovosti. Všetky účtovné doklady vystavené v rámci celej obchodnej transakcie boli riadne zaúčtované, avšak nevedel uviesť, prečo sa finančné prostriedky preukazujúce účely ich použitia nenachádzajú v účtovníctve Miral Stahl plus, s. r. o., hoci ich vždy predložil účtovníčke. V súvislosti s tým prokurátorka poukázala na to, že podľa správ zo spoločnosti Raven, a. s., Považská Bystrica, obžalovaný odoberal od nich materiál v rokoch 2008-2009 vždy na faktúru. V roku 2009 boli spoločnosťou fakturované dodávky vo výške 80.622,44 €, pričom prijaté úhrady boli použité na úhradu dodávok z roku 2008, čiastočne aj z roku 2009 a za rok 2009 zostali neuhradené faktúry vo výške 59.074,18 €. Podľa sumáru obžalovaný v čase od 18.05.2009 do 06.08.2009 nakúpil materiál v uvedenej výške 80.622,44 € na faktúry a je teda otázne, prečo by ešte nakupoval ďalší materiál v hotovosti v sklade, keď mal uzavretú so spoločnosťou Raven, a. s. rámcovú zmluvu na tzv. kontokorentný úver, teda odber tovaru, ktorý sa platil až po objednaní ďalších tovarov a to mohol až do výške pôvodne 2 milióny Sk. Podľa znaleckého posudku Ing. Kobzovej spoločnosť Miral Stahl plus, s. r. o. prijala zálohy od rakúskej spoločnosti vo výške 220.557,60 €, následne vyrábala oceľové stĺpy a znova vyfakturovala rakúskej firme hotové výrobky. Znalkyňa tu zistila, že Miral Stahl plus neúčtovala kúpu materiálu, mzdy robotníkov, náklady na prepravu a preto nie je možné brať do úvahy rozpočtové náklady vypočítané svedkom O. V.. Znalkyňa tiež uzavrela, že nie je možné reálne uznať, že za sumu prijatú ako zálohové platby, boli v tejto sume a výške vyexpedované výrobky rakúskemu odberateľovi. Spoločnosť Raven, a. s., prijala v roku 2009 od spoločnosti Miral Stahl, s. r. o. úhrady vo výške 86.760,67 €, pričom časť vo výške 65.212,41 € bolo použitých na úhradu dodávok z roku 2008 a 21.548,26 € na úhradu dodávok z roku 2009. Za rok 2009 spoločnosť Raven, a. s. eviduje neuhradené faktúry v hodnote 59.074,18 €. Nie je možné teda tvrdiť, že finančné prostriedky v celej výške 217.525,40 € použil obžalovaný na nákup materiálu, nakoľko nedoložil ani jeden doklad preukazujúci nákup materiálu aj cez registračnú pokladňu a neúčtoval náklady spojené s výrobou. Nie je možné preto uzavrieť, že s vybratými finančnými prostriedkami nakladal v záujme spoločnosti Miral Stahl plus, s. r. o., čomu nepriamo dospela aj znalkyňa Ing. Kobzová. V prípade, že súd bol toho názoru, že je potrebné poznať výšku nákladov na výrobu oceľových stĺpov, ktoré boli vyexpedované rakúskej spoločnosti, keďže prihliadal na ich výpočet svedkom O. V. a tak ustáliť, či skutočne všetky vybraté finančné prostriedky boli použité na nákup materiálu a koľko predstavovala výroba oceľových stĺpov, mal do konania pribrať znalca za účelom odborného vyjadrenia k tejto otázke, čím by bolo možné ustáliť aj právnu kvalifikáciu skutku. Na základe uvedených skutočností bola prokurátorka názoru, že súd vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil a nebral do úvahy skutočnosti svedčiace v neprospech obžalovaného. Preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
K rozsudku prvého stupňa sa písomným podaním doručeným okresnému súdu 20.02.2013 vyjadril konateľ spoločnosti Miral Stahl plus, s. r. o. JUDr. S. J., z obsahu ktorého vyplýva, že sa vyjadruje ku skutkovým a právnym záverom súdu prvého stupňa vo vzťahu k vine, resp. nevine obžalovaného, čo mu ako poškodenej strane neprináleží.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu konanom za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti obžalovaného prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že sa v plnej miere pridržiava písomných dôvodov odvolania a žiadal rozhodnúť v jeho intenciách, t. j. zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že k všetkým okolnostiam a skutočnostiam týkajúceho sa predmetného prípadu sa podrobne vyjadril už v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa, pričom jeho záverečná reč obsahuje odpovede na argumentáciu uvedené v odvolaní krajskej prokurátorky. Napriek tomu pomerne podrobne poukázal na vykonané dôkazy, na základe ktorých bolo preukázané, že obžalovaný peňažné prostriedky vo výške 217.525,40 €, ktoré obdržal od rakúskeho odberateľa ako zálohu na výrobu oceľových stĺpov použil na zabezpečenie ich výroby, tieto mu aj dodal a vyfakturoval so ziskom 21.256,32 €. Preto tvrdenie obžaloby o tom, že by si ponechal finančné prostriedky pre vlastnú potrebu nebolo preukázané a z vykonaného dokazovania dostatočne vyplýva, že takéto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Z uvedených dôvodov navrhol odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietnuť.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania dospel k záveru, že odvolanie krajskej prokurátorky nie je dôvodné. V prvom rade je nutné uviesť, že súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy, ktoré by mohli prispieť k objasneniu veci a vo vzťahu k skutkovým zisteniam je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval podľa ustanovení Trestného poriadku. Odvolací súd starostlivo preskúmajúc napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil správne skutkové a právne závery pričom sa podrobne zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v súhrne, svoje rozhodnutie podrobne vysvetlil v jeho odôvodnení, ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 Tr.por. Pritom nie je možné sa stotožniť s dôvodmi odvolania prokurátora, že súd vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil a nebral do úvahy skutočnosti svedčiace v neprospech obžalovaného. Na základe vykonaných dôkazov bolo síce preukázané, že obžalovaný ako konateľ spoločnosti MIRAL STAHL plus s.r.o. so sídlom Východná 2605, Trenčín v období od 12.05.2009 do 31.12.2009 postupne vybral osobne alebo prostredníctvom K. H. z účtu patriaceho uvedenej spoločnosti číslo XXX XXXXXXX/XXXX vedeného v Československej obchodnej banke a.s., pobočka Nové Mesto nad Váhom celkovú sumu vo výške 217.525,40 €, ktoré finančné prostriedky účtovne previedol do pokladne spoločnosti, ale následne ich výdaj a použitie nedokladoval, avšak skutočnosť kladená obžalovanému za vinu obžalobou, že by použil uvedenú finančnú čiastku pre vlastnú potrebu, nebola preukázaná.
Ako už konštatoval súd prvého stupňa, z vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že z dôvodu zabezpečenia výroby stĺpov pre rakúskeho odberateľa, keďže spoločnosť MIRAL STAHL, s.r.o., ktorá pôvodne v predchádzajúcich rokoch tieto stĺpy pre rakúskeho odberateľa vyrábala a dodávala avšak nebola schopná plniť túto dodávku (proti tejto spoločnosti boli v priebehu roku 2008 začaté exekučné konania), založil obžalovaný dňa 21.03.2009 spoločne s Mgr. A. J. novú obchodnú spoločnosť MIRAL STAHL plus s.r.o., ktorej konateľom bol obžalovaný a JUDr. S. J.. Spoločnosť MIRAL STAHL plus s.r.o. následne, nakoľko nemala žiadnych zamestnancov, poverila výrobou stĺpov pre rakúskeho odberateľa spoločnosť MIRAL STAHL s.r.o.. Zisk z takto vyrobených stĺpov a následne predaných rakúskemu odberateľovi mal zostať k dispozícií v spoločnosti MIRAL STAHL plus s.r.o. Materiál na stĺpy zabezpečovala spoločnosť MIRAL STAHL s.r.o. za peniaze zo spoločnosti MIRAL STAHL plus s.r.o., ktorá finančné prostriedky obdržala od rakúskeho odberateľa. Ako uviedla znalkyňa z odboru Ekonómia a manažment, na základe tejto skutočnosti v spoločnosti MIRAL STAHL plus s.r.o. boli evidované iba príjmy a v spoločnosti MIRAL STAHL s.r.o. iba výdaje. Z listinných dôkazov potom vyplynulo, že v priebehu roku 2009 bolo dodaných rakúskemu odberateľovi spolu 214 stĺpov (podľa váhy na tri druhy stĺpov), a to: 172 ks stĺpov o váhe á 690 kg každý v obstarávacej cene bez zisku 869,40 € (690 x 1,26), 17 ks stĺpov o váhe á 1.190 kg každý v obstarávacej cene bez zisku 1.499,40 € (1.190 x 1,26), 25 ks stĺpov o váhe á 1.419 kg každý v obstarávacej cene bez zisku 1.787,94 € (1.419 x 1,26). Napokon z faktúr a k nim pripojených medzinárodných dodacích listov CMR jednoznačne vyplýva, že rakúsky odberateľ za vyššie uvedené oceľové stĺpy zaplatil čiastku 234.287,76 € oproti vyfakturovaným 255.544,08 €. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že tieto stĺpy museli byť aj reálne vyrobené a boli rakúskemu odberateľovi aj reálne dodané. Z dokazovania vyplynulo, že finančné prostriedky na pokrytie týchto nákladov zabezpečoval obžalovaný, pričom svedok O. V. uviedol, že náklady na jeden kilogram každého vyrobeného stĺpu predstavovali 0,86 € na nákup materiálu a 0,40 € na jeho spracovanie. Spolu 1,26 € na každý kilogram výrobku a zisk predstavoval 0,11 € na kilogram. Z uvedených údajov svedka O. V. teda vyplýva, že spoločnosť MIRAL STAHL plus s.r.o. v roku 2009 mohla vynaložiť na výrobu 214 ks stĺpov pre rakúskeho odberateľa náklady vo výške 219.728,11 €, pričom nákup materiálu od spoločnosti RAVEN a jeho spracovanie na konečný výrobok realizovala spoločnosť MIRAL STAHL s.r.o.. Z výpovede svedkyne Ing. K. S. K. - N., ako aj z výpovede JUDr. K. H. vyplynulo, že spoločnosť MIRAL STAHL s.r.o., ktorá zabezpečovala nákup materiálu a vyrábala stĺpy pre rakúskeho odberateľa, nakupovala tento materiál od spoločnosti RAVEN a.s., pričom nákup tovarov od spoločnosti RAVEN a.s. je možné realizovať buď nákupom na faktúru s následnou platbou podľa dohodnutej lehoty splatnosti, ďalej nákupom tovaru na faktúru, ktorá je zaplatená v deň výberu tovaru v hotovosti, alebo nákupom priamo zo skladu zaplatením ceny materiálu priamo pri jeho nákupe do registračnej pokladne v sklade. Nákupy na faktúru sú riadne špecifikované v účtovnej evidencii podľa odberateľa, avšak nákupy zaplatené v hotovosti do registračnej pokladne sú evidované iba cez zaplatené sumy bez špecifikácie odberateľa. Svedkyňa Ing. K. S. K. - N. uviedla, že pokiaľ by obžalovaný nakúpil tovar v sklade cez registračnú pokladňu tak o takomto nákupe nemajú evidenciu o tom, kto tento tovar nakúpil. Zo správ spoločnosti RAVEN a.s. (Sumár odobratého tovaru spoločnosťou MIRAL STAHL s.r.o. za rok 2009 s údajom o zaplatení) vyplýva, že spoločnosť MIRAL STAHL s.r.o. odobrala na faktúru v roku 2009 zo spoločnosti RAVEN a.s. tovar v hodnote 80.622,44 €, avšak zaplatila za tovar viac, a to 86.760,67 €. Z tabuľky č. 3 tvoriacej súčasť rozpisu okrem iného vyplýva i skutočnosť, že k 01.01.2009 evidovala spoločnosť RAVEN a. s. pohľadávku voči MIRAL STAHL s.r.o. vo výške 65.212,41 €, ktorá pohľadávka spočívala v nezaplatených faktúrach z predchádzajúceho roku 2008. Preto RAVEN a.s. zo sumy zaplatených faktúr za rok 2009, t.j. 86.760,67 € započítala 65.212,41 € na dlh z predchádzajúceho roku a zvyšok, t.j. 59.074,18 € preniesla do ďalšie roku 2010 ako evidovanú pohľadávku voči MIRAL STAHL s.r.o. a eviduje ju až doteraz, pričom sa jedná o neuhradené faktúry zo strany MIRAL STAHL s.r.o. ešte z roku 2007.
Na základe uvedeného potom súd prvého stupňa správne skonštatoval, že obrana obžalovaného nebola vyvrátená, že nepoužil finančné prostriedky spoločnosti MIRAL STAHL plus s.r.o. pre vlastnú potrebu, ale boli použité na zakúpenie materiálu a zabezpečenie výroby a jeho spracovanie na stĺpy, ktoré boli následne v mene spoločnosti MIRAL STAHL plus s.r.o. predané rakúskemu odberateľovi. Nasvedčuje tomu aj konštatovanie znalkyne, že spoločnosť MIRAL STAHL plus s.r.o nemala žiadne náklady, mala len uvedené výnosy, čo je nelogické. Skutočnosť, že zisk v sume 21.256,32 € nebol zatiaľ vyplatený je odôvodnená zmluvnou dohodou, že tento bude vyplatený až po uplynutí záručnej doby na predané výrobky. K odvolaniu prokurátorky, že nie je možné tvrdiť, že finančné prostriedky v celej výške 217.525,40 € použil obžalovaný na nákup materiálu, nakoľko nedoložil ani jeden doklad preukazujúci nákup materiálu aj cez registračnú pokladňu a neúčtoval náklady spojené s výrobou a nie je možné preto uzavrieť, že s vybratými finančnými prostriedkami nakladal v záujme spoločnosti Miral Stahl plus, s. r. o., čomu nepriamo dospela aj znalkyňa Ing. Kobzová, je potrebné uviesť, že v oboch spoločnostiach síce nebolo riadne vedené účtovníctvo, no táto skutočnosť sama osebe nepreukazuje vinu obžalovaného. Aj keď znalkyňa Ing. Kobzová vyslovila pochybnosť o tom, či všetky finančné prostriedky prijaté ako zálohové platby boli použité na výrobu a predaj stĺpov, je nutné uviesť, že znalkyňa k opačnému záveru nemohla dospieť práve vzhľadom na nekompletné a nesprávne vedené účtovníctvo oboch spoločností. Takúto pochybnosť však nemožno hodnotiť v neprospech obžalovaného. V tej súvislosti je tiež nutné poukázať na to, že s prihliadnutím k svedeckým výpovediam zamestnancov spoločnosti RAVEN a.s. nebolo vyvrátené tvrdenie obžalovaného, že zabezpečoval nákup materiálu pre spoločnosť MIRAL STAHL s.r.o. priamym nákupom cez registračnú pokladnicu spoločnosti RAVEN a.s. Napokon k argumentácii prokurátorky, že ak súd bol toho názoru, že je potrebné poznať výšku nákladov na výrobu oceľových stĺpov, ktoré boli vyexpedované rakúskej spoločnosti, mal do konania pribrať znalca za účelom odborného vyjadrenia k tejto otázke, odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd vychádzal z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, konkrétne zo svedeckej výpovede O. V. a vzhľadom k tomu nepovažoval za nutné priberať do konania znalca. Napokon takéto doplnenie dokazovania nebolo prokurátorkou na hlavnom pojednávaní ani navrhnuté. V konečnom dôsledku z hľadiska celkového hodnotenia dôkaznej situácie nie nepodstatná je aj skutočnosť, že JUDr. A. J. ako spoločník obchodnej spoločnosti MIRAL STAHL plus s.r.o. listom zo dňa 15.08.2011 (teda po viac ako 5 mesiacoch od vznesenia obvinenia T. V. v prejednávanej veci) ponúkol obžalovanému na predaj svoj obchodný podiel v tejto spoločnosti za sumu 10.000,-€, čím by sa stal jediným spoločníkom (č.l.747). Uvedená ponuka by bola nelogická za situácie, ak obžalovaný mal spôsobiť spoločnosti MIRAL STAHL plus s.r.o. celkovú škodu 217.525,40 €.
Uvedené skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, na ktoré považoval odvolací súd za nutné poukázať, pričom s podrobnejším odôvodnením skutkových a právnych záverov v plnej miere odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v obrana obžalovaného spočívajúca v tvrdení, že finančné prostriedky spoločnosti MIRAL STAHL plus s.r.o. nepoužil na osobné účely ani na žiaden iný účel, ale nakladal s nimi nakladal v záujme spoločnosti MIRAL STAHL plus s.r.o., nebola vyvrátená. Práve naopak javí sa vierohodná a logická, dokonca podporená časťou vykonaných dôkazov. Preto prvostupňový súd správne použijúc zásadu „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ tohto podľa § 285 písm. a) Tr.por. spod obžaloby oslobodil.
Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu škody, súd prvého stupňa správne s poukazom na oslobodzujúci výrok potom podľa § 288 ods. 3 Tr.por. poškodenú spoločnosť MIRAL STAHL plus s.r.o. so sídlom Východná 2605 Trenčín, s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Z týchto dôvodov odvolanie krajského prokurátora odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.